piatok, 02 jún 2023 17:03

Vybrané poznatky z chronológie baníctva v našich oblastiach do začiatku 20. storočia Doporučený

Napísal(a) M. Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Dobývanie v stredoveku podľa L. F. Marsigli, rok 1726 Dobývanie v stredoveku podľa L. F. Marsigli, rok 1726 zdroj: Bányaszattörteneti_Közlemények_2020_15_1-2-037

Baníctvo, vo svojej podstate, je tak staré ako ľudstvo. Človeku, už od samého začiatku jeho existencie, na splnenie požiadaviek slúžila príroda. Prírodné prostredie vtedajšiemu človeku poskytovalo nielen surovinu na výrobu nástrojov, ale aj potravu, rôzne použiteľné kamene, či farbivá. Počas ich získavania nadobudol nové skúsenosti, postupne spoznával okolité prostredie, rozvíjal svoje aktivity a uplatňoval nové spôsoby získavania nevyhnutných surovín, zo začiatku na povrchu, neskôr aj podzemným spôsobom. Na našom území sa nachádza viacej pamiatok na banícku činnosť našich predkov.

Bez prírodných surovín, získavaných z najväčšej časti baníckou činnosťou, by nedošlo k rozvíjanie spoločenskej výroby, i keď je pravdou, že toto počas svojej histórie bolo aj príčinou rôznych nedorozumení, či súdnych konaní alebo právnických sporov.

Dôležitosť banskej činnosti pri získavaní surovín, predovšetkým kovov, si v priebehu dejín uvedomovali panovníci, a tak v záujme zabezpečovania svojich príjmov, sa vydávaním rôznych nariadení a udeľovaním privilégií snažili banskú činnosť, a s ňou súvisiace odvetvia, usmerňovať. V 12. – 13. storočí skoro polovica kráľovských príjmov pochádzala z banskej činnosti. V nasledujúcich storočiach vznikali strediská ťažby medi a jej spracovania, ako aj razenia peňazí ako súvisiace odvetvia. V dnešnom ponímaní, niektoré tieto činnosti už k baníctvu nepatria, ale do 17. – 18. storočia baníctvo a hutníctvo súvisiace s prípravou kovov na razenie peňazí, patrili spolu ako odbor nazývaný montanistika, ktorý podliehal pod banskú a peňažnú komoru. V 14. – 15. storočí sa začali formovať banské oblasti, ako bola oblasť Spišsko-gemerského rudohoria, banícke regióny so strediskami Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica a ďalšie.

Dobývanie v stredoveku podľa L. F. Marsigli 1726 Banyaszattorteneti Kozlemenyek 2020 15 1 2 037

Dobývanie v stredoveku podľa L. F. Marsigli, rok 1726

(zdroj: Bányaszattörteneti_Közlemények_2020_15_1-2-037)

Obdobie 16. – 17. storočia znamenalo prínos predovšetkým v zavádzaní nových technológií a zariadení, napr. prvý odstrel v bani, používanie vodného kolesa, odčerpávania banských vôd, parné stroje, Hellov ohňový stroj atď. Rozvíjajúci sa priemysel si vyžiadal zvýšené nároky na výrobu železa, čo vplývalo kladne aj na rozvoj baníctva. Zároveň stúpali aj nároky na kvalifikovaných odborníkov. V tomto smere sa stala priekopníkom naša krajina, keď v roku 1735 v Banskej Štiavnici bola založená bansko-hutnícka akadémia, neskôr v roku 1808 rozšírená aj o výuku lesníckych vied. Banská Štiavnica sa vtedy stala centrom banícko-hutníckych vied v Európe, čo dokumentuje aj skutočnosť, že v roku 1786, na podnet Ignáca Borna, bola v neďalekých Sklených Tepliciach založená prvá technická spoločnosť na svete nazvaná „Societät der Bergbaukunde“, ktorého 154 členov pozostávalo z 15 európskych a amerických krajín. Naše baníctvo a hutníctvo tak 17. – 18. storočí prechádzalo výnimočným obdobím rozvoja, nielen v praxi, ale aj v teoretických poznatkoch. V nasledujúcom období stúpali nároky na zabezpečovanie nerudných surovín, stavebných materiálov, sklárskych surovín, čo postupne rozširovalo pôvodný okruh baníckej činnosti.

Chronologické údaje

7. tisícročie pred n. l.:

- v Anatólii (Malá Ázia – poloostrov na hranici Európy a Ázie) bola prvýkrát vytavená meď z rudy

6. – 5. tisícročie pred n. l.:
- na prednom východe zdokonaľujú hutnícke spravovanie medených rúd; meď sa ešte spracúva kovaním, ale neskôr sa odlieva do foriem

1. storočie pred n. l.:

- v rímskych baniach v Španielsku dobývalo zlato údajne až 60 tisíc otrokov, získalo sa až 7 ton ročne

okolo roku 1000:

- po korunovácii kráľa Sv. Štefana razili strieborné denáre z ušľachtilých kovov získavaných v rudných baniach; razenie peňazí tak malo súvislosť s dobývaním surovín

rok 1002:

- prvá zmienka o kráľovskej komore; podľa zachovaného dokumentu kráľ Štefan mal správcu príjmov tzv. „camerarius“, ktorému podliehali colníci, prievozníci soli a raziči peňazí

okolo roku 1004:

- keď v banskej oblasti pri vrchu Rammelsberg pri meste Goslar v dolnosaskom Nemecku, vypukla epidémia moru, baníci pracujúci v tunajších baniach na zlato, striebro a meď, sa presťahovali do okolia Kremnice, aby sa tak uchránili pred nakazením a hladom

rok 1029:

