Dovŕšením veku nad 75 rokov, uvádzaného v odbornej literatúre ako vysoká staroba, žiaľ do tejto kategórie sa zaraďujem aj ja (82 r.), ako aj moja manželka (77 r.). Vtedy začíname pociťovať oslabenie činnosti našich niektorých, pre život nevyhnutných orgánov, čo môže spôsobiť možný vznik rôznych ochorení/chorôb. Niektoré je možné riešiť užívaním predpísaných liekov, niektoré liečbou v nemocničných zariadeniach. Zlepšenie zdravotného stavu možno dosiahnuť a napomôcť aj absolvovaním kúpeľnej liečby v takých kúpeľných zariadeniach, ktoré sú na liečbu zamerané a lekárom určených diagnóz odporúčané.
Jedným z takýchto kúpeľných zariadení sú aj známe Bardejovské kúpele, v ktorých sme spolu s manželkou boli na základe odporúčania lekárov. Ona po výmene ľavého kolenného kĺbu a ja po druhom srdcovom infarkte. Naše spoločné skúsenosti som sa snažil napísať do nasledujúcich riadkov.
OÁZA LIEČBY A RELAXU
BARDEJOV – v zozname UNESCO zapísané kráľovské mesto,
v našej bohatej histórii má svoje pevné miesto.
O jeho starobylých danostiach a pekné okolie,
to návštevníkom informačný BULLETIN napovie.
Jeho pýchu znásobujú známe kúpele,
len pár kilometrov sú od neho vzdialené.
BARDEJOVSKÉ KÚPELE v krásnej prírode osadené,
nevšedným bohatstvom matky ZEME obdarené.
Tam liečivá minerálna voda na povrch vyteká,
ktorá pomáha liečiť rôzne neduhy človeka.
O modernizácii liečby niet žiadnej pochyby,
ktoré realizujú odborne pripravené osoby.
Lekármi predpísané a sestričkami aplikované procedúry,
tie môžu umocniť okolité lesné turistické túry.
Pre ich návštevníkov poskytuje areál možnosti,
aby svoj spôsob relaxu realizovali do sýtosti.
Ak by niekoho “strašila” hlásiaca sa nuda,
tomu vo WELLNESS a v bazéne zabráni teplá voda.
Mrazivé ráno a pokryté stromy čerstvým snehom,
poskytovali zimnú idylku z balkóna či oknom.
Pohľad na skupiny ľudí vracajúcich sa z rannej omši,
im iste svojím spôsobom vyvolá pokoj v ich duši.
Nedávny stavebný rozmach kúpeľov bol väčší ako kedysi,
že by ich zmeny ťažko poznala samotná princezná SISSI.
Ústretovosť zamestnancov HOTELA OZÓN a prepojený KÚPEĽNÝ DOM,
ma počas pobytu s manželkou presvedčili dostatočným spôsobom.
Každý, kto kúpele v lete, či v zime navštívil,
by sa tam, verím, po krátkom čase znova rád vrátil.
Na ľavej strane je náš priateľ a rodák, dlhoročný bardejovský zubný lekár MUDr. Tibor Molnár s manželkou.
Mgr. Ján Dávid
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.