streda, 19 máj 2021 19:02

Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (1) Doporučený

Napísal(a) M. Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Dr. Gustáv Melczer (* 31. 8. 1869 – † 2. 10. 1907) je jedným z mnohých dobšinských rodákov, ktorí svoju celú životnú dráhu venovali baníctvu a vedným odborom, jemu slúžiacim. Svojou usilovnosťou a výsledkami svojej práce sa stal známym nielen vo svojej vlasti, ale aj v zahraničí. Tento, dnes už skoro neznámy, ale významný Dobšinčan dosiahol významné úspechy predovšetkým v oblasti prírodných vied.
Jedna z jeho posledných prác bola uverejnená v prvom diele rozsiahlej monografie o gemerskom baníctve a hutníctve, vydanej v Banskej Štiavnici v roku 1907 pod názvom Gömőr és Kishont törvényesen egyesült vármegyének Bányászati Monografiája, Első rész, ktorú zostavil Gustáv Eisele. Ide o kapitolu s názvom „Minerály Gemerskej župy“ (Gömörmegye ásványai). Túto prácu, v maďarskom jazyku, autor zostavil nielen podľa literárnych údajov, ale najmä na základe výsledkov vlastného výskumu.
Úvodom autor vyslovuje názor, že Gemerská župa tak, ako je z hľadiska baníctva výnimočná, je výnimočná aj z hľadiska výskytu minerálov, ba viac, zaujíma v krajine prvé miesto, pretože nie je známa oblasť, kde by sa vyskytovalo toľko minerálnych druhov ako v Gemeri. Cieľom tejto jeho práce je poskytnutie pre čitateľov prehľad o výskyte rôznych druhov minerálov v oblasti bývalej Gemerskej župy.

Dr. Gustáv Melczer: Úvodná strana pôvodného textu

Prosíme záujemcov, aby pred prezeraním tohto príspevku, venovali pozornosť nasledovným informáciám, ktoré predovšetkým vyplývajú zo skutočnosti, že ide o preklad dobového textu s odbornými vlastnými názvami:

V pôvodnom texte sú informácie o výskyte minerálov zoradené podľa jednotlivých lokalít, ktoré vlastne predstavujú názvy jednotlivých osídlení. Keďže tieto sú dnes zmenené, uvádzame ich dnešný platný názov (na ilustráciu v zátvorke pôvodný). Niektoré názvy pôvodne znamenali samostatné obce, ale za viac ako za vyše sto rokov zanikli, alebo sa stali územnou časťou blízkych usadlostí. Pôvodný sled jednotlivých lokalít nechávame nezmenený. Osobitným prípadom sú názvy jednotlivých minerálov. Názvy, udávané v pôvodnom texte, sú, samozrejme, poplatné vtedajšej úrovni poznania mineralogickej vedy. Nie sú ale zriedkavé prípady, ak pôvodný názov už v dnešnej kvalifikácii neexistuje vôbec, prípadne znamená iný minerál. Je treba poznamenať, že v mineralogickom názvosloví za ostatné roky došlo k pomerne obrovským zmenám. Na to samozrejme vplýva skutočnosť, že metódy výskumu minerálov sú dnes na vysokom stupni svojho vývoja a teda určenie minerálov je neobyčajne dôsledné, čo zároveň ovplyvňuje aj zmenu ich názvov a chemického vzorca minerálu. Preklad pôvodného názvu minerálov nebude tak vždy dôsledný, často v daných súčasných podmienkach sa už niektoré názvy vôbec nepoužívajú. Pôvodné názvy uvádzame iným druhom písma v zátvorke, tak ako ich udáva Melczer. Pôvodný text chemické značky nerastov neuvádza, rovnako ich nebudeme uvádzať, bolo by to na úkor prehľadnosti.

Autor pôvodného textu, okrem svojich výsledkov výskumných prác, použil údaje uvedené v týchto prácach:

Zipser, K. A.: Topographisches mineral. Handbuch von Ugarn, Oedenburg, 1817
Jonas, J.: Ungarns Mineralreich, Pesth, 1820
Beudant, F. S.: Voyage minérale et géologique en Hongrie, Paris, 1822
Leonhard, C.: Handwörterbuch der topogr. Mineralogie, Heidelberg, 1843
Hauer, F. – Foetterle, F.: Geologische Űbersicht der Bergbaue ...,Wien, 1855
Cotta, B. – Fellenberg, E.: Die Erzlagerstätten Ungarns u. Siebenbürgens, Freiberg, 1862
Zepharovich, V.: Mineral. Lexikon, Bd. I., II. a III., Wien, 1859, 1873, 1893
Maderspach, L.: Magyarország vasérczfekhelyei, Busapest, 1880
László, I.: Magyarországi agyagok, Budapest, 1886
Edvi Illés: A magyar vaskőbányászat és érckohászat ismertetése, Budapest, 1900

V ďalších vedeckých domácich i zahraničných publikáciách boli uverejnené práce, vzťahujúce sa k uvedenej problematike, ktoré obsahujú viaceré údaje. Ide predovšetkým o práce hlavného banského radcu Gessel A. (Math. természet. tud. közl., 1878, 15, 213-222) a vysokoškolského učiteľa Schafarzik, F. (Föld. közl. 1902, 32, 306-307). Okrem toho, pre doplnenie údajov, zistených mojím výskumom, boli mi poskytnuté aj údaje od banských riaditeľov p. Eiseleho, Müllera, Klecknera, vysokoškolského učiteľa F. Schafarzika a banského radcu Eugena Ruffinyiho, za čo im vyslovujem vďaku.

