Gočovo a Nižná Slaná (Gócs és Alsósajó)

 

AMALGAM STRIEBRA (Amalgam) – pozri cinabarit

ANKERIT (Ankerit) – pozri siderit

ARAGONIT (Aragonit) – vyskytuje sa v kríčkovitej forme bielej alebo zelenkavej farby v štôlni Zoltán, jeho mriežkovitá štruktúra je riedka, a tak konce jednotlivých stebiel sú úplne vyvinuté.

BARIT (Barit) – vyskytuje sa v žilnej výplni, má zrnitú a masívnu štruktúru v zrastoch s kremeňom a limonitom (Fellenberg 1862).

CINABARIT (Cinnabarit – Czinóberércz) – vyskytuje sa v mastencových bridliciach, ktoré Schafarzik určil ako porfyroidickú bridlicu, je zelenkavo sivej farby na ložisku dobývanom v bani Sv. Trojica (Szt. Háromság bánya), spoločne vystupuje najmä s tetraedritom, ďalej s kremeňom a limonitom, menej s kalcitom, sideritom a baritom; na ložisku možno aj nájsť rýdzu ortuť, vyskytujúcu sa v dutinkách kremeňa a tiež tenké kôry tvorené amalgámom striebra a pyrit; cinabarit je masívny alebo málo lamelovitý, miestami veľmi drobný (najviac 3-4 mm), v kryštáloch červenej farby, ktoré sú miestami celkom priezračné a silne lesklé a pre svoju formu patria k k najkrajším výskytom cinabaritu  (Zimányi: Math. és term. tud. Értesítő, 1905, zv.23).

ORTUŤ – rýdza (Higany) – pozri cinabarit

MANGANIT (Manganit) – vyskytuje sa v dutinách a trhlinách limonitu v povrchovej dobývke Manó, má sivú farbu, bezlesklý, masívny alebo tvorí malé krátke stĺpiky, vytvára sivo čierne kryštálky, podľa zistenia sú viac či menej premenené na pyroluzit (Zimányi 1905).

LIMONIT – oxidy železa prevažne goethit (Limonit) – vyskytuje sa v bani Manó v podobe guľovitých útvarov (Glaskopf – železná hlava), obsahuje mangán.

PYRIT (Pirit) – veľmi pekné kryštály sa vyskytujú v blízkosti žíl cinabaritu v mastencových bridliciach a v žilách s kremeňom, prevládajúcou, často jedinou kryštalickou formou je pentagondodekaeder a s ním často drobné oktaédrické lamelky.

PSILOMELÁN (Psilomelan) – vyskytuje sa v bani Manó ako masívny, obličkovitého tvaru modravej farby, obsahuje mangán, tvrdosť 6, ľahko rozpustný v kyseline soľnej, čo dokazuje, že je skutočne psilomelán; na povrchu sa vyskytuje tenká hnedastá obruba, ktorú tvorí wad.

TETRAEDRIT (Tertraedrit – Fakóércz) – masívny, zrnistý, je spolu s cinabaritom vrastený do žilného kremeňa alebo samostatne vytvára žilky a šošovky v mastencových bridliciach, obsahuje veľa ortute – ide o schwatzit.

SIDERIT (Vaspát) – vyskytuje sa na viacerých lokalitách v západno- východnom pruhu južne od Gočova; vo vrchných častiach je často nahradený ankeritom ( bane Gampl, Ignác a Zoltán); podľa Kerpelyho rozboru bolo v ankerite z Gočova 15,5% železa; v starých literárnych podkladoch sa z Nižnej Slanej spomína žilný siderit z bane Quodlibet miestami zmenený na limonit.

 

Kobeliarovo (Feketepatak)

SERPENTÍNOVÉ minerály – skupina fylosilikátových minerálov (Szerpentin) – vyskytuje sa bezprostredne pri osade v červenkavých bridliciach.

 

Gemerská Poloma (Vesverés)

APATIT (Apatit) – pozri axinit

ZLATO rýdze (Arany) – pozri axinit

AXINIT – (Fe), - (Mn), - (Mg) (Axinit) – podľa údajov A. Schrauf (Sitzungsberichte d. k. Akad. d. Wiss. 62, k. 720 a 64, k. 191 a atlas) sa v zvetralých amfibolických bridliciach, ktoré prechádzajú do slienitých bridlíc s malým obsahom roztrúseného zlata, vyskytujú dve generácie axinitu; axinit staršieho veku vytvára pomerne veľké, tmavohnedé nepriehľadné kryštály, ktoré niekedy obaľuje povlak azuritu a chryzokolu a na nich sa vyskytujú aj stĺpčeky amfibolu s kryštálkami kalcitu – podľa Schmidta aj masívny tetraedrit a chalkopyrit; mladšie kryštály axinitu narastajú buď na starších kryštáloch alebo na kalcite, majú svetlohnedú farbu a sú priesvitné – Schrauf rozoznáva medzi nimi 19 tvarov a S. Schmidt 23 tvarov (Természetrajzi füzetek, 3. k. 295); ďalej sa ešte vyskytujú sivobiele priesvitné až priehľadné kryštálky apatitu, ktoré sú zväčša ploché a Schrauf medzi nimi rozlíšil 9 tvarov.

CHRYZOKOL (Chrisocolla) – bol dávnejšie nájdený v štôlni Schramki ako ľadvinkovité alebo strapcovité povlaky, jednotlivé zhluky často pozostávajú zo striedavých tmavších a svetlejších vrstvičiek.

MAGNETIT (Magnetit) – vyskytuje sa v masívnej štruktúre spolu s tremolitom (Leonard G. Handwörterbuch 1843).

PYRIT (Pirit) – vyskytoval sa vo veľkom množstve v štôlni Bonaventura.