- podľa zachovaných údajov, česko-moravské knieža Boleslav II. po odvrátení poľského napadnutia zajal viac tisíc osôb, ktoré ako otrokov poslal pracovať do rudných baní vtedajšieho Uhorska

rok 1075:

- v zakladajúcej listine opátstva v Hronskom Beňadiku je zmienka o mieste „Zlatné“ (Aranyos), čo je najstarším údajom o baníctve v údolí Hrona; pomenovanie svedčí o vtedajšom ryžovaní alebo dobývaní zlata; v dokumente z roku 1198 je ďalšia zmienka o baniach na zlato v okolí Hrona (aurifodina – zlatá baňa)

okolo roku 1100:

- zo starej banskej osady, založenej nemeckými osadníkmi, vzniká osídlenie, neskôr svetoznáme ťažbou drahého opálu z baní v Červenici a Dubníku

rok 1111:

- kráľ Koloman udeľuje osídleniu nazvanému ako „Erzt“ mestské práva, z ktorého sa neskôr stala Kremnica; podľa povesti bola v osídlení prvá rudná baňa, otvorená už v roku 753

rok 1156:

- prvá písomná zmienka o Banskej Štiavnici (Castrum de Bana)

rok 1185:

- baníci zo Saska osídľujú oblasť Spiša

rok 1196:

- podľa zachovaných dokladov, v okolí Dobrej Nivy neďaleko Banskej Štiavnice začína dobývanie zlatých rúd; nemeckým rodinám, ktoré sa tam usadili, Belo IV. udeľuje v roku 1254 viaceré privilégiá; rudné baníctvo ale pre vyčerpanie ložísk surovín skoro zaniká

okolo roku 1200:

- v hutníctve železa sa v širšom rozsahu začína uplatňovať používanie dúchadiel poháňaných vodným kolesom; začínajú sa používať veľké kladivá s násadou, poháňané vodným kolesom

okolo roku 1206:

- panovník Ondrej II. na začiatku svojej vlády povolal a osídlil väčší počet baníkov z Tirolska a Durínska; títo osadníci začali znovu vykonávať rudné baníctvo v okolí Banskej Bystrice a Starých Hôr (Altenberg), kde pred storočiami kmene Kvádov robili v baniach

okolo roku 1208:

- prvá zmienka v dokumentoch o Pezinku (Bösling – Bazin), kde bola založená banská osada; známa bola najprv ťažbou zlata a striebra, neskôr ťažbou pyritu

rok 1217:

- prvá zmienka o kráľovských príjmoch z rudného baníctva v Banskej Štiavnici; Belo IV. osídlil mesto prisťahovalcami z nemeckých krajín a v roku 1238 udelil osídleniu štatút mesta

rok 1224:

- v Banskej Štiavnici bola založená prvá banská nemocnica (ispotály); podobné inštitúcie boli založené v roku 1334 v Banskej Bystrici a v Novej Bani v roku 1391; zariadenie poskytovalo chorým alebo raneným baníkom, prípadne ich vdovám a sirotám, opateru a liečenie, náklady boli hradené z príspevku spravovaného cirkvou, neskôr bratskou pokladnicou

rok 1228:

- prvá písomná zmienka o baniach na striebronosnú rudu v Banskej Belej, ktorá sa v roku 1440 odčlenila od Banskej Štiavnice a v roku 1450 získala štatút mesta a od roku 1572 bola spolu s Banskou Štiavnicou slobodným kráľovským mestom, ale v roku 1786 bola znovu pripojená k Banskej Štiavnici

okolo roku 1230:

- písomné archívne podklady sa zmieňujú o účinkovaní takých banských spoločností v Banskej Štiavnici, ktorých príslušníci nevykonávajú vlastnú banskú činnosť, ale v snahe získať výhody, do podnikania iba investujú finančné prostriedky

rok 1241:

- podľa poznatkov kronikára talianskeho pôvodu Rogeriusa tatárske hordy, okrem iných, spustošili aj banské mesto Banskú Štiavnicu

okolo roku 1242:

- po vpáde Tatárov, kráľ Belo IV. osídlil spustošené banské osady prisťahovalcami z okolia Meissenu a udelil im privilégiá; je predpoklad, že vtedy vydal aj listinu, obsahujúcu súhrnné privilégiá pre Banskú Štiavnicu, ktorej časti obsahuje aj neskôr vydaná kniha práv; banské právo tohto mesta obsahuje publikácia „Gemaine Statt – und Perckrecht der Erbern und Löblichen Stat Schebnitz“; činovníkom banského práva vtedy bol banský majster volený občanmi mesta (Bergmeister), ktorý rozhodoval o právnych problémoch a usmerňoval udeľovanie banských oprávnení

rok 1243:

- jasovský prepošt Albert udeľuje banské oprávnenie príslušníkom kláštora, ktorí v okolí Jasova prevádzkujú bane na železo, meď a olovenú rudu; toto oprávnenie neskôr, v roku 1255 potvrdil Belo IV. a v roku 1367 Ľudovít I.