Výber údajov z literatúry, ich porovnávanie, roztrieďovanie a zostavovanie, nebolo jednoduché, už aj preto, že som porovnával aj všetky staršie údaje. Ak bolo potrebné, v texte uvádzam aj meno príslušného autora. Mnohé údaje pochádzajú z práce L. Maderspacha.

melczer ankerit 689 výberPredkladaný súpis minerálov nie je úplne podrobný, z hľadiska kryštalografie uvádzam iba základné údaje, ich detailný popis by urobil príspevok pomerne neprehľadným, je ale možné, že v budúcnosti tento môj článok niekto doplní.

Hajnáčka (Ajnácskő)

KORUND (Korund) – asi 7 mm dlhú a 2 mm hrubú sivomodrú lamelu korundu našiel G. Szádeczky (Földtani Közl., 1899, 39, 240) v čadiči; podľa určenia S. Szabó (Termeszettud. Közl., 1889, 21, 166) živcom v čadiči je oligoklas.

Dobšiná (Dobšina)

AMFIBOLY – názov skupiny silikátov (Amfibol) – podstatná stavebná zložka dioritov obsahujúcich niklovo – kobaltové rudy, väčšie zrnká obsahuje najmä ak sa v ňom nevyskytuje kremeň, alebo je ho málo; v diorite majú zrnká amfibolu krátko stĺpčekovitý tvar a dobrú štiepateľnosť podľa primárnej plochy, čo mohlo byť príčinou toho, že dávnejšie amfibol pokladali za diallag a diorit považovali za gabbro (Beudant, Stur, Foetterle, Adrian).

ANNABERGIT (Annabergit – Nikkelvirág) – najčastejšie ako práškovitý povlak na rudách obsahujúcich väčšie množstvo niklu, miestami ako drobné gulôčkovité a ihličkovité agregáty, častý výskyt je v starých štôlňach.

melczer Annabergit 319 Dobšiná výberANKERIT (Ankerit) – najčastejšie sa vyskytuje v spodných častiach ložísk železných rúd severne od mesta, kde smerom do podložia siderit prechádza v ankerit, ale aj v siderite miestami vystupujú ankeritové zhluky; prevažne je jemnozrnnejší ako siderit; ako kryštály sa vyskytuje vo forme malých ohnutých romboedroch, poznávacím znamením je, že jeho sivobiela farba na vzduchu sa postupne mení na žltohnedú; ankerit obsahuje orientačne 17% železa a 27% uhličitanovej zložky.

ANTIMONIT (Antimonit) – bol nájdený v žilách na najvýchodnejšej časti horského reťazca južne od mesta (Steingeräusch, Tiefengründl); jeho výskyt je sporadický, je celistvý, zriedka ihličkovitý, vyskytuje sa spolu s tertaredritom.

ARAGONIT (Aragonit) – nazývaný ako železný kvet, vystupuje v puklinách sideritu a ankeritu (Biengarte, Massörter) obyčajne vo forme hniezd, v Massörtri a západne od mesta v údolí Schlosserhannesgrund pri Čuntave aj výskyt kryštálov spolu so železnou rudou. Kryštály majú ostrý pyramidálny tvar alebo ihličkovitú formu, občas sa vyskytnú aj dvojičky kryštálov.

ARZENOLIT (Arsenit) – vystupuje v zhluku lúčovite usporiadaných drobných kryštálov alebo ako podobne usporiadaných v gulôčkovitej forme, najčastejšie v baniach na Zembergu spolu s annabergitom, pomerne zriedkavý.

ARZENOPYRIT (Arsenopirit) – z časti sa vyskytuje na nikel – kobaltových rudných žilách alebo na ich odžilkoch (Jóremény, Terézia, Kl. Wolfseifen) ako menšie či väčšie kryštály, alebo spolu so sideritom (Massörter, Ramsenberg) prevažne vo forme zrniek.

