Druhý júl 2014 – príjemný letný deň bol dňom, kedy sa uskutočnil 14. OTZS seniorov okresu Revúca, garantom ktorého bola obec Muránska Lehota v Muránskej Lehote. Seniorov pozdravili predsedovia ZO JDS Ján Berente a Helena Rusníková.
K prítomným seniorom sa prihovorili hostia: Peter Balogh, prednosta Okresného úradu v Revúcej, podpredseda ZMOS - Str. Gemera Milan Kolesár, podpresedníčka OO SMER SD Viera Hanesovská, podpredseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave Jozef Kubaško a predseda KO JDS BB kraja František Šušlík. V príhovoroch vyzdvihli význam športových aktivít pre zachovanie zdravia a finančnú podporu BBSK pri organizovaní športových, turistických i spoločenských akcií.
Jozef Krušina, člen organizačného výboru oboznámil seniorov s turistickými trasami, ich náročnosťou, vedúcimi trás a zdravotným dozorom.
Najzdatnejší seniori absolvovali najdlhšiu – 7 km a najnáročnejšiu trasu: Muráň – Dolina – Hrby - Javorníková dolina- Muránska Lehota s odborným výkladom p. Frandela. Menej zdatní seniori absolvovali v Muráni Múzeum, vychádzku - 3,5 km: Príslop – rybníky - kostol v Muránskej Lehote.
Tretia trasa bola určená pre najmenej zdatných seniorov Múzeum v Muráni, Informačné centrum Správy NP Muránska Planina, kostol v Muráni
s odborným výkladom p. Hromadu, presun autobusom do kostola v Muránskej Lehote. Po absolvovaní turistických trás boli odovzdané Účastnícke listy 14. OTZS v Muránskej Lehote a v Muráni.
Tri druhy chutných kotlíkových gulášov – z diviny, baraniny a bravčoviny nasýtili hostí, turistov - seniorov a čapované pivko uhasilo smäd.
Malá dedinka so 178 obyvateľmi s potešením prijala 248 seniorov, pripravila pre nich posedenie v kultúrnom dome s bohatým pohostením
s kávou, vínom, zákuskami, ktoré napiekli ženy z Muránskej Lehoty a ZO JDS Revúca, Muráň, Kameňany, Tornaľa, Muránska Dlhá Lúka.
V kultúrnom dome privítal seniorov starosta obce Miloslav Marčák a oboznámil s históriou obce. Pri tejto príležitosti predsedníčka OO JDS
zablahoželala k jubileu dožitia 7O rokov predsedníčke Helene Rusníkovej, odovzdala kyticu a všetci k jubileu zaspievali „ Veľa zdravia, šťastia...“. Kultúrny program pokračoval vystúpením speváckych skupín Lehoťan z Muránskej Lehoty a Levenda z Muráňa. J. Fabo s hrou na varhany s pesničkami a melódiami známymi seniorom, navodil dobrú náladu do tanca a spevu až do 17.00 hodiny. Okresný turistický zraz ukončil Miloslav Marčák, starosta obce a Zuzana Homoliaková, predsedníčka OO JDS poďakovaním všetkým, ktorí sa na organizovaní podujatia podieľali.
Poďakovanie za podujatie pripravené na vysokej úrovni patrí obci Muránska Lehota - starostovi Miloslavovi Marčákovi, zamestnancom obecného
úradu, členom výboru ZO JDS pod vedením predsedníčky Heleny Rusníkovej a organizačnému výboru OO JDS Revúca.
Veľké ďakujem vyslovujeme za finančné i materiálne dary sponzorom – fyzickým osobám i podnikateľským subjektom, ktorých sne zverejnili na
POZVÁNKE i ĎAKOVNEJ TABULI.
Miloslav Marčák, Mgr. Zuzana Homoliaková
Fotografie: Ing. Ján Pullman
picasa_albumid=6037436638821162097
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.