- prvá písomná zmienka o baníctve na zlatonosnú rudu v Smolníku; rýchlo sa rozvíjajúcemu rudnému baníctvu v roku 1327 Karol Róbert udeľuje rovnaké privilégiá ako má Banská Štiavnica. Smolník sa tak skoro stáva strediskom rudného baníctva v oblasti Horného Uhorska

- darovacia listina Bela IV. obsahuje práva na dobývanie v zlatých a strieborných baniach na majetku rodiny Bebekovcov v Brzotíne (rudy ušľachtilých kovov tu dobývali iba na začiatku, neskôr ťažili železnú rudu)

- kráľ v rovnakom období daroval Bebekovcom banské osídlenia Plešivec, Štítnik a Dobšiná (Dobschau)

- v darovacej listine Bela IV. o štítnických a plešivských majetkoch sa prvý raz spomína názov Topsucha (Dobšiná)

- prvá zmienka v archívnych dokumentoch o Jelšave; založili ju prisťahovaní nemeckí baníci; v usadlosti prevádzkovali bane na železnú a olovenú rudu; listina vydaná kráľovnou Erzsébet (Alžbeta) v roku 1438 už v usadlosti udáva existenciu železných hámrov

- kráľ Belo IV. obnovil a stanovil výsady mestu Zvolen, v ktorých bola zmienka aj o práve na ťažbu kameňa; ide o najstarší údaj o takejto ťažbe v krajine; v roku 1244 kráľ udelil príslušníkom Krupiny privilégiá, kde tiež vystupuje právo na lámanie kameňa

rok 1246:

- najstaršia zachovaná zmienka o dobývaní mlynského kameňa v Žarnovici, patriacej k zvolenskému panstvu

rok 1251:

- v oblasti Španej Doliny (Úrvölgy – Herrengrund) objavili bohaté ložiská medených rúd; kvalitné novoobjavené rudy dávali predpoklad na to, aby tunajšie bane označili ako „hlavné bane na meď" (Haupt-Kupfer-Berghandlung)

Prierez banskými dielami v Španej Doline Banyaszattorteneti Kozlemenyek 2020 15 1 2 042 

Prierez baňami na medenú rudu v Španej Doline v roku 1726  (zdroj: Bányaszattörteneti_Közlemények_2020_15_1-2)

 

rok 1255:

- kráľ Belo IV., v snahe urýchliť rozkvet rudného baníctva v Španej Doline, oprávňuje osídlencov okolia Banskej Bystrice, ako aj územia zvolenskej župy, dobývať zlaté, strieborné a iné rudy; Banská Bystrica sa tak stáva významných banským mestom

Odtlačok pečatidla Gelnice z roku 1397 Banyaszattorteneti Kozlemenyek 2020 15 1 2 020- Belo IV. vydáva regule rudného baníctva v Gelnici; mesto po tatárskom vpáde sa začína rozvíjať; spustnuté miesta osídľujú nemeckí prisťahovalci z Bavorska, Turínska a okolia Rajny; v roku 1264 získáva štatút mesta; v roku 1327 Karol Róbert udeľuje mestu rovnaké privilégiá ako má Banská Štiavnica; mesto v 15. storočí dosiahlo najväčší rozkvet baníctva na strieborné a medené rudy; od začiatku 17. storočia sa predmetom dobývania stávajú železné rudy

- prvá zachovaná písomná zmienka o Rudňanoch (Kotterbach – Ötösbánya); na území starého spišského banského osídlenia už v 12. storočí dobývali železo a meď; v 18. storočí v popredí záujmu bolo dobývanie železných rúd a od jeho druhej polovice dochádza k rýchlemu rozvoju železiarstva

 

Odtlačok pečatidla Gelnice z roku 1397 

(Zdroj: Bányaszattörteneti_Közlemények_2020_15_1-2-020 

 

rok 1256:

- prvá zachovaná zmienka o rudnom baníctve v Krompachoch; už v tom období boli významným banským osídlením, kde dobývali železné a striebronosné rudy; v roku 1574 tu na území mesta Daniel Gundelfinger postavil tri železné hámre; od toho času sa postupne dostávalo do popredia hutníctvo železa

rok 1260:

- kráľ Belo IV. výsadnou listinou upravuje pravidlá pre prisťahovaných občanov do dnes Partizánskej Ľupče (predtým Deutschliptsch – Nemecká Ľupča), v listine je aj oprávnenie na dobývanie; v roku 1330 Karol Róbert udeľuje obyvateľom mesta rovnaké výsady ako sú v krupinskom práve; rudné baníctvo ale po krátkej dobe zaniklo

rok 1261:

- kráľ Štefan ml. (neskôr Štefan V.) daruje komesovi Echy majetok Sóvár (Soľný hrad) – dnes Solivar pri Prešove; listina z roku 1285 sa zmieňuje o slanej studni, z ktorej získavajú soľ; v roku 1288 sa Soľný hrad dostáva do majetku rodiny Soós; v roku 1379 Ľudoví I. vydal rodine oprávnenie na vykonávanie rudného baníctva

rok 1265

- prvý zachovaný dokument o baníctve na zlaté, strieborné a železné rudy v Brezne, ktoré založili nemeckí prisťahovalci po tatárskom vpáde; Ľudovít Veľký v roku 1380 občanom udelil banskoštiavnické právo a výsady; v roku 1490 kráľovná Beatrix odobrala mestu dovtedajšie výsady a podriadila ho ľupčianskemu hradu

rok 1268:

- kaločský arcibiskup (Kalocsa – mesto v Maďarsku) vydal listinu, ktorou povoľuje dobývanie zlatonosnej rudy v Rimavskej Bani; dobývanie ušľachtilých rúd na vrchu Sinec však zakrátko stráca hospodársky význam; neskôr – až v 19. storočí tu ťažili železnú rudu spolu so železiarskou výrobou

rok 1270:

- prvá zmienka o baníctve na striebronosnú rudu v Pukanci (Pukanz – Bakabánya); osídlenie založili baníci v 12. storočí; v roku 1276 ho Ladislav V. zaradil medzi kráľovské banské osady; v roku 1345 dostáva titul slobodného kráľovského mesta; v roku 1785 prestali ťažiť v poslednej rudnej bani

rok 1271:

- Štefan V. listinou udeľuje 24 sídlam nemeckých osídlencov na Spiši (medzi nimi aj Spišskej Novej Vsi) výsady, ktoré oprávňujú vykonávať aj rudné baníctvo