CHRYZOTILAZBEST – varieta chryzotilu tvoriaca vláknité agregáty (Azbeszt) – pozri SERPENTÍNOVÉ MINERÁLY (Szerpentin)

AZURIT (Azurit) – pozri MALACHIT

melczer Aragonit výber 277 Dobšiná KopírovatBARIT (Barit – Súlypát) – kompaktný hrubozrnitý barit vystupuje zriedkavo vo vrchných častiach ložísk železných rúd. Vo väčšom množstve sa v minulosti vyskytol v železorudnej bani nachádzajúcej sa v horskom chrbte Jeruzalem, ako aj spolu s rumelkou na lokalite Čuntava. V kryštickej forme som ho iba jednorazove našiel v pukline ankeritu v bani Massörter. Kryštály žltkastého nádychu mali veľkosť od niekoľkých milimetrov do 1 cm. Ich podrobnejší opis som uverejnil v Földtani Közlöny roč. XXVI., 321), kde na základe goniometrického merania som zistil 18 tvarov.

HNEDÉ UHLIE (Barnaszén) – severozápadne od Dobšinej, v oblasti tvorenej vápencami, sa vyskytuje na viacerých miestach, predovšetkým v blízkosti ľadovej jaskyne, na stráni Garten a pod Hanneshöhe. Najviac je preskúmaný výskyt pri ľadovej jaskyni, kde vystupujú v triasových vápencoch vrstvy kriedy, v ktorých sa nachádzajú tenké vykliňujúce vrstvičky hnedého uhlia s čiernym leskom. F. Andrian (Jb. K.-kön. geol. Reichsanst., Wien, 1867, 18, 257) tento výskyt považoval za karbónsky, ale z rozboru vzoriek, ktoré vykonal učiteľ Staub a banský riaditeľ Ruffiny ich poskytol geologickému ústavu, vyplynulo, že na základe odtlačkov listov ide o ich vek lias.

KLINOCHRYZOTIL – pseudomorfózy po enstatite (Bastit) – pozri SERPENTÍNOVÉ MINERÁLY

BIZMUTIT (Bismutin) – doteraz bol v krajine známy iba z oblastí Baita (Rézbánya), Oravita a Moravita, ale vyskytuje sa aj východne od mesta Dobšiná v rudnej surovine bane Hirschkohlung obyčajne ako vláknité agregáty; na čerstvej lomnej ploche je striebrobiely, inak má žltkavý nádych; v období rokov 1882 – 1884 bol ťažený vo väčšom množstve a po preberaní bol aj speňažený.

melczer Bizmutín výber 599 Dobšiná KopírovatBORNIT (Bornit – Tarkarézércz) – podľa údajov banského riaditeľa v Dobšinej S. Husza a Fellenberga (1862) sa vyskytoval vo vrchnej časti nikel – kobaltových žíl na Zembergu, kde vytváral husté vtrúseniny.

KALCIT (Calcit) – pozri VÁPENEC (mészkő)

CHALKOPYRIT (Chalkopirit – Rézkovand) – tvorí miestami masívne nepravidelné zrnité agregáty v hornej časti železorudných ložísk v Massörteri a okolí; v minulosti bol vo veľkej miere ťažený najmä na Schwarzenbergu a Hirschkohlungu, kde sa vyskytoval v pomerne silných koncentráciách; S. Husz udáva kryštály chalkopyritu z horných častí zembergských rudných žíl; tam založená baňa bola neskôr známa ťažbou Ni – Co rúd, medených a striebronosných rúd.

NIKELSKUTTERUDIT odr. CHLOANTIT a SMALTÍN odr. SKUTERUDITU (Chloantit a Smaltit – Nikkel-kobaltérc) – vyskytujú sa ako žily v diorite a v menšej miere v najspodnejšej časti sideritových ložísk ležiacich nad nimi; diorit vystupuje na povrch severne od mesta na stráňach kopcov Langenberg a Gugl, kým zelené chloritické bridlice, karbónske sliene a vrstvy pieskovcov ležia medzi ložiskom sideritu. Severná rudná žila (bane Zemberg, Jóremény a Terézia) má priemerný úklon 45˚ k juhu. Rovnaký úklon má aj viacej rudných žíl uložených južne, ale tieto upadajú k severu, pričom smer všetkých žíl je východo – západný. Južné žily majú priemernú hrúbku iba pol metra (max. 1 m) a severná, ktorá sa zdola nahor rozvetvuje (v baniach na Zembergu vystupujú tri odnože) majú často hrúbky 1,5 – 2 m. Okrem uvedených rudných žíl, sa niklovo – kobaltové rudy vyskytujú miestami aj v spodných častiach sideritových ložísk, a to nepravidelne vo väčších či menších šošovkách vždy blízko dioritu. Vzťah medzi nimi a žilným ťahom sa nedá s určitosťou stanoviť. Podľa Cotta (1862) a Maderspacha (1880) by mohlo ísť o zvyšky odžiliek.