 

Betliar (Betlér)

ALOFÁN (Allophan) – ako kôra ľadvinkovitého tvaru obaľuje kremeň v puklinách slienitých bridlíc, je bielej, namodravobielej alebo zelenkavobielej farby (Fellenberg 1862).

ARAGONIT (Aragonit) – vyskytuje sa spolu s alofánom (Fellenberg 1862), vytvára veľmi ostré pyramidálne kryštály (Zipser 1817) a v dutinách buňkovitého kremeňa kríčkovité formy.

ZLATO rýdze (Arany) – podľa Zipsera 1817 údajne v 18. storočí v jarku bezprostredne pri Betliari ryžovali zlato.

VÁPENEC a KALCIT ( Mészkő és mészpát) – Zipser 1817 udáva jemnozrnný vápenec bridličnatej štruktúry a malé stĺpčekovité kryštalky kalcitu.

OPÁL SKELNÝ – HYALIT (Opál – Hialit) – podľa Zipser 1817 sa vyskytuje vo zvetralých slienitých bridliciach, vytvára veľmi drobné strapčeky (Zepharovich 1859).

RODONIT (Rhodonit) – vyskytuje sa na severnom úbočí vrchu Turecká (Ivágyó) nazvanom Plošnica v slienitých bridliciach, tak ako v Čučme; v horných častiach náleziska ho sprevádza pyroluzit a limonit s obsahom magnetitu (Oesterreich. Zeitschr. f. Berg- u. Hüttenwesen, 95, k. 548).
V staršej odbornej literatúre sa z Betliara udávajú aj železné rudy a to limonit, hematit, siderit a babércz (je to hnedá železná ruda – limonit vyvinutý vo forme drobných gulôčiek o veľkosti šošovice a hrachu, niekedy aj väčších); tieto však pravdepodobne pochádzajú z neďalekých rudných žíl v blízkosti Nadabulej.

Okrem už uvedených minerálov sú v staršej literatúre uvádzané aj ďalšie – v starej medeno rudnej bani grófa Andrássyho Victoria sa podľa údajov Zipser a Fellenber 1862 v kremenných žilách vyskytujú: chalkopyrit, kuprit (vörösrézércz) ako malé kryštálky alebo masívny, chryzokol v ľadvinkovitom tvare, malachit v ľadvinkovitej kôre a melakonit (rézoxid – Kupferschwarze), ktorý tvorí malé gulôčky alebo obrubu (poznámka: melakonit je starý názov pre TENORIT).

 

Nadabula, Rožňava a Rudná (Sajóháza, Rozsnyó és Rudna)

ALBIT (Albit) – výskyt objavili nedávno v štôlni Spodný Karol v Nadabulej na romboedroch sideritu a medzi nimi, jeho kryštály majú menlivú veľkosť (od 1-2 mm až po 1-2 cm), obyčajne tvorí dobre vyvinuté dvojičky kryštálov, väčšie kryštály sú načernalé, malé celkom priehľadné; ide o ideálne čistý albit, čo dokazuje hodnotenie uhlov kryštálov, optické stanovenia a chemická analýza; na základe merania uhlov plôch, mnohých drobných kryštálov, som stanovil presné geometrické konštanty odlišné od doteraz uvádzaných (Földtani Közlöny, 1905, 35, 153).

BARIT (Barit – Sulypát) – vyskytuje sa na dvoch lokalitách: v bani Szöllőmál severne od Rožňavy a pri Krásnej Hôrke v limonite na Malom Vrchu, v ktorom sa často vyskytuje masívny a spolu so spekularitom (železnou sľudou); rovnaké na obidvoch lokalitách je, že kryštály nie sú tak vyvinuté, ako zvyčajne (tabuľkovité, dobrá štiepateľnosť, krátko stĺpčekovité podľa makro osi), ale stľpcovité kolmo na smer štiepateľnosti, spravidla sú vyvinuté dve prizmatické plochy (ꚙP a ꚙP2); konce kryštálov sú pyramidálne a niekedy majú vyvinuté obidva konce a nasadajú na tenké limonitové čapíky; veľmi pekne sú vyvinuté kryštály z náleziska Szöllőmál – majú prevažne žĺtkastý odtieň a sú celkom priehľadné, väčšie sú dlhé okolo 1 cm.
Údaje o barite a jeho tvaroch uvádzajú vo svoje práci J. Szecskay – S. Schmidt (Természetrajzi füzetek, 1879, 1).

Barit v uvedenej vývojovej forme ešte aj dnes často nazývajú wolnýn; nazval ho tak kustód národného múzea J. Jonas (keďže nevedel, že je to vlastne barit) a to na počesť vtedajšieho riaditeľa továrne na výrobu liadku v Berehove, menom András Wolny; skutočnosť, že wolnýn je barit, preukázal viedenský profesor A. Schrauf; takýto barit bol nájdený aj v Drnave, Muzsaj a Ruszka bánya (Rusca Montana).

CHALKOPYRIT (Chalkopirit) – vyskytuje v masívnych agregátoch na sideritových ložiskách okolia Tureckej (Ivágyó), najmä v štôlniach Lajos a Béla pri Rudnej a v baniach na lokalite Szöllőmál.

GERSDORFFIT (Gersdorfit) – Zeuchner 1850 udáva výskyt v štôlni Karol na kopci Nyerecske pri Nadabulej.

GOETHIT (Goethit) – vyskytuje sa v lokalite Nadabula ako rubínovočervené lupienky s menlivými dúhovými farbami.

KREMEŇ (Kvarcz) – pomerne často sa vyskytuje v žilách rudnej oblasti Tureckej na romboedroch sideritu, vytvára kryštály.