- Štefan V. udeľuje nemeckým osídlencom Liptova privilégiá, oprávňujúce dobývanie rúd v dnešnej Vyšnej Boci; v roku 1287 kráľ Ladislav IV. vydáva komesovi Bohumírovi (comes – v skorom stredoveku vedúci miestneho spoločenstva) povolenie na ryžovanie zlata v riečke Boca a vo vedľajšom území

rok 1272:

- najstaršia zmienka v historických dokumentoch o Tichom Potoku (Stilbach – Lassúpatak); zdroj z roku 1344 udáva aj baníctvo na zlatú rudu; v roku 1358 Ľudovít I. udeľuje osídleniu nezávislosť; v období rokov 1498 – 1527 tu bola v prevádzke železiarska vysoká pec (pozn.: Stilbach vznikol ako tretie banské mesto v údolí horného toku Hnilca, neskôr bolo priradené k osade Hencľová)

- najstaršia známa písomná zmienka o Medzeve; mesto založili saskí a štajerskí baníci povolaní Belom IV. po tatárskom vpáde; v okolitých údoliach od roku 1356 boli v prevádzke železiarske hámre, na začiatku 19. storočia v osídlení a jeho okolí bolo činných viac ako 200 hámrov – pracovali až do roku 1870

rok 1282:

- najstaršia archívna zmienka o baníctve na zlatonosnú rudu v Ponikách (Pojnik); v roku 1400 osídlenie dostáva výsady; dobývanie zlatonosnej rudy pokračovalo až do roku 1571, neskôr v území osídlenia dobývali železnú rudu (pozn.: v roku 1718 sa spomína Ponická Huta – Ponyker Hochofen, kde vysoká pec bola postavená v roku 1732)

rok 1285:

- predkovia rodiny Soós darovali Slaný vrch, Slaný potok a Slanú studňu (Sóvár, Sópattak, Sóskút) Andrejovi Miczbán II.; v území osídlenia vtedy využívali iba slanú vodu, priemyselné baníctvo na soľ sa začalo iba v roku 1572; hlbinné dobývanie soli, po zatopení šachty dňa 22. februára 1752, skončilo

rok 1290:

- predkovia rodiny Máriássy, osídlením saskými baníkmi, zakladajú osídlenie dnes Nálepkovo (Vagendrüssel – Merény); v roku 1315 sa banské mesto Gelnica stáva zemepánom osídlenia a tunajších železorudných baní

rok 1291:

- kráľ Ondrej III. daroval banské osídlenie Rožňava (Rosenau), ktoré založili nemeckí osadníci, ostrihomskému arcibiskupstvu; osídlenie dostalo v roku 1340 výsady mesta

rok 1300:

- Václav II. vydáva v štyroch zväzkoch banský poriadok „Ius regale montanorum“ (Kráľovské banské právo), ktorý je považovaný za najdokonalejší banský poriadok európskeho stredoveku

rok 1320:

- začína sa rozširovať uplatnenie železiarskych hámrov, poháňaných vodným kolesom, kde sa polotovar z taviacich pecí ďalej spracovával; zdvíhacia násada, pripojená k hriadeľu, prenášala otáčavý pohyb na pulzujúci, využívaný na pohon stúp alebo dúchadiel; toto technické riešenie sa v nasledujúcom období rozšírilo do všetkých banských oblastí

- v listine Karola I. sa uvádza, že v Rožňave sú bane na striebornú rudu

rok 1325:

- bola založená banská osada Dobšiná (Dobschau); v území dobývali zlato a striebronosné rudy, neskôr medené, železné, niklové, kobaltové a ortuťové rudy; osídlenie v roku 1417 dostáva výsady banského mesta (pozn.: ojedinelý údaj – mohlo by sa aj predpokladať, že ide o omyl)

rok 1326:

- prvá zmienka v listinách o sídle Vyhne (Eisenbach – Vihnye); kráľ Ondrej II. tu na začiatku 13. storočia územie osídlil baníkmi zo Saska, ktorí tu otvorili bane na zlatú, striebornú a železnú rudu

- zakladajúca listina banského mesta Dobšiná

 

Dobový hodnoverný odpis zakladacej listiny v Dobšinej z roku 1326

Hodnoverný dobový odpis zakladajúcej listiny Dobšinej z roku 1326

 

rok 1327:

- dňa 21. mája Karol I. udeľuje mestu Smolník výsady rovnaké ako má Banská Štiavnica

- Karol Róbert dňa 27. mája vydáva prvé bansko-právne nariadenie platné v celej krajine, v ktorom umocňuje vplyv kráľovskej koruny

rok 1328:

- Karol Róbert dňa 27. novembra listinou udeľuje výsady baníkom, ktorí sa z Kutnej Hory (Česko) presťahovali a usadili sa v Kremnici; privilégiá dali osídleniu titul slobodného kráľovského mesta a oprávnenie na razenie peňazí

rok 1330:

- v listinách sa prvý raz spomínajú znovu otvorené bane na striebornú rudu v Smolníku a komora razičov peňazí

rok 1331:

- v listine zachovanej v Kremnici sa prvýkrát udáva „strojmajster“ (magister machinarium domini regis Hungariae)

- prvá zmienka o vodovode v Kremnici (Sohlergrunder Wasserleitung), má dĺžku 2480 m, napája ho potok, systém potrubí a kanálov slúži na pohon vodostĺpcových zariadení; v roku 1452 zabezpečoval pohon štyroch veľkých vodočerpacích strojov

rok 1333:

- kráľ Karol Róbert pričleňuje Švedlár (Schwedler) spolu s medenorudnými baňami k smolníckemu panstvu

rok 1334:

- v listine Karola I. sa uvádza, že v Pukanci sú bane na striebornú rudu

rok 1339:

- Karol Róbert udeľuje grófskemu rodu Szentgyörgyi právo na dobývanie v území okolo Pezinka (bane boli na vrchu Sum hegy – Schmalberg ?, Kolársky vrch ?); v roku 1369 vydáva Ľudovít I. Jánovi Szentgyörgyimu listinu, ktorou upravuje kráľovskú urburu z týchto baní; staršie banské privilégiá obnovuje v roku 1537 Ferdinand I.