Rudná surovina v žilách má spravidla pevnú masívnu štruktúru a vystupuje spolu s kremeňom, kalcitom, ankeritom a sideritom, s ktorými vytvára žily, alebo väčšie či menšie okrúhlasté zhluky šošovkovitého tvaru v čiernych bridliciach. Tieto bridlice nazývali grafitickými, ale ide vlastne o chloritické bridlice, v ktorých sa dali mikroskopicky rozlíšiť kaolinizované živce, lístočky muskovitu, chlorit a kremeň. V každom prípade, úzko súvisia s tzv. zeleným kameňom t. j. dioritom. Smerom k výchozu rudných žíl, sa často vyskytuje limonit, malachit, azurit a chrysokol (Fellenberg 1862).
Z hľadiska chemického zloženia, dobšinské rudy obsahujú viac niklu, ako kobaltu, teda ide skôr o chloantit ako smaltit. Zvlášť bohatými na obsah niklu sú rudy južného žilného ťahu, a to priemerne 28% pri obsahu kobaltu 1 – 2% (údaj S. Husz, E. Ruffiny). Ruda zo severných žíl, podľa rozborov viedenského laboratória (Probiramt Fresenius) zo 60. – 70. rokov minulého storočia, obsahovala priemerne 4% Co a 16% Ni a bola stanovená ako chloantit a nie smaltit. Rozdiel medzi rudami severných a južných žíl je aj v ich vonkajšom vzhľade: rudy z južných žíl obsahujú viac niklu, majú bielosivú farbu, sú pomerne lesklé a drobnozrnitej stavby, kým zo severnej sú zväčša masívne a tmavosivé.

melczer Erytrit výber 318 Dobšiná KopírovatChloantit sa ako kryštály vyskytuje zriedka, žily sú vyplnené prevažne masívne. Najčastejšia veľkosť kryštálov je priemerne ½ cm, občas 1 cm, ale zo štôlne Hilfe Gottes sú známe aj o veľkosti až 4 cm (údaj S. Husz). Ich tvar je obyčajne kombináciou kocky a osemstenu (oktaeder), ktorá prevláda. Chloantit nemá pravidelný plnoplochý holoedrický tvar, ale je na polovicu pentagonický (päťuholníkový). Z chemického rozboru Ni – Co rudy zo štôlne Thimotei vyplýva, že táto popri obsahu Ni a Co, obsahuje aj blízko 10% železa a ide teda o odrodu chloantitu, tzv. chatamit, ale z popisu vzorky vyplýva, že táto nebola vhodná na zásadné hodnotenie (Jahrbuch d. k. k. geol. Reichsanstalt, 1850, 363).

CHLORITY – názov skupiny silikátov, (Chlorit) – vyskytuje sa pomerne hojne najmä východne od mesta na lokalitách Babina a Zinnopelkamm v chloritických bridliciach. Je častý aj ako produkt premeny amfibolu v dioritoch.

CHROMIT (Chromit) – pozri SERPENTÍNOVÉ MINERÁLY

CHRYZOKOL (Chrisocola) – bol nájdený v tetraedrite a chalkopyrite v podobe pevných zemitých kôr v sprievode malachitu

CHRYZOTIL (Chrisotil - Szerpentin-azbest) – pozri SERPENTÍNOVÉ MINERÁLY

CINABARIT (Cinnabarit – Czinóberércz) – má zemitú štruktúru, vyskytuje sa asi 7 km západne od mesta na úbočiach Čuntavy; tvorí žilku na styku ruly (gneis) a kalcitu (Maderpach 1880); zemitý cinabarit sa vyskytuje aj v spoločnosti s limonitom, baritom, občas aj s tetredritom a druhotným malachitom a azuritom, niekedy aj ako pomerne veľké kryštály; v staršom období cinabarit dobývali východne od Dobšinej (oblasť Zinopelkamm, Krebsseifen).

KUPRIT (Cuprit – Vörösrézércz) – masívny kuprit bol nájdený v staršej dobe ako vtrúseniny na veľkých ložiskách železnej rudy; vyskytuje sa aj vo forme drobných oktaedrických kryštálkov (údaj S. Husz).

DOBSCHAUIT – pozri GERSDORFFIT

DOLOMIT (Dolomit) – vyskytuje sa najmä v kopcovitej oblasti južne od mesta vo forme dierkovaných, pomerne veľkých klátikov žltkavej farby, ktoré možno využívať aj ako stavebný kameň.

ERYTRIT (Erithrin – Kobaltvirág) – je pomerne častý v puklinách bohatších kobaltových rúd ako produkt oxidácie; najčastejšie ako práškovité gulôčkovité povlaky, zriedka ako lúčovito ihličkovité agregáty kryštálkov.

EVANSIT (Evansit) – vyskytuje sa v železorudných baniach zadného Massörtru ako drobné gulôčky, ktoré sú viac-menej priezračné (údaj E. Ruffiny).

