Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Rakovnici patrí medzi popredné organizácie. Pre svojich členov pripravuje a realizuje podujatia, akcie, ktoré prinášajú činnosť vzdelávaciu, športovú, kultúrnu, turistickú, ozdravovaciu... Cieľom snaženia predsedu ZO Mgr. Ladislava Fabiána a výboru je neustála aktivácia, vyžitie, prezentácia, ozdravovanie a relaxácia seniorov.Robia to na základe aktívneho prístupu členov k zdraviu, okoliu, komunikácií, prevencií atď. Vypracované a realizované programy, podujatia či iné aktivity vždy našli priaznivú odozvu u členov. Vyjadrovali to spokojnosťou a prejavom túžby znova sa spolu stretnúť.
Zvláštnosťou roka 2015 bola, v histórií ZO JDS, úplná novinka. Začalo to nápadom predsedu Mgr. L. Fabiána, ktorý predložil výboru na prerokovanie. Išlo o realizáciu spoločných stretnutí miestnych organizácií JDS z okolitých obcí. Myšlienka bola spontánne prijatá. Spoločné i osobné stretnutia predsedov ZO malo priaznivý ohlas i súhlas členskej základne. Paralelné stretnutia so starostami obci odobrili a podporili realizáciu nápadu.
Boli to prvé kroky, ktoré vyústili do spoločnej dohody s predsedami ZO JDS: za Rakovnicu Mgr. L. Fabiána, za Rožňavské Bystré Ing. Tibora Barnu a za Rudnú Irenu Tokárovú. Vynaložená energia sa v praxi prejavila na prvom spoločnom stretnutí v Rožňavskom Bystrom. Nebolo to direktívne. O výbere rozhodlo losovanie. Druhá akcia bola v Rakovnici a posledná v Rudnej.
O tom, čo sa odohrávalo na jednotlivých stretnutiach, sme na stránkach RON už písali. Verte, že každé stretnutie bolo originálne, jedinečné, spojené s trvalými spomienkami, zážitkami. ZO JDS sa dôstojne, reprezentačne predstavili. Pripravili programy, ktoré zaujali a obohatili všetkých účastníkov. Prínosom bola aj osobná účasť starostov obcí na podujatí.
Ostali zážitky, obnovené priateľstva i vznik nových... Veď všetci boli na jednej vlne, lodí. Aby spomienky len tak ľahko neuhasli prezentované boli článkami v RON, časopise TRETÍ VEK, na webstránke JDS i Maj Gemer. Pre spomienku ostali aj fotografie.
Každé podujatie končilo tým, že sa členovia pochvalne vyjadrili k stretnutiu, akcií. Zároveň sa tešili na ďalšie. Pri poslednom stretnutí v Rudnej zaznelo ústami predsedov i členov, že veľmi radi sa stretnú aj v roku 2016. Podľa slov Mgr. L. Fabiána je to reálne a žiadosti členov ho osobne tešia. V novom roku k doterajším ZO pribudne JDS z Honiec. Nový člen, nová výzva, nové stretnutia, nové zážitky oživia, spríjemnia, utužia vzájomne všetkých členov. Všetky akcie sa vydarili aj za podpory a pomoci starostov obcí : za Rakovnicu Ĺuboša Leštáka, Rožňavské Bystré Želmíry Gonosovej, Rudnú Júliusa Kerekeša.
Stretávanie ZO JDS z viacerých obcí je výborný nápad. Dokazuje, že činnosť organizácií sa stáva pestrejšou, zaujímavejšou, bohatšou. ZO JDS aj ich členovia svojim postojom a vyjadreniami ďakujú Mgr. L. Fabiánovi nielen za nápad, myšlienku, ale najmä realizáciu, ktorá členov zjednotila, potešila, upevnila vzájomné vzťahy, priateľstva. Celé stručné hodnotenie uzavrieme slovami výboru ZO JDS v Rudnej: „ Dielo sa vydarilo a už sa tešíme na ďalšie spoločné stretnutia obcí a ich aktívnych predsedov.“
-sa-
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.