- prvá zmienka o Čučme, uvádzaná v listine zachovanej na čanádskom biskupstve; osídlenie je nemeckého pôvodu, na začiatku tu dobývali rudy ušľachtilých kovov, neskôr antimonitové a mangánové rudy

rok 1344:

- najstaršia zmienka o mlyne na rudu, železiarskom hámre (domus fabrilis ... vulgo hamor) v Štítniku, uvedená v maďarskej listine; právo banského mesta, založeného baníkmi zo Saska, udelil v roku 1328 Karol Róbert (pozn.: hámor – slovo nemeckého pôvodu znamená zariadenie poháňané vodným kolesom, ktorého pohyb sa prevádzal na stupy, kováčske buchary alebo dúchadlo taviacich pecí)

- vo výroku banského majstra Lőrinca k majetkovému súdnemu sporu medzi mestom Smolník, čanádskym biskupom a Štefanom, Jurajom Bebekom, sa uvádza, že ide o bane na zlatú rudu v Tichom Potoku

rok 1345:

- Ľudovít Veľký povýšil Novú Baňu (Kőnigsberg), známu baníctvom zlatej a striebornej rudy, ktorá sa odčlenila od Banskej Štiavnice, medzi kráľovské banské mestá; v stredoveku tu zhotovovali mlynské kamene zo suroviny získavanej z neďalekého lomu na vrchu Háj

rok 1352:

- prvá listinná zmienka o Hodrušskej Bani (dnes Banská Hodruša), ktorá je v majetku mesta Banská Štiavnica; v osídlení už v 13. storočí dobývali zlato a striebronosné rudy, neskôr olovené rudy

rok 1363:

- prvá písomná zmienka o baníckej osade Nižná Slaná; v začiatkoch tu dobývali železnú rudu, neskôr sa stala známou ťažbou ortuťovej rudy

rok 1364:

- v Banskej Štiavnici začali viesť mestskú knihu zápisov – kroniku, ktorá je vzácnym zdrojom informácií o baníctve, posledný zápis pochádza z roku 1426 – prvá známa zmienka v listinách o Drnave; podľa starých podkladov už v 12. storočí v okolitých baniach pracovali baníci nemeckého pôvodu; od stredu 17. storočia bola známa ťažbou železných rúd

rok 1367:

- kráľ Ľudovít Veľký dáva smolnícku komoru presťahovať do Košíc, čo zapríčinilo neskoršiu rivalitu medzi oboma mestami

rok 1368:

- prvá písomná zmienka o Prakovciach (Prakendorf); na okolí už v tej dobe dobývali železnú rudu

- prvá písomná zmienka o baníckej osade Žakarovce; v Mária hute, patriacej k osade, ťažili železnú a medenú rudu

rok 1376:

- v Medzeve pri toku Bodvy postavili hámor

- Ľudovít Veľký daruje Henrichovi Kriker majetok nazývané „Seperdeo“, na ktorom neskôr rodiny presťahované z Kremnice, postavili Krickerhau (Krigerhay, potom Nitrianska Baňa – dnes Handlová); v okolí osídlenia v počiatkoch dobývali železnú rudu, pozdejšie kamenné uhlie

rok 1379:

- Ľudovít Veľký v listine výsad udeľuje obyvateľom Ľubietovej banskoštiavnické právo; toto osídlenie, založené nemeckými baníkmi v 13. storočí, sa veľmi skoro zaradilo medzi významné banské mestá, kde sprvu dobývali zlato a striebronosné rudy, neskôr medené

rok 1380:

- mestá Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec a Ľubietová založili tzv. Spolok nižno-maďarských banských miest; v roku 1466 sa pridala aj Banská Belá

rok 1383:

- listina z uvedeného roku udáva, že v Banskej Belej bolo v prevádzke vodné koleso na čerpanie vody („rota artificalis“

– vízemelő vízikerék), čo je najstarší dokument o použití vodného kolesa v uhorskom baníctve vtedajšej krajiny; zariadenia, poháňané vodným kolesom, boli po stáročia najdôležitejšími mechanizmami pri doprave v šachtách, na pohon stúp a dúchadiel v hámroch

- prvá zmienka v listinách o „dedičnom práve“ je uvedená v „Reissenschuch“ – doklade o darovaní dedičnej štôlne v Novej Bani; darovacia listina tzv. mestskej dedičnej štôlne v Kremnici pochádza z roku 1385 (pozn.: dedičnou štôlňou sa nazýva vodorovné banské dielo vyrazené v najnižšom mieste rudnej oblasti, ktorého prvoradou úlohou bolo odvodňovanie nad ňou ležiacich štôlní, zabezpečovanie vetrania či sústreďovanie vydobytej rudniny)

rok 1385:

- darovacia listina mestskej dedičnej štôlne v Kremnici uvádza, že môže staré opustené bane vo svojom okolí zabrať, za predpokladu, že ich odvodní; náklady na razenie a údržbu hradí mesto

rok 1386:

- v rozsudku banskoštiavnického banského sudcu sa uvádza vyjadrenie „scanor montanorum regni Ungariae“, ktoré odkazuje na banského majstra resp. banského sudcu, ktorý mal pôsobnosť v celej krajine – ide o najstarší doklad o existencii krajinnej banskej vrchnosti

rok 1391:

- zo dňa 16. júna pochádza prvá zmienka o mlyne na rudu uvedená v listine napísanej maďarčinou

rok 1405:

- Žigmund II. vydáva listinu, ktorou reguluje rudné baníctvo v Kremnici, Banskej Štiavnici, Novej Bani, Pukanci, Banskej Bystrici a Ľubietovej a oprávňuje všetkých záujemcov na otváranie nových a uvedenie opustených baní do prevádzky

rok 1408:

- prvá písomná zmienka o hámre v Dobšinej (domus laborata)

rok 1414:

- vedenie ostrihomského arcibiskupstva priraďuje obce Čučma a Nadabula k mestu Rožňava
- banské mesto Smolník vydáva nariadenie, ktorým upravuje banské a občianske práva

okolo roku 1420:

- v Banskej Štiavnici postavili na svoju dobu jedno z najmodernejších čerpacích zariadení – tlakové čerpadlo poháňané tzv. šliapacím mlynom (Tretwerk – taposómalom)

rok 1424:

- kráľ Žigmund ako fideokomis (zverenstvo) odovzdáva svojej manželke Barbore do majetku a k dispozícii banské mestá v údolí Hrona

rok 1427:

- prvá písomná zmienka o Červenici – Dubníku; v uvedenom roku majetok prešiel do vlastníctva lipoveckej rodiny Keczer; od 18. storočia majetok vlastnil erár; v území od 14. storočia boli bane na ortuťovú rudu; v zázname zo dňa 14. mája 1597 sa uvádza ťažba opálu, ktorá sa neskôr stala svetoznámou

rok 1433:

- v zázname z uvedeného roku sa uvádza, že Ľubietovú úplne spustošili husiti, obyvateľov, ktorí sa ukrývali v baniach dusili dymom; následkom toho baníctvo mesta a v okolí, až do nástupu Thurzovcov, bolo nečinné

rok 1436:

- kráľ Žigmund dáva bambergskému občanovi Eberhardovi Kliber do nájmu bane na zlatú, striebornú a medenú rudu v Smolníku, Gelnici, Ide (pravdepodobne Zlatá Idka), Jasove, Tichom Potoku a ďalších

rok 1440:

- Ján Jiskra obsadzuje hornouhorské banské mestá a až do roku 1462 ich dozoruje; jeho vojská rozvrátili vnútorné pomery banských území a značne tým obmedzili aj ťažbu rúd, čoho následkom bolo pre nečinnosť zatopenie viacerých baní

rok 1442:

- vojská egerského arcibiskupa Šimona Rozgonyi spustošili Banskú Štiavnicu, mesto bolo následkom požiaru skoro úplne zničené a to čo zostalo neporušené zničilo veľké zemetrasenie v roku 1443, ktoré spôsobilo veľké škody aj v Kremnici

rok 1446:

- v Kremnici dali do prevádzky nový čerpací stroj tzv. „Wasserkunst“ na pohon vodným kolesom; banské vody sa dovtedy odčerpávali vedrami alebo koženými mechmi v zariadeniach hnaných ľudskou silou

rok 1453:

- kráľ Ladislav V. nariadením zakazuje kupovať alebo speňažovať olovo na území banských miest bez vedomia a súhlasu hlavného kremnického komorného grófa; v roku 1456 udeľuje právo samostatnému banskoštiavnickému úradu na výber zlata a striebra („officum separatoris auri et argenti“)

rok 1465:

- kráľ Matej daruje panstvu Spišského hradu – rodine Szapolyai obec Štós; v doline Štósu objavili bohaté ložiská železnej a medenej rudy, čím sa začal rýchly rozvoj obce a v roku 1696 bola zaradená medzi slobodné kráľovské mestá; vtedajší cech kotlárov (mediarov) bol dlho jediným v krajine

rok 1466:

- v oznámení gemerského podžupana Mikuláša Drencheni pre Ladislava Palócziho sa uvádza existencia dobšinských medených baní

rok 1469:

- podľa výkazu bolo v Kremnici v prevádzke 29 hámrov so stupami a 4 pece (fémkohó)

rok 1470:

- na príkaz kráľa Mateja bola vo vtedajšom Uhorsku vyrazená prvá medaila so starým baníckym symbolom – skríženým kladivom a želiezkom

rok 1472:

- v listine kráľa Mateja zo dňa 19. septembra sa uvádza, že v chotári Štítnika a Dobšinej sú pri toku Hnilca taviace pece na železo a vulgo hámor (... Gelmecz folyó mellet levő vasolvasztójukról, vulgo Hamor-ról)

rok 1473:

- prvá písomná zmienka o sklárskej hute v Bardejove, ktorá bolo zároveň prvou v celej krajine

rok 1474:

- kráľ Matej písomne udelil súhlas rodine Štítnickej na dobývanie zlata, striebra, medi a iných rúd na majetkoch v Dobšinej a ďalších

rok 1475:

- spoločnosť, založená dňa 14. apríla Jánom Thurzom (pozn.: Ján Thurzo *1437 - †1508 bol kremnický komorný gróf, obchodník, podnikateľ a znalec modernej dobývacej techniky), uzavrela dohodu so siedmimi banskými mestami nachádzajúcimi sa v údolí Hrona, v ktorej sa zaväzuje, že postaví v baniach „inteligentné“ čerpacie zariadenie na pohon vodným kolesom a za protihodnotu 1/6 vyťaženej rudy zabezpečí vyčerpávanie banských vôd z baní; 15. mája kráľ potvrdil túto dohodu a jej pôsobnosť rozšíril na celú krajinu; dohoda Jána Thurzu je najstaršou písomnou zmienkou o použití tzv. variabilného vodného kolesa (Kehrrad, váltó-vízikerék); jeho inovácia zariadenia spočívala v tom, že sa účelovým zariadením dal meniť smer otáčania vodného kolesa, čím sa zvyšovala jeho účinnosť a okrem toho nazhromaždenú energiu vody využil na pohon čerpacieho zariadenia za použitia kožených mechov – takéto zariadenie sa využívalo po stáročia (zariadenie tohto druhu, postavené v roku 1856, pracovalo v baniach nemeckého Freibergu až do roku 1944)