FAKÓÉRECZ – pozri TETRAEDRIT

ŽIVCE – minerálna skupina tektosilikátov (Földpát) – vyskytujú sa západne od mesta v rule a diorite v pomerne veľkých zrnkách; výnimočne pekné červenkavé živce obsahuje veľkozrnný pegmatit, ktorý tvorí dve žilky v diorite v hlbších partiách zembergských baní (štôlňa Karol); celkom veľké zrnká živca možno nájsť východne od mesta (Hirschkohlung, Babina) v kryštalických bridliciach.

melczer Gersdorfit 48 Dobšiná KopírovatGERSDORFFIT (Gersdorffit) – Fellenberg 1862 ho prvýkrát spomína ako zvláštnosť, a to na základe rozborov zloženia Ni – Co rúd, ktoré vykazovali zvýšený obsah síry, podľa neho je tento druh rudy zvyčajne potiahnutý chalkopyritom; dobšinská nikel – kobaltová ruda, ktorú vyvážali do Anglicka mala nasledovné zloženie: As....49,73%, S....9,14%, Ni....25,83%, Co....7,46%, Fe....5,20%, SiO2....1,63%, spolu 99,26% (Zerjau - Anzeiger d. k. Akad. Wissenschaften, Wien, 1866, 173, Dana Mineralogie), čomu nasvedčuje empirický vzorec (NiCoFe)2As2S; obsah síry je teda menší a obsah Co a Fe viacej ako u typického gersdorffitu. Dana 1866 preto túto odrodu nikel – kobaltových rúd pomenoval ako Dobschauit; tak je možno pomenovať aj rudu, ktorú analyzoval Sipőcz (Math. és term. tud. Értesítő, 1885, III., 188): As....56,83%, S....10,93%, Ni....29,54%, Co....2,14%, Fe....1,75%, spolu 101,19%, čo zodpovedá zloženiu podľa vzorca NiS2+2NiAs2 a objemovej váhe 6,514; ani to nie je pravý gersdorffit, pretože obsah arzénu na úkor síry je veľký, a tak táto ruda je niečo medzi gersdorffitom a chloantitom.

SADROVEC (Gips) – výskyt som zistil v zemitom limonite a v masívnej nikel – kobaltovej rude, kde obvykle vytvára veľmi drobné stĺpikovité kryštáliky

GRAFIT (Grafit) – vyskytuje sa v západnej časti dobšinského údolia v okolí vysokej pece v silne zvrásnených sľudnatých bridliciach vo forme grafitickej bridlice vo vrstvách o hrúbke niekoľko decimetrov; prechod zo sľudnatých do grafitických bridlíc je dobre pozorovateľný v lome neďaleko vysokej pece; sľudnaté i grafitické bridlice je možno využiť na výmurovku vysokej pece, pretože vysokej teplote odolávajú 5, ba až 8 – 10 rokov; J. Noth (Verhandl. d. k. k. geol. Reichsanst., 1874, 245) publikoval rozbor grafitu, ktorý uskutočnil John, kde uvádza, že tieto grafitické bridlice, pre svoj vysoký obsah popola, môžu aj pomerne ľahko zhorieť.

GRANÁTY – názov skupiny kubických silikátov (Gránát) – ako zelený granát sa často vyskytuje severne od mesta (okolie Birkeln) v serpentíne; býva vrastený do serpentínu vo forme asi 1 mm kryštálov, najčastejšie v zhlukoch, jednotlivé kryštály sú výnimočné; ich tvarom je rombický dvanásťsten (rombtizenkettős), často s hladkými plochami; pre ich zelené sfarbenie bol nazvaný ako grossulár; S. Roth (A Jekefalvi és Dobsinai diallag-szerpentin leírása, Föld. Kőzlöny, 1881, 11, 4-5, 120-124) ho považuje ako podobný uvarovitu; orientačnú analýzu vykonal v roku 1860 Tschermak a podrobnejšiu Traumann (Rammelsberg, Mineralchemie, 1875, 477) s výsledkami: SiO2....36,69%, Fe2O3....32,26%, CaO....31,45%, spolu 100,40%, čo dokazuje, že tento granát je tzv. allochroit, teda obyčajný granát; to, že je tomu tak, dokazuje jeho správanie sa v plameni: tenko vybrúsený vykazuje síce slabé, ale dobre badateľné optické anomálie.

melczer Granát Grossular1 354 Dš výberHEMATIT (Hematit – Vörösvasércz, Vascsillám) – v okolí Dobšinej sa najčastejšie vyskytuje ako železnatá sľuda (vascsillám) na žilách a ložiskách železných rúd, zriedka na ložiskách Ni – Co rúd; vystupuje v limoniticko slienitom vápenci západne od mesta na úpätí Čuntavy v údolí Dudargründl, kde je možno vidieť jeho druhotný pôvod, keďže jednotlivé veľké hematitové lupienky sú v štrbinách zŕn železito slienitého kalcitu.

KREMEŇ (Kvarcz) – je častý východne od mesta (Zinopelkamm a ďalšie), kde sa vyskytuje medzi kryštalickými bridlicami ako masívny biely kremeň; kryštály o veľkosti 1 – 2 mm možno nájsť aj vo vápencoch vyskytujúcich sa v oblasti Birkeln, ktoré majú prevažne tvar dvojitých romboedrov; niekoľko cm veľkých kryštálov možno nájsť aj na výchoze žily nad zembergskou baňou; drobné bezfarebné kryštály kremeňa som našiel aj v železnej rude z Biengartenu; v štôlni Terézia a v Dedičnej štôlni sa vyskytuje kremeň, v ktorom je vrastený turmalín; v okolí Dobšinej je možno nájsť aj jaspis, a to v štrkoch v údolí juhovýchodne od mesta (Hattersgründl, Tiefengründl) – jeho prvotné nálezisko nepoznáme.