LIMONIT – oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – vo väčšom sa vyskytuje v okolí vrchu Rákoš, z ložísk okolia Tureckej najmä v žilách Lipót a Sadlovský, ale aj tam v spodných častiach prevláda siderit; v baniach na Szöllőmáli sa vyskytuje v kvapľovitej forme – jednotlivé kvapľovité jemné limonitové čapíky sú niekedy pokryté vytvorenými kryštálikmi baritu; v baniach na vrchu Rákoš a na Malom Vrchu pri Krásnohorskom Podhradí sa limonit niekedy vyskytuje vo forme glaskopf (železná hlava – obličkovitý masívny agregát limonitu prevažne lesklej, tmavej až čiernej farby).

MALACHIT a AZURIT (Malachit és azurit) – vyskytujú sa v limonite na masívnom tetraedrite v štôlni István – azurit tvorí tabuľkovité, ako papier tenké kryštálky (Zimányi 1898-1906).

PSILOMELÁN (Psilomelan) – vyskytuje sa spolu limonitom v nadabulských náleziskách ako masívne kvapľovité útvary modročiernej farby, niektoré majú jadro , ktoré pozostáva z goethitu mriežkovito lúčovitej stavby (E. Schmidt Pogg. Annalen 126, 1865, 150).

PYRIT (Pirit) – vo veľkom množstve sa nachádza v rudných žilách štôlní Lajos a Béla v chotári obce Rudná a ako pekné kryštály na romboedroch sideritu v štôlni Karol pri Nadabulej; kryštaly majú pentagondodekaedrický tvar, dyakisdodekaeder s oktaedrickými plochami; z dobývky Augusta Zimányi 1905 udáva kryštaly pyritu vyvinuté na siderite, ktoré sú zväčša pentagondodekaederické s plochými ikositetraedrickými plochami.

PYROLUZIT (Pirolusit) – vyskytuje sa na limonite z lokality Nadabula ako jednotlivé alebo vzájomne zrastené kryštály (Zepharovich 1859).

SFALERIT (Sphalerit) – kryštály tmavej farby v zaujímavom spletenom vývoji našli v rudných žilách spadajúcich k Nadabulej.

STILPNOSIDERIT – odroda LIMONITU (Stilpnosiderit) – vyskytuje sa na limonite z nadabulských nálezísk (Zepharovich 1859).

SKORODIT (Skorodit) – vodnatý arzenid železa, vyskytuje sa v dutinkách tetraedritu zo štôlne István alebo v diekovanom limonite, ktorý ich vyplňuje a to vo forme drobných kryštálikov, ktoré sú priehľadné, silne lesklé, slabo modrozelenej farby; Zimányi na základe goniometrických meraní, optického hodnotenia a chemickej reakcie určil, že sú to tvary skoroditu.

TETRAEDRIT (Tetradrit) – často sa vyskytuje spolu so sideritom ako masívny alebo ako kryštály; J. Schmidt (Földtani Közlöny, 1879, s.127) uvádza, že kryštály tetraedritu, vrastené v dutinkovitom limonite alebo v dokonalých kryštáloch sideritu našli v štôlni Sadlovský na banskej stráni; prevládajúcim kryštálovým tvarom je tetraeder a okrem neho rombický dvanásťsten a kocka; podľa chemickej reakcie možno tento tetraedrit zaradiť k tetraedritom s obsahom antimonu; spolu s ním sa vyskytuje aj malachit; kvalitatívny rozbor masívneho tetraedritu zo štôlne István najnovšie uskutočnil J. Locka (1904) – jeho výsledkom bolo, že táto ruda, vzhľadom k obvyklému zloženiu, obsahovala veľa železa, arzén, málo bizmutu, cínu a stopy kobaltu (Zimányi).

TURMALÍNY – skupina trigonálnych minerálov (Turmalin) – vyskytuje sa v sideritových žilách v okolí Rudnej a Rožňavského Bystrého a to vo veľkých zhlukoch v siderite a kremeni; v žilách na okolí Nadabulej býva nahromadený na ich okrajoch (F. Schafarzik Math. és term. tud. Értesítő, XXII., 1904, s.443).

SIDERIT (Vaspát) – je najrozšírenejší v oblasti vrchu Turecká (Ivágyó), kde medzi Nadabulou, Rudnou a Rožňavským Bystrým vytvára šošovky v porfyroidických bridliciach; väčšinou býva veľkozrnný, miestami tvorí dobre vykryštalizované romboedre; v baniach okolo vrchu Rákoš sa vyskytuje zriedkavejšie; vyskytuje sa aj na stráňach Szöllőmál (baňa Aurelia), spolu s tetraedritom, chalkopyritom a v niektorých šošovkách aj minerálmi Ni – Co; podľa rozborov, uverejnených v práci (Kerpely A.: Magyarország vaskövei), je siderit zo štôlne Károly a Bernhard veľmi čistý a obsahuje 41-45% Fe.

 

Čučma (Csucsom)

ANKERIT (Ankerit) – vyskytuje sa v antimonitovej bani firmy Miller a v mangánovej bani na Doboške.

ANTIMONIT (Antimonit) – vyskytuje sa v oblasti severne až severovýchodne od Čučmy v dvoch strmých rudných žilách (0,2 – 0,5 m) uložených v porfyroidických bridliciach, ktoré sa miestami stretávajú, kde je ich hrúbka väčšia (4-5 m); ruda je jemne mriežkovitá alebo jemnozrnná; žilnú výplň tvorí kremeň, v ktorom sa vyskytuje ruda, ktorá miestami kremeň úplne nahradzuje; podľa analýzy učiteľa Dr. Schenek táto obsahuje 68,60% Sb, 24,16% S, 0,31% Fe a 7,49% SiO2, spolu 100,56%; v žilnej výplni sa okrem kremeňa vyskytuje aj kalcit, miestami vykryštalizovaný; v zmysle údajov Maderspach L. 1880 majú antimonitové žily v Čučme pokračovanie smerom na západ v oblasti Betliara a tiež na východ v oblasti Spiša.

