sobota, 15 máj 2021 13:29

RNDr. Ondrej Rozložník: Úpravňa železnej rudy pri obci Lúčka Doporučený

Napísal(a) O. Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

V okolí Rožňavy bolo množstvo úpravní na rôzne druhy nerastných surovín, medzi ktorými svojím rozsahom a medzinárodným významom vynikali najmä tie, ktoré spracovali železné rudy. Takými boli úpravne: Rožňava Baňa, Drnava, Nižná Slaná, Vlachovo-Maša, Dobšiná a ďalšie.

V okolí obcí Lúčka a Bôrka sú známe ložiská a výskyty železných rúd a ich ťažba a úprava sa podieľali i na dejinách týchto obcí. Najväčší podiel na ťažbe a úprave má ložisko Gabriel, ktoré bolo otvorené 80 m hlbokou šachtou a dvomi štôlňami Gabriel a Vojtech. Stopy po banskej činnosti sú v teréne ešte čiastočne viditeľné. Rudné teleso má tvar šošovky V-Z smeru s úklonom 40-45° na sever. Ložisková poloha má dĺžku 115 m a hrúbku 7 až 12 m.

O skutočnosti, že baníctvo a na neho nadväzujúca úprava nerastných surovín, bola svojho času v okolí značne rozšírená, sa možno presvedčiť z nasledovného náčrtu:

lucka zeleziarne slovenskoObr. 2

Obr. 02 – Lokality železiarskej výroby v širšom okolí Rožňavy

(zdroj: M. Šarudyová: Topografia železiarní na Slovensku v 19. storočí, Košice 1989, s. 72)

Prvá zmienka o ťažbe a úprave železných rúd v spomínanej oblasti je z roku 1740, v slovenských peciach, ktoré tu boli používané do roku 1853. Nahradil ich gróf Gabriel Keglevich, ktory vybudoval medzi obcami Lúčka a Kováčová vysokú pec, pomenovaná po ňom ako Gábor huta. Pri hute postavil aj skujňovací hámor. V roku 1870 ju prebudoval a predal grófovi Zichy Ferrárisovi Bódog, ktorý ju dal do prenájmu Martinovi Nehrerovi z Rožňavy. V roku 1884 bola pec opäť prebudovaná a dosiahla výšku 11,5 m.  Pre vysoké náklady jej produkty boli, pre konkurenciu podobných, ťažko predajné, a preto predal Zichy Ferráris úpravňu aj bane úpravárenskej spoločnosti z mesta Katovice v Poľsku. Táto spoločnosť následne taktiež pre nízku rentabilitu 28. 1. 1903 výrobu v Lúčke definitívne zastavila. (Údaje sú od Jána Kilíka.)

V nasledovnom článku chcem čitateľov oboznámiť s touto menšou, ale významnou úpravňou, ktorá sa nachádzala na turistami často navštevovanej trase smerom od križovatky na hlavnej ceste Košice – Rožňava pri obci Lipovník do Drnavy až do Zádielskej tiesňavy. Úpravňa železnej rudy bola postavená medzi obcami Kováčová a Lúčka. V publikácii Ing. Márie Šarudyovej, vydanej v roku 1989 je opísaná takto: 

Lúčka (Gabrielova huta, okres Rožňava)

"Tunajšiu vysokú pec so skujňovacím hámrom postavili v roku 1853 na mieste poslednej slovenskej pece v Uhorsku. Železiareň patrila v päťdesiatych rokoch 19. storočia dedičom grófa Gabriela Keglevicha. Vo vysokej peci tavili rudy z okolia Lúčky, Bôrky, Smolníka, Štósu a Vyšného Medzeva. Priemerne sa vo vysokej peci vyrobilo 168 ton surového železa a odlialo sa 67,2 t odliatkov (rúry, sporákové odliatky, rošty). Surové železo z Lúčky sa skujňovalo vo vlastnom skujňovacom hámri v Szilvásvárade (dnes v MĹR). Za vlastníctva grófa Bódoga Zichyho Ferraisa v osemdesiatych rokoch 19. storočia podstatne vzrástla výroba vysokej pece (ročne na 400 ton) v súvislosti s jej rekonštrukciou. Vyrábané tmavé surové železo bolo vhodné na odlievanie tvrdých odliatkov, ktoré mali odbyt v budapeštianskych zlievarňach i na trhoch vo Viedni. Vysoká pec bola v prevádzke do roku 1903."

