Garantom projektu bola Okresná organizácia JDS Revúca, s finančnou podporou BBSK. Aktívne sa podieľalo Mesto Revúca, MsKS Revúca a spoluorganizátor ZO JDS Revúca. Seniori ďakujú všetkým, ktorí toto podujatie podporili finančne, materiálne - všetci sponzori sú uvedení na ďakovnej tabuli.Prítomných privítala za organizačný výbor Margita Mladšia, najmä vzácnych hostí poslancov BBSK: pani Evu Cireňovú, primátorku mesta Revúca, pánov poslancov Jaroslava Demiana, Jána Šeševičku, Júliusa Laššana, prednostu Okresného úradu v Revúcej pána Petra Balogha, pani Žanetu Hrbálovú, poslankyňu Mestského zastupiteľstva Revúca, za KO JDS BB pána Jána Kíšika a pani Máriu Žáarovú, pani Karin Kilíkovú, riaditeľku MsKS, prítomných starostov obcí, sponzorov a zástupcov spoločenských organizácií. Prítomných pozdravila primátorka mesta Eva Cireňová, ktorá vyslovila prísľub za všetkých poslancov BBSK, že aj v budúcnosti budú poslanci tvorivé, kultúrne a športové projekty seniorov podporovať. Vyslovila obdiv nad bohatou účasťou seniorov a popriala veľa úspechov a chuti pri vytváraní rôznych ručných prác.
Zuzana Homoliaková, predsedníčka OO JDS poďakovala za milé slová uznania a povzbudenia seniorom. Vyslovila presvedčenie, že pri prehliadke budú všetci milo prekvapení vystavenými ručnými prácami, nápadmi i užitočnosťou vytvorených prác. Prítomní zistia, že my seniori môžeme povedať:
Nie sme ako tie suché konáre, čo žitia majú namále.
Nie sme ako suchá tráva, čo vietor sa ňou pohráva.
Sme plní života, nápadov a cieľov,
s titulom MÚDRY SENIOR,
chceme sa dožiť ešte veľa rokov.
V kultúrnom programe prítomných potešil svojím programom Detsky spevokol Slniečko pri ZUŠ v Revúcej,Tomáš Vaculčiak hrou na fujare a spevom, Spevácky súbor Úsvit pri ZO JDS Revúca a Edo Sendrei spevom a hrou na harmonike.
Pani Margita Mladšia predstavila prezentáciu 15 ZO JDS, ktorých členovia sa budú prezentovať svojimi prácami a prezentáciu Občianskeho združenia ZŤP. Prezentácie tvorivej činnosti sa zúčastnilo 87 členov. Jednotlivé ZO a OZ ZP sa prezentovali expozíciou zameranou k blížiacej sa Veľkej noci:
|
|
Predstavilo sa 21 seniorov.
OZ ZŤP - rôznymi výrobkami z dreva, z prútia, z papiera, vyšívanými a háčkovanými ručnými prácami.
Prezentujúci seniori ponúkali sladkosťami i inými dobrotami všetkých, ktorí sa prišli pozrieť na podujatie.
Po skončení prehliadky vystavovaných prác a tvorbe výrobkov boli prezentujúcim odovzdané Ďakovné listy za účasť a karafiáty. Za krásu, nápaditosť a užitočnosť, spracovanú do ručných prác a iných výrobkov, poďakovali zástupcovia mesta i predsedníčka OO JDS Revúca.
Po chutnom obede, pripravenom reštauráciou Balaton a bohatým občerstvením, zákuskami, ktoré napiekli členky ZO JDS Revúca, Revúčka, Muránska Lehota, Tornaľa, Jelšava, seniori spievali a zabávali sa s dobrým pocitom z vydarenej prezentácie svojich prác.
Na podujatí sa zúčastnil štáb z RTVS 2 z relácie „Generácia – zlaté roky života“. Štáb RTVS natáčal akciu „Ukáž, čo vieš a nauč nás“, vystavené práce i tvorivú činnosť seniorov a rozhovory s nimi, rozhovor s pánom Jurajom Kochjarom, autorom knihy Semienka pre život, s pani primátorkou E. Cireňovou a predsedníčkou OO JDS Z. Homoliakovou.Touto cestou ďakujeme celému štábu RTVS - pani moderátorke Oľge Belešovej, kameramanovi pánovi Jánovi Stračinovi, producentke pani Válovej, zvukárovi - osvetľovačovi za vysokú profesionalitu, prístup a trpezlivosť k seniorom, čím navodili príjemnú atmosféru, bez stresu a trémy. Ďakujeme dramaturgičke PhDr. Vlaste Ruppeldtovej, že zariadila natáčanie reportáže.
Pri tejto príležitosti natočili i reportáž deň pred akciou u seniora pána Vincenta Blanára, výtvarnika - maliara a zberateľa dokumentov o povstaleckom básnikovi - rodákovi z Revúcej Jankovi Brockovi. Navštívili Múzeum 1. Slovenského. ev. gymnázia, ktoré utrpelo pri minuloročnej povodni veľké materiálne škody, kde sa pripravujú na otvorenie múzea v priebehu mesiaca apríl 2017.
V predvečer našej akcie natočili varenie slávnych tradičných „REVÚCKYCH GULIEK“, na ktorých si pochutnávali aj prví študenti gymnázia a ich učbári. Varili ich štyri členky ZO JDS Revúca - Oľga Kuchtová, predsedníčka ZO, Oľga Kuchtová ml., Milka Švecová a Zuzka Syčová za prítomnosti štábu a pozvaných hostí v priestoroch MsKS v Revúcej.
Slávne revúcke guľky chutili všetkým prítomným, rovnako i drienkovica, ktorou počastovala pani primátorka Eva Cireňová.
Zuzna Homoliaková
Fotografie: Ján Pullman

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-