LIMONIT – oxidy železa, prevažne goethit a SIDERIT (Limonit és vaspát) – vyskytuje sa v oblasti Volovca na Doboške v baniach Csengő Kengyel János; v nižných horizontoch náleziska prevláda siderit, v horných limonit; v bani Kengyel János sa okrem sideritu vyskytuje aj tetraedrit a tiež ako vtrúseniny aj rudy Ni-Co.

RODONIT (Rhodonit) – vyskytuje najmä v erárnych baniach na mangánovú rudu ležiacich na západnom svahu vrchu Doboška; podľa literárnych údajov, je rudná surovina jemnozrnná alebo masívna, na čerstvých lomových plochách má svetlo alebo tmavo ružovú farbu, na zvetralých častiach je hnedastá alebo modrastá; minerálnu výplň tvoria: rodochrozit (mangánpát) – miestami sa vyskytuje vo veľkom množstve a tvorí tabuľkovité kryštály, ďalej biely kryštalický vápenec obsahujúci veľa zrniečok pyritu, manganit, masívny alebo ako kôry na rodochrozite, tremolit zelenožltej farby (údajne granát s obsahom mangánu); vo vrchných horizontoch sa miestami vo väčšom množstve vyskytuje jemnozrnný magnetit, ďalej pyroluzit, zemitý limonit a vyskytujú sa aj tenké tabuľky wadu; literárne podklady z tohto náleziska udávajú ešte arzenopyrit, chalkopyrit a barit; podľa autora A. Eschke má mangánova ruda z okolia Rožňavy nasledovné zloženie: MnO....46,51%, FeO....5,75%, SiO2....31,08%, Al2O3....3,27%, CaO....5,40%, MgO....0,68%, CuO....0,01%, kyselina fosforečná....0,24%, kyselina sírová....0,28% a CO2....6,72%, spolu 99,94%.

 

Drnava (Dernő)

HEMATIT (Hematit) – vo väčšom množstve sa vyskytuje najmä na Malom vrchu v štôlni Miklós; z jedného náleziska Kerpely stanovil obsah kysličníka železa na 96,56%

LIMONIT - oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – častá výplň rudnej suroviny; v roku 1878 v štôlni Clementi našli pekné kryštály baritu (tzv. wolnýnu).

SIDERIT (Vaspát) – podľa Maderspach 1880 je najčastejšou rudou tamojších baní, miestami je dokonale vykryštalizovaný, často je prerastený žilkami snehobieleho kremeňa a tiež obsahuje žilky spekularitu; podľa neho, sa v Drnave ešte vyskytuje chryzokol a goethit.

 

Lúčka (Lucska)

LIMONIT – oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – zväčša má obličkovitý vývoj, vyskytujú sa v ňom mnohé menšie či väčšie dutiny, na stenách ktorých sú drobné kryštáliky kremeňa, prítomný je aj hematit a ankerit.

SLIENITÝ VÁPENEC (Márga) – má červenú farbu, pre istým časom ho brúsili a leštili v Dobšinej v dielni na brúsenie serpentinitu (poznámka: podľa iných literárnych údajov ide o sediment medzi slieňom a vápencom).

 

Bôrka (Barka)

HEMATIT (Hematit) – vyskytuje sa na viacerých náleziskách v hrubších či tenších žilkách.

KALCIT (Mészpát) – vyskytuje sa v tvare špicatých romboedrických kryštálov bielej farby, na vrchu ktorých sú nízke romboedrické plochy, kryštály majú veľkosť aj 1 cm, väčšina ich plôch je následkom prírodných faktorov drsná.

Rožňavské Bystré (Sebespatak)

LIMONIT – oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – je masívny alebo zemitý, miestami tvorí pekné obličkovité agregáty (tzv. glaskopf).

SIDERIT (Vaspát) – hrubozrnný, vyskytuje sa v štôlni Terézia.

Štítnik a Ochtiná (Csetnek és Ochtina)

ARZENOPYRIT (Arsenopirit) – z okolia Štítnika ho udáva S. Schmidt, je ale pravdepodobné, že ide o Rochovce, kryštály majú plochejší strechan (domatický diéder) ako býva obvykle.

CERUZIT (Cerussit) – bol nájdený v štôlni Mária Margit ako niekoľko mm veľké kryštálky, ktoré sú zväčša dvojičky s pomerným množstvom plôch.

LIMONIT - oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – je hlavnou rudnou surovinou bohatých baní na Hrádku, obsahuje značné množstvo mangánu, často sa vyskytuje železná sľuda (spekularit), kremeň, ďalej železitý oker, wad a podľa H. Bőck 1901 aj chalkopyrit, malachit, azurit a našiel sa aj melakonit (rézszurokércz).

MAGNEZIT (Magnesit) – je hrubo alebo jemnozrnný, biely alebo modrasto sivý; teraz ho ťažia na viacerých lokalitách; spolu s dolomitom a vápencom tvorí nepravidelné masové výskyty.

VÁPENEC (Mészkő) – medzi Honcami a Štítnikom sa na viacerých lokalitách vyskytuje v lomových otvárkach, je viac alebo menej dolomitizovaný.

PYRIT (Pirit) – vyskytuje sa na Hornom Hrádku blízko k povrchu.

SMITHSONIT (Smithsonit – Czinkpát) – je hlavnou ložiskovou výplňou dúbravských rudných nálezísk; podľa L. Maderspach 1880 je Dúbrava pri Jelšave kontaktným ložiskom; vzorky z tohto náleziska sú sivobielej farby, keď majú nátekový tvar sú žĺtkavé, miestami ich obopína červenkavá kôra; romboedrická štruktúra je dobre znateľná; vyskytuje sa aj kompaktnejší bielej alebo nazelenalej farby – tzv. galmey, čo je pravdepodobne tiež smithsonit, pretože prechod medzi nimi možno ľahko stanoviť (guličky, pozostávajúce z mnohých hypoparalelných romboedrov).