Na stránke obce Lúčka, je o uvedenej skutočnosti nasledovná informácia:

„V prvej polovici 19. storočia zaujala pozornosť jedného z potomkov Andrássyovcov železná ruda, ktorá bola pokladaná za poklad už aj v tej dobe, po čom tam na mieste, v časti chotára nazývanej Maša, postavil zlievareň, do ktorej dal doviezť z oblasti Erdély (dnešné Rumunsko) zaučených odborníkov.“


Úpravňa a železiareň pri obci L Ú Č K A

Spomínaná úpravňa sa nachádzala tesne pri ceste smerom k obci Lúčka (obr. 3). Po ľavej strane uvidíte zostatky malej stavby, ktorá patrila k úpravni. V súčasnosti je aj okolitý pozemok podľa katastra vo vlastníctve 249 podielnikov a po pravej strane cesty je miesto bývalej úpravne s pozemkom, o ktorom neexistuje v katastri záznam o vlastníctve. V úpravni sa upravovali železné rudy, a to hlavne siderit FeCO3 a hematit Fe2O3. Z nich získané železo sa následne využívalo na rôzne účely, tak ako ich uvádza v publikácii M. Šarudyová.

lucka 1a Obr. 3

Obr. 3 – Lokalita úpravne

 Celý areál úpravne, ešte na začiatku 20. storočia, vyzeral takto (obr. 4)

lucka 1a Obr. 4

Obr. 4 – Historická fotografia úpravne asi z konca 19. storočia

Vystavaná vysoká pec a skujňovací hámor, s príslušnou infraštruktúrou, si vyžadovala pre funkčnosť i príslušný zdroj energie, a tým bola voda neďaleko pretekajúceho potoka Čremošná. Je pravdepodobné, že to bolo ešte vodné koleso. Na pohon bol potrebný určitý výškový rozdiel pre činnosť kladiva v skujňovacom hámri. Určite bol využitý pretekajúci potok, ktorý bol v údolí odklonený do vybudovaného koryta, ako ho znázorňujem na ortomape z roku 1950 (obr. 5). Jeho koryto možno na niektorých miestach identifikovať i teraz, a to i s miestom zadržiavania potrebnej vody pre vodné koleso formou vodnej priehrady (na obr. 4 je v jeho strede vidieť i hrádzu vodnej nádrže), ako i vyššie vystavaný výpust vody do Čremošnej v prípade odstávky železiarne. Výškový rozdiel je pomerne značný, už od odbočky do obce Lúčka asi 12 m. Celú trasu kanála po križovatku som peši prešiel a je vizuálne aj s miestom vodnej nádrže pozorovateĺná.

lucka 1a Obr. 5

Obr. 5 – Orientačne v mape zakreslený prívod vody do úpravne a potok Čremošná

Spracovávanie železnej rudy

Železná ruda, v prevažnej miere to musel byť siderit – FeCO3 z ložísk, ako ich uvádza v publikácii M. Šarudyová. Aj v okolí údolia, smerom po Zádielsku tiesňavu, sa nachádzajú menšie ložiská železnej rudy, jednak v paleozoiku Gemerika, ale i v spodnotriasovom súbore hornín (vápence) vo forme ankerit- hematitových akumulácií. V blízkosti spomínanej úpravne sú to ložiská a výskyty, ktoré boli i predmetom prieskumu v druhej polovici 20. storočia. Overované boli banskými prácami a vrtmi. Lokalizácia ložísk s plánom prieskumných prác je znázornená na mape z roku 1952 (obr. 6). Je pravdepodobné že i ruda z týchto blízkych ložísk bola tavená v úpravni.

ucka 1a Obr. 6

Obr. 6 – Plán geologického prieskumu známych ložísk železnej rudy

 

Súčasný stav okolia úpravne

Okolie a zostatky po úpravni dokumentujem nasledujúcimi fotografiami, zhotovenými 24. apríla 2021. Celý areál je zarastený krovím, stromami a po jednotlivých stavbách ostali len kopcovité ruiny (obr. 7).

 lucka 1a Obr. 7

Obr. 7 – Fotografia územia s vloženou fotografiou

lucka 1a Obr. 8

Obr. 8 – Pozostatok po niektorej prevádzkovej budove

Žiaľ, stal sa i miestom veľkého množstva navezených rôznych odpadkov (i ropných produktov), ktoré majú vplyv na kvalitu blízkeho potoka Čremošná. Na zostatkoch bývalej úpravne sú desiatky ton odpadu. Tu boli ukladané odpadky, pravdepodobne z viacerých blízkych obcí, vedľa i dnes používanej poľnej cesty pred viacerými rokmi. Viditeľné sú len na jar, ale neskôr keď skládka zarastie trávou a listnatým krovím ju ťažko zbadáte

 lucka 1a Obr. 9

Obr. 9 – Skládka odpadu pozdĺž poľnej cesty v dĺžke asi 100 m

Dobre je viditeľná i halda trosky z pece asi 30 m južne od úpravne, ale už sem nezodpovední občania vozia stavebné odpadky (obr. 9).

