Garantom projektu bola Okresná organizácia JDS Revúca, s finančnou podporou BBSK. Aktívne sa podieľalo Mesto Revúca, MsKS Revúca a spoluorganizátor ZO JDS Revúca. Seniori ďakujú všetkým, ktorí toto podujatie podporili finančne, materiálne - všetci sponzori sú uvedení na ďakovnej tabuli.
Prítomných privítala za organizačný výbor Margita Mladšia, najmä vzácnych hostí poslancov BBSK: pani Evu Cireňovú, primátorku mesta Revúca, pánov poslancov Jaroslava Demiana, Jána Šeševičku, Júliusa Laššana, prednostu Okresného úradu v Revúcej pána Petra Balogha, pani Žanetu Hrbálovú, poslankyňu Mestského zastupiteľstva Revúca, za KO JDS BB pána Jána Kíšika a pani Máriu Žáarovú, pani Karin Kilíkovú, riaditeľku MsKS, prítomných starostov obcí, sponzorov a zástupcov spoločenských organizácií. Prítomných pozdravila primátorka mesta Eva Cireňová, ktorá vyslovila prísľub za všetkých poslancov BBSK, že aj v budúcnosti budú poslanci tvorivé, kultúrne a športové projekty seniorov podporovať. Vyslovila obdiv nad bohatou účasťou seniorov a popriala veľa úspechov a chuti pri vytváraní rôznych ručných prác.
Zuzana Homoliaková, predsedníčka OO JDS poďakovala za milé slová uznania a povzbudenia seniorom. Vyslovila presvedčenie, že pri prehliadke budú všetci milo prekvapení vystavenými ručnými prácami, nápadmi i užitočnosťou vytvorených prác. Prítomní zistia, že my seniori môžeme povedať:
Nie sme ako tie suché konáre, čo žitia majú namále.
Nie sme ako suchá tráva, čo vietor sa ňou pohráva.
Sme plní života, nápadov a cieľov,
s titulom MÚDRY SENIOR,
chceme sa dožiť ešte veľa rokov.
V kultúrnom programe prítomných potešil svojím programom Detsky spevokol Slniečko pri ZUŠ v Revúcej,Tomáš Vaculčiak hrou na fujare a spevom, Spevácky súbor Úsvit pri ZO JDS Revúca a Edo Sendrei spevom a hrou na harmonike.
Pani Margita Mladšia predstavila prezentáciu 15 ZO JDS, ktorých členovia sa budú prezentovať svojimi prácami a prezentáciu Občianskeho združenia ZŤP. Prezentácie tvorivej činnosti sa zúčastnilo 87 členov. Jednotlivé ZO a OZ ZP sa prezentovali expozíciou zameranou k blížiacej sa Veľkej noci:
|
|
Predstavilo sa 21 seniorov.
OZ ZŤP - rôznymi výrobkami z dreva, z prútia, z papiera, vyšívanými a háčkovanými ručnými prácami.
Prezentujúci seniori ponúkali sladkosťami i inými dobrotami všetkých, ktorí sa prišli pozrieť na podujatie.
Po skončení prehliadky vystavovaných prác a tvorbe výrobkov boli prezentujúcim odovzdané Ďakovné listy za účasť a karafiáty. Za krásu, nápaditosť a užitočnosť, spracovanú do ručných prác a iných výrobkov, poďakovali zástupcovia mesta i predsedníčka OO JDS Revúca.
Po chutnom obede, pripravenom reštauráciou Balaton a bohatým občerstvením, zákuskami, ktoré napiekli členky ZO JDS Revúca, Revúčka, Muránska Lehota, Tornaľa, Jelšava, seniori spievali a zabávali sa s dobrým pocitom z vydarenej prezentácie svojich prác.
Na podujatí sa zúčastnil štáb z RTVS 2 z relácie „Generácia – zlaté roky života“. Štáb RTVS natáčal akciu „Ukáž, čo vieš a nauč nás“, vystavené práce i tvorivú činnosť seniorov a rozhovory s nimi, rozhovor s pánom Jurajom Kochjarom, autorom knihy Semienka pre život, s pani primátorkou E. Cireňovou a predsedníčkou OO JDS Z. Homoliakovou.
Touto cestou ďakujeme celému štábu RTVS - pani moderátorke Oľge Belešovej, kameramanovi pánovi Jánovi Stračinovi, producentke pani Válovej, zvukárovi - osvetľovačovi za vysokú profesionalitu, prístup a trpezlivosť k seniorom, čím navodili príjemnú atmosféru, bez stresu a trémy. Ďakujeme dramaturgičke PhDr. Vlaste Ruppeldtovej, že zariadila natáčanie reportáže.
Pri tejto príležitosti natočili i reportáž deň pred akciou u seniora pána Vincenta Blanára, výtvarnika - maliara a zberateľa dokumentov o povstaleckom básnikovi - rodákovi z Revúcej Jankovi Brockovi. Navštívili Múzeum 1. Slovenského. ev. gymnázia, ktoré utrpelo pri minuloročnej povodni veľké materiálne škody, kde sa pripravujú na otvorenie múzea v priebehu mesiaca apríl 2017.
V predvečer našej akcie natočili varenie slávnych tradičných „REVÚCKYCH GULIEK“, na ktorých si pochutnávali aj prví študenti gymnázia a ich učbári. Varili ich štyri členky ZO JDS Revúca - Oľga Kuchtová, predsedníčka ZO, Oľga Kuchtová ml., Milka Švecová a Zuzka Syčová za prítomnosti štábu a pozvaných hostí v priestoroch MsKS v Revúcej.
Slávne revúcke guľky chutili všetkým prítomným, rovnako i drienkovica, ktorou počastovala pani primátorka Eva Cireňová.
Zuzna Homoliaková
Fotografie: Ján Pullman
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.