Podieľal sa na výchove niekoľko stoviek absolventov fakulty, ktorí sa zamerali na ložiskovú geológiu. Mnohých priamo viedol pri spracovávaní diplomových či ašpirantských prác, viacerých usmerňoval ako konzultant, recenzent alebo oponent ich výskumných prác a publikácií. Bol garantom viacerých postgraduálnych štúdií organizovaných Baníckou fakultou pre pracovníkov geologického prieskumu, ako aj pre pracovníkov banského priemyslu na Kube.
Významné úspechy dosiahol aj vo vedecko-výskumnej činnosti. Pri analýze štruktúr rudných polí, ho ako rodáka z Gemera, už od študentských rokov, najviac zaujímala rudná oblasť Spišsko-gemerského rudohoria predovšetkým územie v okolí Dobšinej a Mlyniek, Rožňavy, Rudnian či Zlatej Idky, Sloviniek a Gelnice. Výsledky štúdia zákonitostí vzniku a rozmiestnenia ložísk v tejto oblasti zhrnul vo svojej dizertačnej práci v roku 1976. Analyzuje v nej morfogenézu štruktúr rudných polí a rudných zón, klasifikuje ich, hodnotí ich postavenie v rámci tektonického vývoja tejto metalogenetickej oblasti, čo prispieva k objasneniu genézy a veku zrudnenia a poskytuje vedecký základ pre prognózovanie a ďalšie vyhľadávanie nových ložísk nerastných surovín.
Kolektív pracovníkov katedry geológie, pod jeho vedením, uskutočnil komplexný geologický výskum banskoštiavnicko-hodrušského rudného rajónu, zameraný na zistenie priebehu neovulkanickej činnosti, tektonickej aktivity a na procesy metalogenézy. Výsledky, dosiahnuté týmto výskumom, viedli okrem iného aj k nálezu nového žilníkovo-impregnačného typu Cu zrudnenia, za čo v roku 1982 mu udelili štátnu cenu Klementa Gottwalda.
V ostatnom období sa zameral na štúdium štruktúr rudného poľa Jasenie s wolfrámovým zrudnením v Nízkych Tatrách, riešil vzťah metalogenézy Západnych Karpát k susedným regiónom, venoval sa petrológii gemeridných granitov a hodrušského intruzívneho komplexu, analyzoval vzťahy komagmatičnosti, vekovej postupnosti hĺbky a podmienok tuhnutia intrúzií pomocou moderných metód v úzkej spolupráci s domácimi i zahraničnými výskumníkmi a inštitúciami.
Spolupracoval s kolektívom RNDr. O. Fusána, DrSc. pri štúdiu hlbinnej stavby a dynamiky kôry Západných Karpát z hľadiska metalogenézy.
Jeho vedeckovýskumné práce možno, vďaka aplikácii štruktúrno-analytických, petrologických a petrofyzikálnych metód pri objasňovaní štruktúr rudných polí, považovať za priekopnícke. Ich výsledky vyústili do konkrétnych návrhov na usmernenie ďalších výskumných prác, zameraných na vyhľadávanie a prieskum ložísk nerastných surovín.
Presvedčivým dôkazom jeho rozsiahlej a plodnej činnosti, je jeho publikačná činnosť. Je autorom viac ako sto vedeckých pojednaní, početných recenzných, expertíznych a oponentských posudkov, správ zo zahraničných ciest a správ o výsledkoch vyriešených vedecko-výskumných úloh.
Napísal jedenásť učebných textov, z nich dva v španielskom jazyku, je spoluautorom celoštátnej učebnice o ložiskách nerastných surovín z roku 1972 a vedúcim autorom nového vydania v roku 1987.
Vďaka, úspešnej pedagogickej, vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti, si veľmi rýchlo zvyšoval vedecko-pedagogickú kvalifikáciu. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil v roku 1961, na docenta sa habilitoval v roku 1962, profesorom banskej geológie sa stal v roku 1969 a v roku 1978 získal titul doktora geologických vied.
V období rokov 1963 – 1964 pôsobil ako expert na Kube, kde zastával funkciu hlavného geológa kubánskych baní. Po svojom návrate bol v rokoch 1964 – 1966 vedúcim katedry geológie a mineralógie, v rokoch 1959 – 1961 bol prodekanom vysokej školy a v rokoch 1970 – 1972 dekanom Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. V rokoch 1973 – 1975 zastával funkciu vedúceho laboratória pre výskum nerastných surovín na Baníckej fakulte a v rokoch 1965 – 1966 a 1972 – 1985 funkciu prorektora Vysokej školy technickej.
Dlhé roky bol zodpovedným riešiteľom výskumných úloh štátneho programu základného výskumu ložísk nerastných surovín na Slovensku. Podieľal sa aj na riešení metalogenézy celého alpínskeho pásma v rámci spolupráce akadémií vied viacerých štátov.
Vysoká úroveň jeho vedeckej a pedagogickej práce mu získala vysoké uznanie našej i zahraničnej geologickej verejnosti. Bol členom mnohých vedeckých rád, kolégií a odborných komisií, kde zastával významné funkcie, mnohoročným členom kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre, predsedom komisie pre obhajobu doktorských a kandidátskych dizertačných prác v odbore ložisková geológia a užitá fyzika, podpredsedom komisie pre klasifikáciu zásob nerastných surovín pri vláde vtedajšej republiky. V rokoch 1971 – 1982 zastával funkciu predsedu Slovenskej geologickej spoločnosti – pobočky v Košiciach, bol členom redakčných rád časopisov Mineralia slovaca a Geologický průzkum, vedúcim jednej z pracovných skupín v rámci mnohostrannej dohody akadémií vied okolitých štátov a i.
Rozsiahla bola aj jeho činnosť pri organizovaní a vedení rôznych geologických podujatí – kongresov či konferencií, sympózií, zjazdov a exkurzií s medzinárodnou účasťou. Sám bol účastníkom na podobných zahraničných podujatiach, kde predniesol rad odborných referátov. Navštívil viacero vysokoškolských a vedeckých pracovísk a závodov vo vtedajšom ZSSR, Maďarsku, Nemecku, Rumunsku, Juhoslávii, Rakúsku, Mexiku, Francúzsku, Španielsku a Poľsku, čím získal prehľad o problematike rudných ložísk a metodike ich výskumu a pomáhal realizovať plán v prieskume ložísk podľa svetového trendu.
Za úspešnú spoluprácu s banskými a vedecko-výskumnými pracoviskami bol odmenený viacerými významnými vyznamenaniami, ako Za pracovnú obetavosť, Za pracovnú vernosť, Zlatá plaketa D. Štúra SAV, Za zásluhy o výstavbu a ďalšie.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. významne prispel k úspechom československej geológie a v ložiskovej geológii sa stal osobnosťou uznávanou nielen doma, ale aj za hranicami našej vlasti. Celá naša geologická verejnosť ho oceňuje ako významného pedagóga, vedeckého pracovníka, odborníka a priateľského kolegu.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. zomrel 8. októbra 1990 v Košiciach, kde je aj pochovaný. (Foto z náhrobníka – vpravo)
Zdroje:
Zorkovský, V.: Na päťdesiatiny prof. Ing. Ladislava Rozložníka, Dr.Sc. In: Mineralia slovaca, 12, 1980, 2, s. 189-190.
Zorkovský, Vojtech: Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc., šesťdesiatročný. In: Mineralia slovaca, 22, 1990, 1, s. 90-93.
Zostavil Mikuláš Rozložník, Košice 02/2023
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).