lucka 1a Obr.10 

Obr. 10 – Uložený stavebný odpad na haldu strusky

Pre turistov – záujemcov i o banícku a hutnícku históriu Informáciou o úpravni Lúčka Vás chcem taktiež upozorniť, aby ste počas svojho výletu do Zádielskej tiesňavy, ktorá je autom prístupná len touto cestou, využili svoj čas, okrem pozostatkov po železiarni pri Lúčke, i baníctvu v Drnave a pamiatkam v obci Lúčka. Celá asi 17 km dlhá údolná dolina od obce Lipovník cez obec Drnava (zásluhou Andrássyovcov, najmä ich hutníckej a železiarskej činnosti, známej v celej Európe) a v pokračovaní cez obec Kováčová, Lúčka po obec Bôrka, s pokračovaním do Zádielskej tiesňavy predstavuje jedinečné prírodné prostredie. Jednotlivé obce a v nich postavené domy sú súčasne sčasti využívané ako chatové víkendové chaty. Najmä v obci Lúčka je možné vidieť domčeky so zachovalou pôvodnou architektúrou a s obdivuhodnou udržiavanou čistotou obce.

 lucka 1a Obr 11

Obr. 11 – Pôvodný dom v obci Lúčka upravený na víkendovú chatu

 

Obec Drnava

V obci sa miestna samospráva, na podnet od: „Gemerský banícky spolok Bratstvo Rožňava“, pochvalne a záslužne postarala o obnovu areálu štôlne Dénes, nachádzajúcej sa od hlavnej cesty v prvej ľavej dolinke v závere obce vo vzdialenosti asi 500 m. Navedie vás tam umiestnená informačná tabuľa a autom sa dostanete až do spomínaného areálu, kde je vybudované oddychové turistické miesto na rôzne účely. Ložisko, z ktorého bola týmto banským dielo ťažená železná ruda a barit sa vyťažená ruda dopravovala na úpravu najprv vystavenou železničkou do blízkosti hradu Krásna Hôrka (po Malý vrch, obr. 12), kde bola preložená na lanovku s dopravou až do úpravne na Rožňava Bani.

 lucka 1a Obr. 12

Obr. 12 – Trasa železničky dopravujúcej rudu na lanovku

 

lucka 1a Obr. 13

Obr. 13 – Dénes štôlňa s kalom pred portálom a po úprave

Takto vyzeral portál štôlne Dénes v minulosti a jej okolie ktoré bolo zaplavené ílom z nej vytekajúcej vody zafarbenej do hneda prímesou železa a po následnej úprave.

 lucka 1a Obr. 14

Obr. 14 – Odpočinkový areál pred štôlňou

Viac sa dozviete z informačnej tabule postavenej pri štôlni. Doporučujem pozrieť si i stránku obce.: http://www.obecdrnava.sk/-história

 

Obec Lúčka

V pokračovaní cesty a po obhliadke pozostatkov úpravne a železiarne doporučujem pozrieť si i obec Lúčka s pekným kostolíkom. Žiaľ, nezachovala sa žiadna maľba a tradičná kostolná infraštruktúra (obr.15 a 16). Kostolík bol postavený v 13. storočí. Samotný kostol bol postavený v strede celého areálu a pomerne zachovalá stavba – kamenná veža, pre návštevníkov uzavretá a pomerne malých rozmerov, bola asi kaplnka so zvonom. Na informačnej tabuli pri kostolíku je uvedené:

„V 15. storočí počas pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa sa stal kostol pevnosťou. Pribudla kamenná veža (dnes najzachovalejšia súčasť komplexu) a boli posilnené aj ochranné múry. V tom čase získal i prívlastok husitský, ktorý používajú obyvatelia obce dodnes.“ Kostolík a ostatné stavby patria rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Bôrka. Informácia o tejto obci a kostolíku je na stránke: http://www.facebook.com/Husitsky kostol

lucka 1a Obr. 15

 

Obr. 15 – Zvonička a kaplnka pri husitskom kostolíku a info tabula pred obcou Lúčka

lucka 1a Obr. 16

 

Obr.16 – Zostatky kostolíka z 13. st. a následne s určitou úpravou na obrannú pevnosť husitmi v 15. st.

 

Zádielska tiesňava

Využite i možnosť vidieť Zádielsku tiesňavu výstupom na jej východnú stranu s nádhernými výhľadmi na tiesňavu z vrchu a na časť Národného parku Slovenský kras (napr. ako na obr.17 a 18).

lucka 1a Obr. 17

Obr. 17 – Pohlaď na Zádielsku tiesňavu

lucka 1a Obr. 18

 

Obr. 18 – Výhľad a odpočinkové miesto pre turistov

 

Spracoval: Ondrej Rozložník, 

člen Gemerského baníckeho spolku BRATSTVO, Rožňava

apríl 2021

Čítať 276 krát Naposledy zmenené nedeľa, 16 máj 2021 14:51

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.