LÖLLINGIT (Löllingit) – prítomnosť löllingitu v dobšinských sírnikoch arzénu rozborom masívnej vzorky preukázal Niedzwiedzki (Tschermark, Min. u. Petr. Mittheil, 1872, 161), vzorka o objemovej váhe 7,15, mala oceľovú farbu; po odčítaní zisteného množstva SiO2, síry a tomu odpovedajúceho železa a arzénu (ako primiešaného arzenopyritu) stanovil obsah 28,20% železa a 71,80% arzénu, čo odpovedá vzorcu FeAs2.

melczer Limonit Glasskopf výber 600 Dobšiná KopírovatLIMONIT – oxidy železa, prevažne goethit (Limonit – Barnavasércz) – často sa vyskytuje ako produkt zvetrávania na vrchných častiach sideritových ložísk, a to ako celistvý alebo zemitý; zo štôlne Michaeli pochádzajú zvlášť pekné vzorky limonitu, a to aj ako variant Glaskopf; vo veľkom množstve sa limonit nachádza južne od veľkých rudných ložísk v revíre Steinberg; často je možno nájsť pseudomorfózy limonitu po siderite, alebo po pyrite (lokalita Scharfenberg).

MAGNETIT (Magnetit – Mágnesvasércz) – vyskytuje sa ako drobnozrnité vtrúseniny v serpentíne; vyskytuje sa aj na styku serpentínu s opukovými slieňmi a v malých trhlinách v diorite (údaj S. Husz); novšie bol nájdený aj severne od mesta blízko vrcholu kopca Gugl v rude s hematitom.

MALACHIT a AZURIT (Malachit és azurit) – vyskytujú sa vo vrchných častiach sideritových ložísk, predovšetkým v štôlni Michaeli na Altenbergu a v niektorých miestach Massörteru zväčša s limonitom; malachit má spravidla zemitý vzhľad, zriedka sa vyskytuje vo forme guľatých alebo lúčovite usporiadaných ihličkovitých kryštálikov; azurit tvorí drobné lesklé kryštálky – pekne vyvinuté kryštály pochádzajú z bane Himmeskrom (Zipser 1817).

MANGANIT (Manganit) – vyskytuje sa ako dendrity v siderite alebo tvorí vlásočnicovo tenké voľné kryštáliky (Zipser 1817).

MARKAZIT (Markasit) – vyskytuje sa v rudnej surovine z bane na Hirschkohlungu pravdepodobne zmiešaný s pyritom.

melczer Kalcit 225 Dobšiná KopírovatVÁPENEC a KALCIT (Mészkő és mészpát) – zo stratigrafického hľadiska možno na území Dobšinej rozlíšiť dva druhy vápencov: karbónsky, ktorý v blízkosti mesta tvorí menšie ostrovčeky a triasový, ktorý vystupuje v širšom okolí severozápadne a nachádza sa v ňom aj známa ľadová jaskyňa; karbónske vápence sú zväčša černasté alebo sivé a obsahujú aj organické zvyšky, ktoré obsahujú aj súvisiace slienité bridlice (koraly, krinoidey, brachiopody, ulitníky); podľa predbežného hodnotenia prevládajú druhy Productus punctatus a Spirifer striatus a na základe ich prítomnosti bol stanovený vek horniny a s ňou aj súvisiacich ložísk železných rúd ako vrchnokarbónsky.

Z karbónskych vápencov je známy modravo čierny vápenec, ktorý vystupuje južne od mesta (Pfarrersbüschl), kde je prestúpený mnohými trhlinami vyplnenými slieňom s obsahom železa – v tomto vápenci možno nájsť drobné kryštálky kalcitu, ktorých hlavným kryštálovým tvarom je negatívny stojatý romboéder.

Triasové vápence majú zväčša masívnu štruktúru, sú svetlé a čisté bez primiešanín, a sú vhodné na pálenie vápna či ako vynikajúci materiál na úpravu ciest.
Kalcit možno nájsť aj v Ni – Co žilách, veľké zrná modrastého kalcitu sa vyskytujú v mestskej Dedičnej štôlni.

MUSKOVIT a BIOTIT (Muskovit és Biotit) – miestami sú vo veľkom množstve prítomné v rulách a sľudnatých bridliciach vystupujúcich západne od mesta na začiatku dobšinského údolia spolu s ostatnými horninotvornými minerálmi; veľké muskovitové šupiny, resp. platničky sa nachádzajú v zembergských pegmatitoch.