V spoločenstve so smithsonitom vystupuje viacej minerálov – predovšetkým galenit a sfalerit, ktoré bývajú často zrastené; galenit je stredne zrnitý, údajne obsahuje aj striebro; sfalerit býva hrubo zrnný, tmavosivý s na hnedastým odtieňom; na jednej vzorke galenitu som našiel aj oktaedrické kryštáliky; ďalej sa vyskytujú zrnká pyritu vtrúsené v galenite a kremeni; spomenuté rudy v dutinách priľahlej horniny tvoria tenké stĺpcovité, niekedy až ihlicovo tenké, kryštáliky a vyskytuje sa aj ceruzit ako malé bezfarebné kryštáliky.

SIDERIT (Vaspát) – často sa vyskytuje v náleziskách v západnej časti; býva prevažne hrubozrnný.

V starých literárnych podkladoch sa z oblasti Štítnika udáva chalkopyrit, evanzit, pyrit a tetraedrit.

Rochovce (Rochfalva)

ARZENOPYRIT (Arsenopirit) – vyskytuje sa v kryštálikoch o veľkosti viacerých milimetrov v obvyklom vývoji (ꚙ O, ¼ Pꚙ).

 

Koceľovce (Geczelfalva)

TALK (Steatit) – ide o celistvú odrodu talku (udáva sa aj ako mastenec).

 

Rozložná (Hámosfalva)

LIMONIT – oxidy železa, prevažne goethit (Limonit).

 

Ardovo (Pelsőczardó)

ANGLEZIT (Anglesit) – vyskytuje sa vo veľmi malých plochých vodopriezračných kryštálikoch, zriedka vystupuje v smithsonite.

CERUZIT (Cerussit) – veľmi malé, iba niekoľko milimetrové bezfarebné alebo biele stĺpikovité kryštálky v trhlinách galenitu, u ktorých S. Schmidt 1877 stanovil na základe meraní 11 formátov; niektoré kryštáliky obsahujú uzavreniny galenitu a majú tak čiernu farbu.

GALENIT – pozri SFALERIT

SMITHSONIT (Smithsonit – Czinkpát) – tvorí nepravidelné žilky, šošovky a celistvé zhluky v žltej krehkej dolomitickej hornine, ktorú J. Stürzenbaum 1879 zaradil spodného triasu; vo vrchnom horizonte náleziska prevláda smithsonit a smerom do hĺbky sfalerit, je teda pravdepodobné, že smithsonit vznikol oxidáciou galenitu a sfaleritu za prínosu zložiek z rozkladu dolomitu; galenit, ktorý obsahuje aj stopy striebra (0,01-0,02%), tu ťažili oddávna, ale vzácnu gálmu, keďže ju nepoznali, vyhadzovali na haldu až kým ju nespoznal jeden pruský občan Giesche, ktorý náhodou miesto navštívil, ale neskôr si bane a haldy prenajal (poznámka: gálma je starý názov pre kalamín – neskôr nazvaný ako zinkit).

Smithsonit sa často vyskytuje v hrubých strapcovitých agregátoch v žltkavom alebo sivom dolomite, má špinavožltú až modrastosivú farbu, tvorí nátekové tvary a kôry mriežkovitej stavby; riaditeľ národného múzea J. Loczka rozborom zistil v ňom čisté svetlé triesočky a okrem obvyklých zložiek aj veľmi málo kadmia.

Okrem už uvedených minerálov na tomto nálezisku podľa J. Stürzenbaum_a sa našlo aj málo hemimorfitu a podľa L. Maderspach 1880 aj tarnowitzit (poznámka: starý názov aragonitu).

SFALERIT (Sphalerit) – je popri smithsonitu najčastejším nerastom, spravidla sa vyskytuje zmiešaný s galenitom v hlbších horizontoch.

Podľa L. Maderspach 1880 smithsonit našli aj v nasledujúcich lokalitách: Vidová (Vigtelke), Slavec (Szalócz), Silická Brezová (Borzova), Silica – miestna 4asť Ardóčka (Ardócska), Kečovo (Kecső), Gemerská Hôrka (Horka), Nováčany (Nástráj) a Szilas, Imola, Teresztenye, Szőlős-Ardó (Maďarsko).

Gemerská Hôrka (Horka)

TEHLIARSKE HLINY (Agyag) – tehliarska hlina z náleziska v chotári Meliaty má sivožltú farbu, jemný ohmat, je vhodná na výrobu nádob, kachľových obkladačiek a po úprave aj na výrobu majoliky (László).

 

Bohúňovo – miestna časť Tiba (Tiba)

CHROMIT (Chromit – chrómvaskő) – vyskytuje sa v ojedinelých šošovkách a žilkách vo zvetralom serpentíne; podľa rozboru, ktorý uskutočnil A. Kerpely je pomerne čistá ruda a jej zloženie odpovedá vzorcu chromitu.

Z lokalít, ktoré sa nachádzajú v okolí Tiby, je potrebné ešte uviesť Licince a Meliatu, kde sa vyskytujú hniezda hematitu a limonitu.

 

Aggtelek (Aggtelek)

VÁPENEC (Mészkő) – v jaskyni je známy častý výskyt vo forme pekných až obrovských kvapľov.

 

Jelšava (Jolsva)

HEMATIT (Hematit) – vyskytuje sa ako spekularit (vascsillám) v okolí Jelšavy – Tapolca spolu s magnetitom v drobných zhlukoch; v rudnej výplni sa vyskytuje aj serpentín (Maderspach 1880).

