Garantom projektu bola Okresná organizácia JDS Revúca, s finančnou podporou BBSK. Aktívne sa podieľalo Mesto Revúca, MsKS Revúca a spoluorganizátor ZO JDS Revúca. Seniori ďakujú všetkým, ktorí toto podujatie podporili finančne, materiálne - všetci sponzori sú uvedení na ďakovnej tabuli.
Prítomných privítala za organizačný výbor Margita Mladšia, najmä vzácnych hostí poslancov BBSK: pani Evu Cireňovú, primátorku mesta Revúca, pánov poslancov Jaroslava Demiana, Jána Šeševičku, Júliusa Laššana, prednostu Okresného úradu v Revúcej pána Petra Balogha, pani Žanetu Hrbálovú, poslankyňu Mestského zastupiteľstva Revúca, za KO JDS BB pána Jána Kíšika a pani Máriu Žáarovú, pani Karin Kilíkovú, riaditeľku MsKS, prítomných starostov obcí, sponzorov a zástupcov spoločenských organizácií. Prítomných pozdravila primátorka mesta Eva Cireňová, ktorá vyslovila prísľub za všetkých poslancov BBSK, že aj v budúcnosti budú poslanci tvorivé, kultúrne a športové projekty seniorov podporovať. Vyslovila obdiv nad bohatou účasťou seniorov a popriala veľa úspechov a chuti pri vytváraní rôznych ručných prác.
Zuzana Homoliaková, predsedníčka OO JDS poďakovala za milé slová uznania a povzbudenia seniorom. Vyslovila presvedčenie, že pri prehliadke budú všetci milo prekvapení vystavenými ručnými prácami, nápadmi i užitočnosťou vytvorených prác. Prítomní zistia, že my seniori môžeme povedať:
Nie sme ako tie suché konáre, čo žitia majú namále.
Nie sme ako suchá tráva, čo vietor sa ňou pohráva.
Sme plní života, nápadov a cieľov,
s titulom MÚDRY SENIOR,
chceme sa dožiť ešte veľa rokov.
V kultúrnom programe prítomných potešil svojím programom Detsky spevokol Slniečko pri ZUŠ v Revúcej,Tomáš Vaculčiak hrou na fujare a spevom, Spevácky súbor Úsvit pri ZO JDS Revúca a Edo Sendrei spevom a hrou na harmonike.
Pani Margita Mladšia predstavila prezentáciu 15 ZO JDS, ktorých členovia sa budú prezentovať svojimi prácami a prezentáciu Občianskeho združenia ZŤP. Prezentácie tvorivej činnosti sa zúčastnilo 87 členov. Jednotlivé ZO a OZ ZP sa prezentovali expozíciou zameranou k blížiacej sa Veľkej noci:
|
|
Predstavilo sa 21 seniorov.
OZ ZŤP - rôznymi výrobkami z dreva, z prútia, z papiera, vyšívanými a háčkovanými ručnými prácami.
Prezentujúci seniori ponúkali sladkosťami i inými dobrotami všetkých, ktorí sa prišli pozrieť na podujatie.
Po skončení prehliadky vystavovaných prác a tvorbe výrobkov boli prezentujúcim odovzdané Ďakovné listy za účasť a karafiáty. Za krásu, nápaditosť a užitočnosť, spracovanú do ručných prác a iných výrobkov, poďakovali zástupcovia mesta i predsedníčka OO JDS Revúca.
Po chutnom obede, pripravenom reštauráciou Balaton a bohatým občerstvením, zákuskami, ktoré napiekli členky ZO JDS Revúca, Revúčka, Muránska Lehota, Tornaľa, Jelšava, seniori spievali a zabávali sa s dobrým pocitom z vydarenej prezentácie svojich prác.
Na podujatí sa zúčastnil štáb z RTVS 2 z relácie „Generácia – zlaté roky života“. Štáb RTVS natáčal akciu „Ukáž, čo vieš a nauč nás“, vystavené práce i tvorivú činnosť seniorov a rozhovory s nimi, rozhovor s pánom Jurajom Kochjarom, autorom knihy Semienka pre život, s pani primátorkou E. Cireňovou a predsedníčkou OO JDS Z. Homoliakovou.
Touto cestou ďakujeme celému štábu RTVS - pani moderátorke Oľge Belešovej, kameramanovi pánovi Jánovi Stračinovi, producentke pani Válovej, zvukárovi - osvetľovačovi za vysokú profesionalitu, prístup a trpezlivosť k seniorom, čím navodili príjemnú atmosféru, bez stresu a trémy. Ďakujeme dramaturgičke PhDr. Vlaste Ruppeldtovej, že zariadila natáčanie reportáže.
Pri tejto príležitosti natočili i reportáž deň pred akciou u seniora pána Vincenta Blanára, výtvarnika - maliara a zberateľa dokumentov o povstaleckom básnikovi - rodákovi z Revúcej Jankovi Brockovi. Navštívili Múzeum 1. Slovenského. ev. gymnázia, ktoré utrpelo pri minuloročnej povodni veľké materiálne škody, kde sa pripravujú na otvorenie múzea v priebehu mesiaca apríl 2017.
V predvečer našej akcie natočili varenie slávnych tradičných „REVÚCKYCH GULIEK“, na ktorých si pochutnávali aj prví študenti gymnázia a ich učbári. Varili ich štyri členky ZO JDS Revúca - Oľga Kuchtová, predsedníčka ZO, Oľga Kuchtová ml., Milka Švecová a Zuzka Syčová za prítomnosti štábu a pozvaných hostí v priestoroch MsKS v Revúcej.
Slávne revúcke guľky chutili všetkým prítomným, rovnako i drienkovica, ktorou počastovala pani primátorka Eva Cireňová.
Zuzna Homoliaková
Fotografie: Ján Pullman
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).