NIKELÍN (Nickelin) – bol nájdený v južne vystupujúcich Ni – Co žilách, ktoré majú väčší obsah Ni, vo väčších či menších masívnych zhlukoch (údaj S. Husz); vzorku tejto rudy o objemovej váhe 7,51 analyzoval Sipőcz (Math. és term. tud. Éresítö, 1885,III.,188), ktorej zloženie je: Ni....42,65%, Fe....0,17%, As....53,33%, Sb....2,03%, S....2,30% a Bi....0,10%, spolu 100,58%, teda odpovedá vzorcu NiAs s tým, že časť arzénu nahrádza antimon a síra.

melczer Nerastné suroviny ilustračný obr výberPYRIT (Pirit) – v minulosti ho ťažili vo väčšom množstve v jednej friedwaldskej bani a na Hirschkohlungu; často sa vyskytuje aj v Ni – Co žilách, najmä v baniach na Zembergu; pekne vyvinuté kryštály sú aj v čiernych bridliciach (pentagonálny dvanásťsten a podriadený tvar), vyskytuje sa aj ako oktaeder (Fellenberg 1862), nájdený južne od mesta v priehlbine medzi cintorínmi, kde je na povrchu zmenený na limonit; východne od mesta v lokalite Scharfenberg sa vyskytujú limonitové pseudomorfózy po pyrite – sú to 1 – 2 cm veľké kryštály, tzv. „železnato krížové“ dvojičky, teda dva pentagododekaedre prerastené do kríža.

PYROTIT resp. PYROTÍN (Pirrhotin) – výskyt v Dobšinej udáva F. Breithaupt (Berg -und hüttenmann. Ztg. Mineral. Geol., 1865, 24, 109, 301), je slabo magnetický a zriedka polarizačný (Jour. f. prakt. Chemie, 4, 1835, 265).

MEĎ – rýdza (Termés réz) – bola nájdená v štôlni Stephani na Gugli v dentritickej forme na plochách navetralého pieskovca (údaj S. Husz); neskôr sa ojedinele našla aj v medeno rudných baniach (údaj E. Ruffiny).

SERPENTÍNOVÉ MINERÁLY – skupina minerálov so všeobecným vzorcom (Mg,Fe,Ni)3 Si2O3 (OH)4 (Szerpentin) – vyskytuje sa na dvoch od seba vzdialených miestach v chotári mesta Dobšiná, a to v bezprostrednom susedstve zastavaného územia (chrbty Birkeln a Kälbl) a odľahlejšie západným smerom na stráňach čuntavského Stermapirt; pred mnohými rokmi serpentín predstavoval materiál na opracovávanie.

Serpentín z náleziska Birkeln je svetlozelený s prúžkami zelenej farby iného odtieňu a je prestúpený žilkami pikrolitu a chryzotilového azbestu (hrúbky od niekoľkých mm, ale vyskytujú sa aj o hrúbke 1 – 2 cm), nachádzajú sa v ňom granáty zelenej farby; serpentín z náleziska Stermapirt je masívnejší, tmavšej zelenej farby, v trhlinách sa vyskytuje pikrolit a azbestu je v ňom menej, v trhlinách sa vyskytuje aj kalcit a možno ho opracovávať vo väčších blokoch ako z predchádzajúceho náleziska; charakteristickou zložkou oboch je bastit, ktorý sa vyskytuje ako vrastené lístočky žltozelenej farby a ďalej drobné zrniečka magnetitu a chromitu, ktorý často možno spoznať podľa hnedastého zafarbenia.

Mikroskopicky možno u serpentínov z oboch nálezísk zistiť sieťovo-žilkovo-sieťkovitú štruktúru, ktorú charakterizuje horniny obsahujúce olivín, z ktorého vzniká serpentín, ale stopy po olivíne sa už v nich nenašli.

Bastit určil už S. Husz, naviac už Zipser (1817) a Jónás (1820) ho nazvali bastit (nemecky Schillerspat), S. Roth (1881) ho nazýval ako diallag, ale že to nie je diallag, ale skutočne bastit (alebo zmenený bronzit), som sa presvedčil chemickou cestou a mikroskopicky.

SKUTTERUDIT – SMALTÍN (Smaltit) – pozri CHLOANTIT

TALK (mastenec) – STEATIT – celistvá odroda (Steatit) – vyskytuje sa miestami vo vrchoch východne a južne od mesta v mastencových bridliciach; našiel sa aj v mestskej Dedičnej štôlni v pekne vláknitej mastencovej bridlici.

melczer Tetraedrit výber 84 Dobšiná KopírovatTETRAEDRIT (Tetraedrit – Fakóércz) – vyskytuje sa vtrúsený v masívnych zhlukoch na veľkých sideritových ložiskách a aj južne od mesta na ložiskách sideritu v horskej línii hornej časti toku Slanej (Tiefengründl, Peckenberg); z údajov, ktoré uverejnil banský radca Gessel (Földt. Intézet évi jelentése 1902-ról) vyplýva, že v staršej dobe ťažili tetraedrit na viacerých miestach (Schwarzenberg, Silberzech a i.); aj Ni – Co žily pôvodne dobývali pre tetraedrit a chalkopyrit, ktoré sa vyskytovali v ich vrchnejších častiach a ich množstvo sa smerom do hĺbky znižovalo tak, že v hĺbke 100-150 m je tetradrit značne zmiešaný s rudami Ni – Co a ešte nižšie je už Ni – Co ruda celkom čistá (údaj E. Ruffiny); obsah striebra v tetraedrite je iba okolo 0,25%; tetradrity sú silne masívneho vzhľadu.