SMITHSONIT (Smithsonit) – na Dúbrave pri Jelšave ho možno nájsť na styku tmavozelených bridlíc žltobieleho dolomitu; podľa Maderspach 1880 sa v s ním vyskytujú aj nasledovné minerály: kalamín, sfalerit, galenit, zriedkavejšie krokoit, azurit, pyrit, chalkopyrit, antimonit, arzén; podľa K. A. Zipser 1847 sa tam našiel aj bledo zelenkavý kalcit, masikot (poznámka: massicot – oxid olovnatý PbO) a v malých dutinách rudnej výplne vykryštalizovaný ceruzit spolu s jeho odrodou ólomföld (poznámka: ide o zemitú zmes slieňov s ceruzitom miestami vyplňujúcu dutiny a trhliny).

SIDERIT (Vaspát) – spolu s ankeritom sa vyskytuje najmä v štôlni Mária Trost; E. Fellenberg 1862 z Jelšavy udáva ešte limonit a tetraderit.

 

Revúca (Nagyrőcze)

KREMEŇ (Kvarcz) – podľa K. A. Zipser bol nájdený na vrchoch Kohút a Smolarka a tiež v oráčinách ako kryštály žltkavej alebo klinčekovito hnedej, niekedy načernalej farby; podľa G. Leonarda sú v ňom uzavreniny rutilu.

RUTIL (Rutil) – podľa Zipsera tvorí hnedočervené, stĺpcovité alebo ihlicovité kryštály, niektoré ako dvojičky asi 5 cm dlhé a 4 cm široké, často bývajú priečne zlomené a vyhojené kremeňom, sú vrastené v sľudnatých bridliciach a kremeni.

 

Chyžné (Hizsnyóvíz)

ANTIMONIT (Antimonit) – podľa Maderspacha v blízkosti Chyžného v lokalite Malajeková bol nájdený kvalitný antimonit.

 

Železník a okolie (Vashegy és környéke)
Rákoš, Sirk, Nandráž

ANKERIT (Ankerit) – hrubozrnný spolu so sideritom a limonitom tvorí ložiská (L. Zeuchner 1850).

ARAGONIT (Aragonit) – malé ihličkovité kryštály vytvárajúce lúčovité zoskupenia.

EVANSIT (Evansit) – v dedičnej štôlni Ferencz Jozef vyplňuje dutiny v limonite, tvorí drobné gulôčky v kôrach niekedy s výrastkami tvaru periel, je bezfarebný mliečnobiely, často slabo namodralý; podľa Forbesa má tvrdosť 3,5-4, objemovú váhu 1,8-2,1; pod plameňom uvoľňuje vodu, rozpukáva sa a rozpadne sa na mliečno biely prášok; v kobaltovom rozpúšťadle má ostrú modrú farbu, v bóraxe sa rozpúšťa do žltej skloviny a v nízkej teplote je bezfarebný.

Tento minerál J. Jónas 1820 pokladal za chalcedón a S. Husz ho pôvodne pokladal za odrodu opálu a neskôr tiež za alofán, ktorému sa podobá. Vzorku B. Evans odniesol do Anglicka, kde na základe analýzy D. Forbes (Phil. Mag. XXVIII., 341, Ref. Neues Jahrb. f. Mineralogie, 1866, s.87) stanovil, že ide o nový minerál 3Al2O3.PO5 + H2O.

EPSOMIT (Fauserit) – má bielu alebo žltkavú farbu, tvorí kôry jemnej steblovitej štruktúry, miestami v kvapľovitých útvaroch; na lomovej ploche má hodvábny lesk; pod mikroskopom vidieť mimoriadne jemné steblá; podrobnejšie skúmanie zatiaľ ešte nie je.

SADROVEC (Gipsz) – bezfarebné, dlhé stĺpcovité, ihličkovité kryštály, na konci s pozitívnymi a negatívnymi pyramidálnymi plochami, väčšie o dĺžke okolo 1 cm.

GOETHIT (Goethit = Pirhosiderit) – L. Zeuschner 1850 udáva, že ako lúčovité tenké kôry obaľuje obličkovité alebo kvapľovité agregáty limonitu, vyskytuje sa v dedičnej štôlni Ferencz Jozef.

HEMATIT (Hematit) – v šupinkatej forme sa vyskytuje v južnej časti nálezísk železných rúd; ako červený glaskopf (poznámka: vláknitý červený hematit) vystupuje na dobývkach v šachte Rákoš, iba hrubšie kvapľovité útvary obsahujú v strede limonit; tento hematit vo forme glaskopf na tenkých plôškach sa často vyznačuje farbohrou.

COPIAPIT (Jánosit) – minerál zelenožltej farby práškovitej stavby sa vyskytuje v šachte č. I. na Železníku; podľa rozborov Hugó Böck a Kálmán Ernszt (Földt. Közlöny 1905, s. 76) ide o nový minerál; podľa mikroskopického zistenia pozostáva z veľmi malých a veľmi tenkých platničiek, ktoré podľa autorov patria k rombickej sústave, tvrdosť 2 – 2,5; podľa výsledkov dvojnásobnej analýzy má vzorec Fe2(SO4)3 + 9H2O.

LIMONIT – oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – tvorí hlavnú zložku ložísk železnej rudy v Rákoši, ktoré sa vyskytujú v mocnosti medzi 4. až 40. metrami; v Železníku sa v nadloží sideritu tiež vyskytuje vo veľkom množstve; často býva zemitý, tvorí kvapľovité útvary, okrovité formy a ojedinelé, veľmi pekné rôznorodé tvary, a to od masívnych lesklých (glaskopf) až po čipkované záclonovité výtvory; podľa Kerpelyho obsahuje veľa mangánu a často aj fosfor, ktorého je niekedy až toľko, že surovina je nepoužiteľná.

MAGNETIT (Magnetit) – bol nájdený vrastený v metakvarcite ako jedno až dva milimetrové oktaedrické kryštálky v záreze koľajovej trate Sirk – Rákoš.

