|
Opis stavu tohto obdobia, formou básne, je nutné pochopiť ako kultúrno-historickú udalosť, ktorá si zaslúži, aby bola zverejnená v knižnej podobe. V obidvoch básňach sa deklaruje úsilie nevzdať sa nádeje nájsť bohaté ložisko nerastnej suroviny, čo bude pre život a mesto Dobšiná znovu prospešné. Dokumentované je to aj na súčasnom embléme mesta Dobšiná, na ktorom mužíček pozerajúci sa v minulosti do bohatého kotla, stále ešte vidí, že tam ešte niečo zostalo, len ho je potrebné nájsť a tak mesto oživiť.
V básni „Glick Auf“ nám neznámy autor obdivuhodne dokumentuje tieto časy legendou o názve osady „Topscha“ i s presvedčením, že sa ešte určite podarí obnoviť pozitívne roky pre všetkých obyvateľov mesta Dobšiná. V druhej časti knihy sú prezentované základne údaje o banskej a hutníckej činnosti formou mapových a fotografických dokumentov s vysvetľujúcim komentárom o tejto činnosti. Dokladované je to štúdiom archívnych dokumentov a v mnohých zistených prípadoch sa čitatelia dozvedia o stave príslušného obdobia mnohé zaujímavé okolnosti tejto výnimočnej a vysoko odbornej činnosti.
Z banských diel sa podarilo zachrániť a fotograficky dokumentovať i rôzne náradia a pomôcky, ktoré sa vtedy pri razení štôlní používali. V dostupných archívoch, najmä v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici a v Štátnom archíve v Košiciach – pobočka Rožňava, sú mapy banských diel. Tieto predstavujú vysokú profesionalitu vtedajších geodetov, ktorí banské diela zamerali. Komentár k nim vpísali do mapy prevažne v nemčine (často v švabachu, resp. písmom fraktúra), neskôr v maďarskom jazyku. Je obdivuhodné, že objekty v mape, zamerané vtedajšími meračskými prístrojmi, v porovnaní so súčasnými topografickými mapami, sú veľmi presné. Knihu doporučujeme nielen tým, ktorí v banskej činnosti pracovali, ale i všetkým záujemcom o jej históriu, ale aj mladšej generácii, aby sa obznámila ako sa v minulosti nerastné suroviny ťažili. Zostavovateľ RNDr. Ondrej Rozložník (M.R.) |
V prvej časti knihy, s dvomi básničkami, ktoré sa zachovali vďaka zostavovateľovi knihy „Topscher Gatscholper“, napísanej v nemeckom dobšinskom dialekte „bulineerčine“, je formou básní popisaná neobyčajne pestrá história baníctva 
Fotografiami a archívnymi mapami v počte 152, sú prezentované základne údaje o tejto činnosti. Do prehľadného zoznamu (v slovenskom a nemeckom jazyku) sú zaradené všetky typy nerastných surovín, ktoré sa v okolí Dobšinej, s chronologickým
|
obr. 05 |
 obr. 04 |
obr. 01 |
obr. 02 |
Fotografie z podzemia, kde v svojom hrade sídli banská víla a v ktorom sa v jej v prepychovom hrade zdobenom drahokamami tieto premenili na nádherné minerály. (obr. 01 až 03). Staré štôlňe nám dokumentujú ťažkú prácu baníkov, ako museli tlačiť po doskách banský vozík (hunt) naložený rudou (obr. 04). Proti zavaleniu štôlne sa chránili výstužou, kedy sa na výstuž používal kameň a hlavne drevo (obr. 05 a 06).
(Fotil Štefan Polgári)
P O Z N Á M K A:
Záujemcovia o uvedenú knihu kontaktujte sa telefonicky na čísle: 0905 730 687, resp. elektronicky na adrese: , alebo v TIC mesta Dobšiná.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-