v Rožňave, stretnutia spevokolov dôchodcov, spoločné výlety do Vysokých Tatier, do Ochtinskej aragonitovej jaskyne, turistické stretnutia seniorov v Dobšinej, Slavošovciach i v Betliari.
nedeľa, 16 november 2014 20:25
V Ochtinej sa navždy rozlúčili s Jánom Nemčkom, predsedom OO JDS v Rožňave
Napísal(a) Ondrej Doboš
Na cintoríne v Ochtinej sa 13. novembra 2014 navždy rozlúčili s Jánom Nemčkom, ktorý zomrel vo veku 71 rokov. Nad rakvou nebohého sa lúčili okrem najbližších príbuzných a členov rodiny aj členovia Okresnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku v rožňavskom okrese, ktorej až do skonania bol jej predsedom.
Ján Nemčko sa narodil 10. februára 1943. Po aktívnom živote po odchode do dôchodku svoj voľný čas venoval svojim rovesníkom dôchodcom. V r. 1995 založil miestnu organizáciu Jednoty dôchodcov na Slovensku v mieste bydliska. V r. 2009 sa stal predsedom Okresného výboru Jednoty dôchodcov v Rožňave. Bol aj aktívnym členom Krajského výboru Jednoty dôchodcov v Košiciach. Úlohy vyplývajúce z jeho funkcií často riešil aj na Ústrednom výbore jednoty dôchodcov na Slovensku v Bratislave.
Miloval bohaté ľudové tradície Gemera a usiloval sa o ich uchovanie pre budúce generácie.
S jeho menom zostane nerozlučné spätá história takých akcií, ako sú športové hry pre dôchodcov uskutočnené v Brzotíne, Betliari, Dobšinej, na Strelnici
So zosnulým predsedom OO JDS v Rožňave sa pri jeho katafalku rozlúčila členka OO JDS v Rožňave pani Rozália Tóthová. V smútočnej rozlúčke o. i. povedala: "S pocitom veľkého smútku stojíme nad rakvou nášho drahého zosnulého, aby sme ho vyprevadili na poslednej ceste, po ktorej sa vybral po krátkej chorobe. Je nad moje sily vyjadriť slovami žiaľ a smútok, ktorý prechovávajú v srdciach jeho najbližší nad touto stratou. Pripadla mi dnes teda veľmi ťažká úloha v mene všetkých členov Jednoty dôchodcov v Rožňavskom okrese navždy sa rozlúčiť s človekom, uzavrieť kapitolu jeho pozemskej púte, jeho života. Života jedného skromného, ale zásadového človeka. Človek, ktorý sa vedel vo svojom živote tak nezištne rozdávať, ktorý verejným veciam venoval toľko úsilia a voľného času by si právom zaslúžil, aby aspoň čas bol k nemu štedrý. No nestalo sa tak. Neúprosný zákon prírody uplatnil svoje práva bez ohľadu na naše želania a potreby. Odišiel spomedzi nás jeden z tých, ktorý nemôžu upadnúť do zabudnutia. Všetko kultúrne dianie týkajúce sa dôchodcov v okrese Rožňava sa po dlhé roky spája s jeho menom. Ako predseda okresného výboru jednoty dôchodcov plnil veľmi zodpovedné úlohy, pracoval v oblasti, kde slovo človek znie obzvlášť dôstojne... Náš drahý predseda, lúčia sa s Vami členovia Ústredného výboru jednoty dôchodcov na Slovensku. Lúčia sa s Vami členovia Krajského výboru Jednoty dôchodcov na Slovensku v Košiciach, lúčia sa s Vami členovia okresného výboru Jednoty dôchodcov na Slovensku v Rožňave. Zatváram knihu života nášho milovaného zosnulého tak, ako ju zatvoril život sám. Lúčim sa s Vami v mene všetkých dôchodcov Rožňavského okresu a želám Vám pokojný večný odpočinok. Odpočívajte v pokoji."
Česť Vašej pamiatke!
Zverejnené v
Seniori
Najnovšie od Ondrej Doboš
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
- Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
- Cyklistické preteky Muránskou dolinou – II. ročník
- Futbal nášho regiónu v máji skrášlený hokejovými majstrovstvami sveta
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-