MANGANIT (Manganit) – udáva ho už Zipser 1817 ako Grau-Braunsteinerz; bol nájdený v ložisku mangánovej rudy otvorenom šachtou v Rákoši, tvorí 1 – 2 mm veľké, lesklé čierne kryštáliky, ktoré sú ploché, prizmatické plochy majú mriežkované a základové plochy zachované; oveľa menšie kryštáliky ako 1 mm som našiel v tenkom limonite (glaskopf) – tieto sú lepšie vyvinuté a mriežkovanie je sotva badateľné; našiel som aj taký manganit, ktorý tvorí drúzy z ružovkastých veľmi plochých a mriežkovaných kryštálikov na kôre mangánovej rudy; podrobnejší rozbor ukázal, že spodnú časť tvorí matný hnedočierny pyroluzit a na ňom, alebo v zmiešaní, sivastý, lesklý zrnitý manganit.

KALCIT (Mészpát – kalczit) – na limonite som našiel drobné vodopriezračné, ostré skalenoedrické kryštáliky, ktoré sú ukončené hrotmi, alebo sú otupené drobnými plôškami základového romboedra.

PSILOMELÁN (Psilomelan) – rovnako ako manganit ho spomína už Zipser 1817; našiel som ho ako drobné gulôčky, ktoré miestami vytvárali zhluky, sú celistvé, na základe stanovenia farby, vrypu a tvrdosti možno povedať, že sú psilomelánom.

PYRIT (Pirit) – vyskytuje sa občas v ostro vyvinutých hexaedrických kryštáloch alebo v ich hustých zrastoch, ktoré sú sedlovitého alebo guľato kvapľovitého tvaru.

TURMALÍNY – skupina minerálov (Turmalin) – H. Böck našiel drobné kryštáliky turmalínu v kvarcitoch vystupujúcich v jednom lome neďaleko Sirku a okrem toho tiež veľmi drobné zaoblené kryštáliky rutilu.

SIDERIT (Vaspát) – v chloritických bridliciach na Železníku tvorí ložiská o rozmeroch 6 až 40 metrov; banský riaditeľ Müller poskytol dokonale kryštalizovanú vzorku sideritu z rákošskej šachty, kryštály ktorej sú asi ½ cm veľké, okrem romboedrických plôch majú drsnú základňu; medzi kryštálmi sideritu sú kryštáliky kremeňa a pyritu a okrem toho aj drobné lístočky steatitu

WAD zmes oxidov mangánu – zmes oxidov Mn (Wad) – vyskytuje sa ako povlak na limonite z dedičnej štôlne Ferencz Jozef zo Železníka a z náleziska v rákošskej šachte je známy na vzorke hnedočiernej farby, vrstevnatej stavby guľatého tvaru obalenej tenkou kôrou tvorenou psilomelánom.

 

Ratková (Ratkó)

MAGNEZIT (Magnesit) – vyskytuje sa v baniach Ratkovskej Suchej; je pomerne veľkozrnný sivobielej farby, miestami sa v ňom vyskytujú drobné zrnká pyritu.

 

Rovné a Brádno (Rónapatak és Baradna)

GRAFIT (Grafit) – šupinatý, drobnozrnný, lesklo čierny.
MAGNEZIT

 

Španie Pole (Ispánmező)

HEMATIT (Hematit) – vyskytuje sa vo forme železnej sľudy.

SIDERIT (Vaspát) – romboedricky vyvinuté kryštály.

Brusník (Borosznok)

LIMONIT - oxidy železa, prevažne goethit (Limonit).

 

Tomášovce (Tamásfalva)

TEHLIARSKE HLINY (Agyag) – v lokalite sa vyskytujú hliny žlté a sivé; žlté hliny pri styku s kyselinou soľnou nešumia, pri teplote okolo 1500˚C sa stanú tmavosivými a ohňovzdornými; sivé hliny s kyselinou soľnou šumia a pri teplote 1500˚C sa roztápajú na tmavohnedú masu (Kalecsinszky: A Földtani Intézet évi jelentésében).

Hrnčiarske Zalužany (Fazekas-Zsaluzsány)

TEHLIARSKE HLINY (Agyag) – podľa výsledkov hodnotenia ich obaja autori považujú za vysokokvalitné; majú sivobielu farbu, na ohmat sú drsnejšie a ľahko miesiteľné; zaraďujú sa do druhého stupňa ohňovzdornosti; začínajú sa topiť pri teplote okolo 1500˚C; sú vhodné na výrobu ohňovzdorných tehál, nádob na vylievanie skla a kachľových dlaždíc (László – Kalecsinszky: Magyarországi agyagok, Term. tud. Társulat kiadása, Bpest, 1886).

 

Vyšný Skálnik (Szkálnok)

OPÁL – skupina minerálov (Opál) – podľa Zipsera 1817 sa vo svahu kopca naproti kameňolomu vyskytuje viacej druhov opálov: hyalit – sivasto biely, často hrá dúhovými farbami; obyčajný opál – zelenkavý s viacerými fľakmi, ďalej nažltkavý s priesvitnými hranami a jaspopál s menlivým zafarbením.

 

Lehota nad Rimavicou (Rimalehota)

KREMEŇ (Kvarcz) – v chotári smerom na Rimavskú Baňu vytvára viacej žiliek v rule; vyskytuje sa aj záhneda.

 

Kokava nad Rimavicou (Kokova)

AMFIBOLY – skupina kremičitanov (Amfibol) – obyčajný amfibol stebelnatej stavby sa vyskytuje na vrchu Bohatý (Zipser 1817).

ZLATO rýdze (Arany) – podľa C. Leonard (Topogr. Mineralogie, 1843, s.373) je spolu s molybdenitom vrastené v rulách.

 

Hnúšťa-Likier (Nyústya)

GRANÁTY – skupina minerálov (Granát) – podľa Zipser 1817 sa vyskytuje v sľudnatých bridliciach na vrchu Ostrá.