TURMALÍNY – názov skupiny trigonálnych borosilikátov (Turmalin) – jeho výskyt na Ni – Co žilách je známy už od pradávna (Husz, Fellenberg 1862); v novšej dobe sa pomerne hojne vyskytuje v mestskej Dedičnej štôlni, a to vrastene v žilnom kremeni a siderite ako zhluky stebiel, zriedkavejšie ako jednotlivé ihličky, ktoré sú nepravidelne rozmiestnené v kremeni, križujú sa navzájom, ohýbajú sa a niekedy tvoria aj zhluky o veľkosti 1 cm; svojou zelenkavo čiernou farbou sa podobá amfibolu a predtým ho aj tak označovali (Zipser 1817); to, že tieto steblá sú ozaj turmalínom, dokazuje zafarbenie plameňa a mikroskopické skúmanie (dobre badateľný pozdĺžny prierez, silný dichroizmus, negatívny charakter optického obrazu osí a i.); západne od mesta v rulách vystupujúcich na Buchwalde som našiel drobné čierne ditrigonické stĺpčeky turmalínu.

SIDERIT (Vaspát – Chalibit alebo Siderit) – jeho výskyt vo veľkom množstve je dnes pre baníctvo v Dobšinej najzávažnejší, žiaľ dnes už iba jediná dobývaná surovina; hojne sa vyskytuje v ložiskách severne od mesta uložených na diorite (Altenberg, Biengarten, Massörter) medzi slienitými bridlicami, ktoré ich z časti aj zakrývajú; horizontálne rozšírenie a hrúbka rudných ložísk je veľmi premenlivé, takže o pravidelne usporiadaných ložiskách nemôže byť ani reč – ide skôr o komplex hniezd a šošovkovitých telies; najhrubšie zrudnenie v Massörteri dosahuje 40 m a v spodných častiach na viacerých miestach prechádza do ankeritu, siderit na tomto ložisku ťažili vo veľkých povrchových dobývkach; okrem toho sa siderit vyskytuje aj južne od mesta na svahoch kopcov Hattergründl a Pekkenberg, ale aj na žilách Ni – Co ložísk.

Podľa sfarbenia a štruktúry sa vyskytuje viacej druhov sideritu – od veľkozrnného až po celkom masívneho, od tmavohnedého po modrosivého a sivobieleho s množstvom prechodových odtieňov; vyskytuje sa aj v kryštálovej forme – základným tvarom je romboéder vykazujúci štiepateľnosť, a tak sú tieto spravidla tvorené zrastami veľmi malých romboédrov, sú často šošovkovite ohnuté, čo vyvoláva dojem, že sú sploštené; často možno nájsť romboerický tvar z limonitu – ide o pseudomorfózu po siderite; z veľkých ložísk železných rúd je známe, že na kryštáloch sideritu sa niekedy vyskytujú kryštály kremeňa, kalcitu a aragonitu (Vasvirág).

Viacej chemických rozborov dobšinského sideritu bolo pred časom uskutočnených vo vítkovickej železiarni, novšie údaje sú z rozborov šiestich vzoriek z najväčších nálezísk, realizovaných banskoštiavnickým učiteľom Robertom Schelle (Edvi Illés Aladár: A magyar vasköbányászat .., Budapest, 1900), z ktorých vyplýva, že priemerný obsah FeO je 43% a priemerný obsah MnO je 3%, síry 0,1-0,2% a vykazuje stopy medi a fosforu.

VIVIANIT (Vivianit) – Fellenberg 1862 udáva pekné stĺpčekovité kryštály zo žíl Ni – Co rúd; v zbierkach vysokoškolského mineralogického múzea sa nachádza staršia vzorka, kde má vivianit lístkovitý vývoj na siderite zmiešanom s chalkopyritom, následkom ovidácie však lístočky vivianitu majú modrozelené sfarbenie.

WAD – zmes oxidov mangánu – (Wad), zriedka ho možno nájsť na limonite veľkých železorudných ložísk v tvare tenkej, bez lesku, čiernej kôry.

WILLEMIT (Willemit) – podľa údajov Maderspach 1880 sa vyskytuje spolu s cinabaritom v zrudnenej oblasti na Čuntave.

(POKRAČUJEME)

 

Spracoval: Ing. Mikuláš Rozložník

Košice, máj 2021

 

Čítať 157 krát Naposledy zmenené štvrtok, 20 máj 2021 19:30

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.