Podieľal sa na výchove niekoľko stoviek absolventov fakulty, ktorí sa zamerali na ložiskovú geológiu. Mnohých priamo viedol pri spracovávaní diplomových či ašpirantských prác, viacerých usmerňoval ako konzultant, recenzent alebo oponent ich výskumných prác a publikácií. Bol garantom viacerých postgraduálnych štúdií organizovaných Baníckou fakultou pre pracovníkov geologického prieskumu, ako aj pre pracovníkov banského priemyslu na Kube.
Významné úspechy dosiahol aj vo vedecko-výskumnej činnosti. Pri analýze štruktúr rudných polí, ho ako rodáka z Gemera, už od študentských rokov, najviac zaujímala rudná oblasť Spišsko-gemerského rudohoria predovšetkým územie v okolí Dobšinej a Mlyniek, Rožňavy, Rudnian či Zlatej Idky, Sloviniek a Gelnice. Výsledky štúdia zákonitostí vzniku a rozmiestnenia ložísk v tejto oblasti zhrnul vo svojej dizertačnej práci v roku 1976. Analyzuje v nej morfogenézu štruktúr rudných polí a rudných zón, klasifikuje ich, hodnotí ich postavenie v rámci tektonického vývoja tejto metalogenetickej oblasti, čo prispieva k objasneniu genézy a veku zrudnenia a poskytuje vedecký základ pre prognózovanie a ďalšie vyhľadávanie nových ložísk nerastných surovín.
Kolektív pracovníkov katedry geológie, pod jeho vedením, uskutočnil komplexný geologický výskum banskoštiavnicko-hodrušského rudného rajónu, zameraný na zistenie priebehu neovulkanickej činnosti, tektonickej aktivity a na procesy metalogenézy. Výsledky, dosiahnuté týmto výskumom, viedli okrem iného aj k nálezu nového žilníkovo-impregnačného typu Cu zrudnenia, za čo v roku 1982 mu udelili štátnu cenu Klementa Gottwalda.
V ostatnom období sa zameral na štúdium štruktúr rudného poľa Jasenie s wolfrámovým zrudnením v Nízkych Tatrách, riešil vzťah metalogenézy Západnych Karpát k susedným regiónom, venoval sa petrológii gemeridných granitov a hodrušského intruzívneho komplexu, analyzoval vzťahy komagmatičnosti, vekovej postupnosti hĺbky a podmienok tuhnutia intrúzií pomocou moderných metód v úzkej spolupráci s domácimi i zahraničnými výskumníkmi a inštitúciami.
Spolupracoval s kolektívom RNDr. O. Fusána, DrSc. pri štúdiu hlbinnej stavby a dynamiky kôry Západných Karpát z hľadiska metalogenézy.
Jeho vedeckovýskumné práce možno, vďaka aplikácii štruktúrno-analytických, petrologických a petrofyzikálnych metód pri objasňovaní štruktúr rudných polí, považovať za priekopnícke. Ich výsledky vyústili do konkrétnych návrhov na usmernenie ďalších výskumných prác, zameraných na vyhľadávanie a prieskum ložísk nerastných surovín.
Presvedčivým dôkazom jeho rozsiahlej a plodnej činnosti, je jeho publikačná činnosť. Je autorom viac ako sto vedeckých pojednaní, početných recenzných, expertíznych a oponentských posudkov, správ zo zahraničných ciest a správ o výsledkoch vyriešených vedecko-výskumných úloh.
Napísal jedenásť učebných textov, z nich dva v španielskom jazyku, je spoluautorom celoštátnej učebnice o ložiskách nerastných surovín z roku 1972 a vedúcim autorom nového vydania v roku 1987.
Vďaka, úspešnej pedagogickej, vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti, si veľmi rýchlo zvyšoval vedecko-pedagogickú kvalifikáciu. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil v roku 1961, na docenta sa habilitoval v roku 1962, profesorom banskej geológie sa stal v roku 1969 a v roku 1978 získal titul doktora geologických vied.
V období rokov 1963 – 1964 pôsobil ako expert na Kube, kde zastával funkciu hlavného geológa kubánskych baní. Po svojom návrate bol v rokoch 1964 – 1966 vedúcim katedry geológie a mineralógie, v rokoch 1959 – 1961 bol prodekanom vysokej školy a v rokoch 1970 – 1972 dekanom Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. V rokoch 1973 – 1975 zastával funkciu vedúceho laboratória pre výskum nerastných surovín na Baníckej fakulte a v rokoch 1965 – 1966 a 1972 – 1985 funkciu prorektora Vysokej školy technickej.
Dlhé roky bol zodpovedným riešiteľom výskumných úloh štátneho programu základného výskumu ložísk nerastných surovín na Slovensku. Podieľal sa aj na riešení metalogenézy celého alpínskeho pásma v rámci spolupráce akadémií vied viacerých štátov.
Vysoká úroveň jeho vedeckej a pedagogickej práce mu získala vysoké uznanie našej i zahraničnej geologickej verejnosti. Bol členom mnohých vedeckých rád, kolégií a odborných komisií, kde zastával významné funkcie, mnohoročným členom kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre, predsedom komisie pre obhajobu doktorských a kandidátskych dizertačných prác v odbore ložisková geológia a užitá fyzika, podpredsedom komisie pre klasifikáciu zásob nerastných surovín pri vláde vtedajšej republiky. V rokoch 1971 – 1982 zastával funkciu predsedu Slovenskej geologickej spoločnosti – pobočky v Košiciach, bol členom redakčných rád časopisov Mineralia slovaca a Geologický průzkum, vedúcim jednej z pracovných skupín v rámci mnohostrannej dohody akadémií vied okolitých štátov a i.
Rozsiahla bola aj jeho činnosť pri organizovaní a vedení rôznych geologických podujatí – kongresov či konferencií, sympózií, zjazdov a exkurzií s medzinárodnou účasťou. Sám bol účastníkom na podobných zahraničných podujatiach, kde predniesol rad odborných referátov. Navštívil viacero vysokoškolských a vedeckých pracovísk a závodov vo vtedajšom ZSSR, Maďarsku, Nemecku, Rumunsku, Juhoslávii, Rakúsku, Mexiku, Francúzsku, Španielsku a Poľsku, čím získal prehľad o problematike rudných ložísk a metodike ich výskumu a pomáhal realizovať plán v prieskume ložísk podľa svetového trendu.
Za úspešnú spoluprácu s banskými a vedecko-výskumnými pracoviskami bol odmenený viacerými významnými vyznamenaniami, ako Za pracovnú obetavosť, Za pracovnú vernosť, Zlatá plaketa D. Štúra SAV, Za zásluhy o výstavbu a ďalšie.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. významne prispel k úspechom československej geológie a v ložiskovej geológii sa stal osobnosťou uznávanou nielen doma, ale aj za hranicami našej vlasti. Celá naša geologická verejnosť ho oceňuje ako významného pedagóga, vedeckého pracovníka, odborníka a priateľského kolegu.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. zomrel 8. októbra 1990 v Košiciach, kde je aj pochovaný. (Foto z náhrobníka – vpravo)
Zdroje:
Zorkovský, V.: Na päťdesiatiny prof. Ing. Ladislava Rozložníka, Dr.Sc. In: Mineralia slovaca, 12, 1980, 2, s. 189-190.
Zorkovský, Vojtech: Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc., šesťdesiatročný. In: Mineralia slovaca, 22, 1990, 1, s. 90-93.
Zostavil Mikuláš Rozložník, Košice 02/2023


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a