KREMEŇ (Kvarcz) – podľa Zipser 1817 sa vyskytuje ako vodopriezračné a škoricovohnedé kryštály, ktoré miestni obyvatelia nazývajú „paromova skala“; pekné kryštály našli aj na poli v lokalite Korimovo.

MAGNEZIT (Magnesit) – vyskytuje sa v oblasti Polom; podľa John a Foullon má vzorka magnezitu z Hnúšte zloženie: MgCO3....81,19%, CaCO3....2,89%, FeCO3....3,00% a nerozpustná zložka....12,80%, spolu 99,88%
TALK - mastenec (Steatit – Zsirkő) – podľa Kenngotta má peknú bielu farbu a lesk, analýzu realizoval Scheerer.

 

Klenovec (Klenócz)

ARZENOPYRIT (Arsenopirit) – vzorku údajne z tejto lokality preskúmal S. Schmidt; jeho kryštály sú na kremeni, majú obvykle vyvinutú dómu, okrem toho sa vyskytuje aj tetradrit s obsahom antimónu a chalkopyrit.

 

Tisovec (Tiszolcz)

GRANÁTY – skupina minerálov (Gránát) – v štôlňach Jozef a Michal na svahoch Magnetitového vrchu sa vyskytujú dokonalé drobné kryštáliky zeleného granátu; o ďalších granátoch sa zmieňuje Zipser 1817 a Jónás 1820; podľa Zipsera sa na úpätí kopca Hradová v tmavo zelenkavej hornine nachádza ohnivý granát; z blízkosti Tisovca Jónás spomína tmavohnedé, vo vnútri krvavočervené granáty vrastené v živci (földpát) – je pravdepodobné, že ide o rovnakú odrodu ako predchádzajúca; Jónás ešte spomína, že v bezprostrednej blízkosti Tisovca vedľa cesty do Muráňa sa v sľudnatých bridliciach vyskytujú navetralé granáty.

KREMEŇ (Kvarcz) – jeho výskyt v rudnom telese na vrchu Mašna je častý, je vykryštalizovaný so zamatovými vrastmi, ktoré podľa chemickej analýzy a skúmania pod mikroskopom sú azbestom (údaj G. Liszkay).

LIMONIT – oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – vyskytuje sa na južnej stráni Magnetitového vrchu, ďalej na ložisku Mašna (tu obsahuje aj mangán) a tiež v štôlni na Kyzovom vrchu ako okrový limonit.

MAGNETIT (Magnetit) – možno ho nájsť na styku trachytu a vápenca na Magnetitovom a Kyzovom vrchu; na nálezisku Magnetitovom sa vyskytuje v hniezdach a šošovkách ako celistvý, viac – menej jemnozrnný, z časti čistý a z časti zrnitý, miestami je hojne posypaný pyritom; spolu sa ešte vyskytuje železná sľuda (vascsillám) a zelený granát, tremolit, chalcedon a serpentín; magnetit na lokalite Kyzová doprevádza pyrit a limonit (Maderspach 1880).

KALCIT a VÁPENEC (Mészpát és mészkő) – vyskytuje sa v lokalite Mašna v kryštáloch (romboeder so skalenoedrom); ďalej na západnom úbočí Magnetového vrchu, kde trachyt preráža vápenec ako mramor snehobiely, modrastý a inej farby, ktorý je jemno a rovnako zrnný, tak, že ho možno použiť na stolové dosky a sochárske výtvory; tento vápenec je veľmi čistý, podiel časti rozpustnej v kyselinách je sotva 1,5%; miestami sa v ňom vyskytuje aj granát.

SIDORENKIT (Oligonpát – siderit obsahujúci mangán) – podľa názoru E. Illés A. sa vyskytuje spolu s magnetitom na lokalite Kyzová, obsahuje 15% Mn a 20% Fe.

PSILOMELÁN (Psilomelan) – našli ho na limonite.

PYRIT (Pirit) – v oblasti Tisovca je častý; v najväčšom množstve sa vyskytuje v lokalite Mašna na styku vápenca a ruly, kde podstatná jeho časť zmenená na limonit; v dedičnej štôlni Imre sa vyskytuje pekne vykryštalizovaný v rudnej formácii so živcom; ďalej bol nájdený aj v železných ruddách Magnetového vrchu (Maderspach 1880).

PYROLUZIT (Pirolusit) – v šachte Mašna na jednom mieste ako stĺpikovité kryštály (G. Liszkay 1877).

TURMALÍNY – skupina kremičitanov (Turmalin) – v lokalite šachta Mašna našli zvláštny nerast, ktorý nazvali ako Lillit; vysokoškolský učiteľ J. Krenner preukázal, že nejde o nový minerál, ale o veľmi jemné, modrasté, silne dichroitické ihličky turmalínu, ktoré obklopené bielymi apatitovými stĺpikami; sprievodnými minerálmi je pyrit, kremeň, broukit a anatas; materskou substanciou je minerálny druh nakritu (údaj J. Krenner).

 

Pohorelá (Pohorella)

SFALERIT (Sphalerit) – bol nájdený južne od Pohorelej v oblasti Struženíka na styku čierneho vápenca a bridlice, má žltú alebo hnedú farbu, malý obsah olova, je teda vhodný na spracovanie; v hornej časti žily sa nachádza aj smitsonit a na výchoze ankerit, v ktorom je vtrúsený tetraedrit (Maderspach 1880).

Záverom snáď iba toľko, že už viac ako pred sto rokmi bolo poznanie územia Gemera z hľadiska výskytu jeho nerastných surovín na vyspelej úrovni vtedajšieho poznania.

 

Na základe pôvodného textu, uverejneného v prvej časti baníckej monografie, vydanej
v Banskej Štiavnici, 1907, s. 521-546,

spracoval Mikuláš Rozložník, Košice, máj 2021