Dnes sme seniori už jedna veľká rodina, Nie preto, aby sme sa z počtu prežitých rokov tešili, Keď si v kronike svojho života listy obracať mám, Našich rodičov tak Pán Boh obdaril, Aj preto, výsledkom našich rodičov lásky, Naše detské, ťarbavé, matkou naučené krôčky, Písať písmená, rátať, čítať pekné Dobšinského rozprávky, Prežili sme spolu mladé roky plné radostí, Ktorou cestou svojho života sa chceme uberať, |
Osvojili sme si teóriu i pracovné návyky, Ako svoju úlohu a poslanie v živote naplniť, Ktorá dievčina bude pre nás tá pravá, Prišli deti a s nimi kopec radostí, Život nám priniesol malú i veľkú slzičku, Každému odletí mladosť na míle, Dnes často vyslovujeme slová lekár, lieky, Nie je už pre nás dnes pravda taká, Každý z nás má prežitý životný osud svoj, |
Keby som mal nadľahčiť a parafrázovať náš doterajší seniorský život, možno by boli pravdivé aj tieto moje slová:
Bolo ako bolo, no stále nejak bolo.
Vždy keď dobre bolo, tak aj nám tak bolo.
Ale keď zle bolo, ani nám dobre nebolo.
Kto vie ako bude, keď nás tu už nebude.
No stále nejak bude, nám však iste dobre bude.
Čo zaželať všetkým seniorkám a seniorom ?
To čo sa nedá kúpiť: zdravie, šťastie, lásku, rodinnú pohodu a vždy len dobrú náladu! Nech im krásne spomienky zostanú v nich a nikdy sa nestratia, Tie nechcené nech sa pominú a nikdy sa nevrátia.
Autor: Mgr. Ján Dávid
Rožňavské Bystré