Staré mobilné telefóny nepatria do smetného koša. To je posolstvo, ktoré Orange už roky adresuje svojim zákazníkom prostredníctvom dlhodobej iniciatívy zbierania nepotrebných zariadení. Myslieť ekologicky, správať sa zodpovedne voči životnému prostrediu a podporiť dobrú vec – to sú podstatné pozitíva vyše dvadsiatich zberných kampaní, ktoré doteraz zrealizoval. Počas nich vyzbieral už viac ako 330 000 starých mobilov. Iniciatíva Darujme starým mobilom nový život pokračuje už svojou 22. zbernou kampaňou. Často sa stáva, že s kúpou nového, modernejšieho telefónu zabudneme na ten starý a končí zabudnutý v zásuvke, v horšom prípade v odpadkovom koši.
Takto sa nahromadia v domácnostiach odhadom tisícky ton elektronického odpadu. Mobilné zariadenia obsahujú toxické látky, a to najmä ťažké kovy a ich zlúčeniny. Ak skončia na smetisku, zapadnú do veľkej kopy odpadu. Z odhodeného telefónu sa postupne začnú uvoľňovať toxické látky, ktoré kontaminujú okolitú pôdu a spodnú vodu.
Ekologická likvidácia vyradených mobilov je teda veľmi dôležitá, a pritom úplne jednoduchá. Stačí priniesť starý mobilný telefón do ktorejkoľvek predajne Orangeu a tak mať istotu, že bude odborne zrecyklovaný. Keďže každý takýto nepotrebný telefón obsahuje znovu využiteľné materiály, môžeme im správnou recykláciou darovať nový zmysel a využitie – pozrite si
.be"> vo videu ako.
Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť
A to naozaj platí, hovorí o tom neuveriteľné číslo celkovo vyzbieraných nepotrebných mobilov – 333 339 kusov. Tie doplnila aj predchádzajúca, 21. zberná kampaň, v ktorej zákazníci Orangeu odovzdali 9 233 nepotrebných telefónov vhodných na ekologickú likvidáciu. Neziskovú organizáciu ČERVENÝ NOS Clowndoctors, ktorá prostredníctvom klaunského umenia prináša radosť a smiech deťom do nemocníc, tak podporili sumou 4 616,50 eur.
Najviac zariadení sa počas ostatnej štvormesačnej vlny zozbieralo v januári, kedy sa počet starých mobilných telefónov vyšplhal na číslo 2 691 kusov. Celkovo sa do zbierky od októbra 2019 do konca januára 2020 zapojilo 2 689 zákazníkov.
Orange pokračuje v ekologickej iniciatíve a od 1. februára je spustená 22. kampaň zbierania nepotrebných alebo starých mobilov. Do 31. mája ich bude možné odovzdať v predajniach Orangeu a za každý prinesený kus Orange daruje opäť 50 centov na dobrú vec – tentokrát Občianskemu združeniu Cesta von, ktoré v osadách na východnom a strednom Slovensku zamestnáva „omamy“. Tie rozvíjajú deti z chudobných rodín už v kritickom ranom veku od 0 do 6 rokov, kedy ich mozog rastie najviac. Pomáhajú tak rodičom ale aj celým rodinám lepšie zvládať ťažkú životnú situáciu a výchovu ich detí tak, aby neskôr lepšie zvládli školu i celý život.
Prehľad organizácií doteraz podporených v súťaži v zbere starých mobilov
Nezisková organizácia
Počet mobilov
Nezisková organizácia
Počet mobilov
Hodina deťom
7 026
Nezisková organizácia Dobrý anjel
18 700
Návrat
8 801
MAGNA - slovenská humanitárna organizácia
16 287
Autistické centrum Andreas
10 895
Liga za duševné zdravie
11 990
Lienka pomoci Nadácie SOCIA
32 201
Lienka pomoci Nadácie SOCIA
17 269
Linka detskej istoty pri SV pre UNICEF
16 290
Liga proti rakovine
8 763
Detský čin roka
12 798
Organizácia Ekorast
15 965
Nezisková organizácia Centrum Slniečko
16 936
Svetielko pomoci
11 857 + 585
Centrum sociálnych služieb Náruč záchrany
28 185
VAGUS
11 501
Ekotopfilm
902
Deťom s rakovinou
7 661
OZ Centrum environmentálnych aktivít (západné Slovensko), OZ Sosna (východné Slovensko), CEEV Živica, n.o. (stredné Slovensko) a DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie (Bratislavský kraj)
15 452
OZ Centrum environmentálnych aktivít (západné Slovensko), OZ Sosna (východné Slovensko), CEEV Živica, n.o. (stredné Slovensko) a DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie (Bratislavský kraj)
18 767
IPčko
19 104
ČERVENÝ NOS Clowndoctors
9 233
Hokejová akadémia Zdena Cígera
16 171
Spolu
333 339
Barbara Oberučová
Čítať 1467 krát
Naposledy zmenené piatok, 07 február 2020 16:38
1. december– Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Jozef Bahéry – 180. výročie narodenia
8. december– Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru a dokázal tak vlastné bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí. Pracoval s technikou oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazinczyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 v Košiciach, vystavoval aj v Budapešti, Bratislave, v Haagu (Holandsko), v rokoch 1970 a 1995 v Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach a inde. V roku 2017 mu bola udelená Cena obce Haniska in memoriam.
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Samuel Cambel – 115. výročie úmrtia
18. december– Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča – 18.12.1909 Budapešť) – jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny.
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Pavol Markovič – 195. výročie narodenia
20. december– Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň – 29.10.1902 Hrachovo) – národnokultúrny dejateľ.
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-
Jozef Beňo – 5. výročie úmrtia
23. december– Jozef Beňo (4. 6. 1930 Muráň – 23. 12. 2019 Bratislava) – akademický maliar.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V r. 1957 – 1959 žil a pracoval v Muráni, od r. 1959 v Bratislave. Svojou maliarskou tvorbou patril do Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave- Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy. Jeho diela sú zastúpené v slovenských reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov. Okrem maľby sa venoval monumentálnej tvorbe a ilustrácii. V r. 2001 dostal Cena starostu obce Muráň, za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu. -MM-
Jarmila Štítnická - 100. výročie narodenia
25. december– Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež.
Manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Študovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Pracovala v Čs. rozhlase v Košiciach, v Bratislave, ako vedúca redaktorka Vysielania Slov. odborovej rady, 1959 – 1980 ako šéfredaktorka časopisu Zornička. Do literatúry vstúpila časopisecky intímne ladenou lyrikou, literárno-dramatickými rozhlasovými pásmami a rozprávkami, tvorila scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Knižne debutovala zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953), neskôr na ňu nadviazala knihou veršov Riekanky z čítanky, zostavila čítanku Detský rok. Na motívy slov. ľudových rozprávok napísala hry Janko a tátoš, Orlia skala, Rozprávka z kolotoča, pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny. -MM-