- v liste kráľa Mateja zo dňa 5. apríla pre budatínsku kapitulu sa uvádza, že na majetku Ladislava Štítnického v Dobšinej pri rieke Hnilec sa nachádzajú stupy postavené z príspevkov spiškonovoveského občana Juraja Sthellera

rok 1476:

- dňa 22. augusta budatínska kapitula oznamuje kráľovi Matejovi, že na splnenie súdneho a jeho rozhodnutia, boli vyslané zodpovedné osoby a v ich dôveryhodnom vyjadrení sa uvádza, že v území medzi Dobšinským potokom a riekou Hnilec na Zembergu sa nachádzajú medené bane a hámre, ktoré patria do chotára Dobšinej

rok 1478:

- spišská kapitula vo svojej svedeckej listine zo dňa 16. januára uvádza bane na železnú rudu v Spišskej Novej Vsi (fodina ferri) a dva medené hámre (malleosmalias hamor mumcupatum coprum cudentes), a to hámor Langhamer pri rieke Hornád a Czethewl v území Hawbnycz pri ceste do Theplycze

rok 1481:

- kráľ Matej povoľuje banským ťažiarom z Banskej Štiavnice zakladanie banských spoločností (Gewerkschaft), čo oproti dovtedy obvyklom baníckom podnikaní jednotlivcov alebo rodín bolo finančne silnejšou a účinnejšou formou dobývania surovín

rok 1487:

- sedem hornouhorských banských miest (Gelnica, Smolník, Jasov, Rožňava, Spišská Nová Ves, Rudabánya a Telkibánya) prijali dňa 26. decembra štatút o spoločenstve; 4. januára roku 1488 banské mestá prijali aj banský poriadok obsahujúci päť článkov; v roku 1494 hlavný kremnický komorný gróf Matej Tengler von Lichtenfeld vydáva ďalšie nariadenie o práve banských miest

rok 1490:

- Ján Thurzo dňa 9. októbra odkúpil dolnouhorské banské majetky od Jána Corvina; v roku 1493 banskobystrickí banskí občania Benedek Gloknitzer a Michal Königsberger odovzdali bane na Sandbergu (Piesky pri Starých Horách ?) Jánovi Thurzovi; 26. decembra roku 1494 mu Ján Ernuszt dal do nájmu banský majetok v Banskej Bystrici; v roku 1495 mu aj Juraj Szátmári predáva bane na striebro (bývalé tzv. Jungove vlastníctvo)

rok 1492:

- komorný gróf Peter Schayder a kremnický banský majster Mikuláš Czon prepisujú staré kremnické banské právo „Percwerchsgerechtikeith“; v roku 1537 túto právnickú príručku komorný gróf Bernát Beheim dopĺňa novými ustanoveniami

rok 1495:

- Ján Thurzo a jeho syn Juraj dňa 16. marca uzatvárajú s Ulrichom, Jurajom a Jakubom Fuggerom obchodnú zmluvu, podľa ktorej postavia taviacu pec o výkone 300 metrákov medi týždenne ako prvú v banskobystrickom baníctve; dňa 16. apríla 1496 kráľ Vladislav II. povoľuje stavbu scedzovacej pece (Saigerhüten), ktorou možno odčleňovať striebro od medi

- Thurzo – Fugger začínajú investovať v okolí Banskej Bystrice, ako prvú postavili taviacu hutu na meď v Moštenici pri Zvolenskej Ľupči (dnes Slovenská Ľupča), nasledujúceho roku tu postavia aj železiareň; v roku 1500 rodina Thurzovcov dáva do prevádzky dve pece v Tajove, ktoré boli činné až do roku 1893

- tešínske knieža a kapitán sliezskej provincie Kazimír vydáva ochrannú listinu (védlevél) na obchodné aktivity Fuggerovcov v okolí Banskej Bystrice; neskôr v roku 1497 takú listinu vydáva aj modrušský gróf Bernard Frangepán, v rokoch 1523 – 1524 poľský kráľ Žigmund a v roku 1525 aj dánsky kráľ Fridrich

rok 1496:

- kráľ Vladislav II. vymenuje Jána Thurza za grófa kremnickej komory, ktorý v rámci svojich prvých počinov vo funkcii vydal banskoštiavnickému banskému hospodárovi Jánovi Langovi nariadenie, kde určuje režim darovania rúd a žíl ako i rozmery banských polí; od januára 1498 ho kráľ vymenoval aj za hlavného komorného grófa dolného Uhorska

- komorný gróf Ján Thurzo vydáva súhrnný poriadok regulácie spôsobu darovania rudných výskytov a žíl; vypracoval aj prvé základné stanovy uhorskej bratskej pokladnice v Kremnici; nasledujúceho roku 1497 zriaďuje banský súd v Banskej Štiavnici

- banskoštiavnický komorný gróf a občan obce Vyhne Erasmus Rösel pri prameni teplej vody, ktorý sa nachádzal vedľa jeho železiarskej pece, postavil kúpele pre nemocných baníkov (banská komora na začiatku 18. storočia premenila kúpele na liečebňu, ktorá sa stala jednou z najznámejších kúpeľných liečební v strednej Európe, okolo roku 1870 objekty kúpeľov prestavali a obnovili, ale v roku 1944 boli zničené)

rok 1497:

- v Banskej Štiavnici dokončili razenie 5,6 km dlhej dedičnej štôlne Biber (Biberstollen) na odvádzanie banských vôd
- najstarší zachovaný zdroj informácií o získavaní medi z cementačných banských vôd v Smolníku; z banských vôd vyčerpaných alebo vytečených z baní, ojedinelým spôsobom, pomocou železa, z nich vylúhovali meď

rok 1498:

- podnikatelia Thurzo – Fuggerovci preberajú do nájmu celú ťažbu rudy a obchodovanie v dolnom Uhorsku; kráľ Vladislav II. v dokumente z 9. marca berie na vedomie, že bankový dom Fugger má podiely na ťažbe banskobystrických medených baní

- Ján Thurzo uzatvára novú dohodu s mestom Kremnica o odvodnení baní, resp. o postavení nového čerpacieho stroja za podmienky, že náklady na odčerpávanie vôd budú obidve strany znášať rovnakým podielom

- v Turčeku pri Kremnici začínajú stavať tlakové vodovodné potrubie „Hauptwassergraben“, po ukončení má vodovodný systém viac ako 17 km, výškový rozdiel 62 m a zahrňuje 6 vodovodných štôlní; na začiatku prevádza vodu prameňa v doline Kaltrinn (dnes Studený žľab) na vodné koleso v chotári Johannnesbergu (János-hegy, dnes Kremnické Bane)

- kráľovský banský riaditeľ Matthias Tengler de Lichtenfels zostavuje súbor predpisov banského práva v Smolníku; v roku 1500 zhrňujú gelnické právo, ktoré bolo spísané okolo roku 1400, do 16 ustanovení a k nemu priraďujú aj pokyny gelnického banského majstra

rok 1500:

- kráľ Vladislav II. potvrdzuje oprávnenie dolnouhorským banským mestám na ťažbu dreva a nariaďuje, že pre zabezpečovanie potrebného banského dreva, môžu ho slobodne zaobstarávať z okolitých kráľovských lesov

- banskobystrickí občania Ján a Juraj Zahlwein znovu otvárajú bane v Ľubietovej

rok 1504:

- začínajú raziť dedičnú štôlňu v Banskej Belej

rok 1505:

- Ján Thurzo sa podujíma znova uviesť do prevádzky a ďalej prevádzkovať zatopené bane vo vtedajšej Veľkej Bani (Nagybánya, dnes Baia Mare, Rumunsko) za predpokladu, že od začatia ťažby nasledujúcich 10 rokov bude oslobodený od povinností vzťahujúcich sa na vyťažené ušľachtilé kovy

- najstaršia zmienka o použití konskej sily v našom baníctve

rok 1507:

- v listine Vladislava II. sa uvádzajú železo rudné bane a hámre v Dobšinej

rok 1509:

- podľa vtedajšieho výkazu v Banskej Štiavnici pracovalo v 19 prevádzkach 235 baníkov a hutníckych robotníkov; v roku 1522 už 918 v 43 prevádzkach

Rožňava Metercia z roku 1513rok 1513:

- bol vyhotovený oltárny obraz „Metercia“ v Rožňave, zobrazujúci aj dobové výjavy baníctva a hutníctva, táto neskorogotická maľba sa považuje za najkrajšie zobrazenie vtedajšej banskej a hutníckej techniky, v pozadí je vyobrazená aj tzv. slovenská pec

Oltárny obraz „Metercia“ z roku 1513 s banskými a hutníckymi výjavmi v pozadí

 

rok 1515:

- pracovné stanovy, vydané pre banské prevádzky v Banskej Štiavnici, Hodruši a vo Vyhniach, prikazujú robotníkom a strojníkom rudných mlynov v období od sviatku Sv. Michala (29. september) do sviatku Sv. Juraja (24. apríl) pracovať od 5. hodiny rannej do 5. hodiny večer, v ostatnej dobe od 4. hodiny rannej do 4. hodiny večernej

rok 1518:

- Ľudovít II. dekrétom formuluje slobodné práva „kráľovských“ baníkov

rok 1519:

- v Kremnici začínajú raziť tzv. hlbokú štôlňu (Melytáró), bola dokončená v roku 1604

rok 1520:

- Thurzovci odstupujú od nájmu kremnickej komory a dávajú ju kráľovnej Márii – manželke kráľa Ľudovíta II.

rok 1522:

- podľa vtedajšieho výkazu bolo v Banskej Štiavnici činných 43 baní, 5 pecí a niekoľko hámrov

rok 1524:

- na krajinnom zhromaždení v Pešti (dnes Budapešť) bolo rozhodnuté, že Fuggerovcov, ktorí „vysávajú“ krajinu, treba z krajiny vyhnať; vládny výbor udelil Thurzo – Fuggerovskej mediarskej spoločnosti pokutu vo výške 200.000 forintov, ale po diplomatických jednaniach a pod nátlakom Ľudovít II. v roku 1526 uzavrel s Fuggerovcami novú dohodu, podľa ktorej prevádzku banskobystrických medených baní a k nim príslušných lesov, dáva im do nájmu na ďalších 15 rokov

rok 1525:

- v Banskej Bystrici vypuklo povstanie baníkov

rok 1526:

- dôsledkom bitky pri Moháči dňa 29. augusta 1526 a nasledujúcim sporom o kráľovskú korunu, baníctvo začalo upadať a rozpadlo sa na tri oblasti

rok 1528:

- v okolí Hronca (Rőnicz, od roku 1886 Kisgaram) objavili železnú rudu, v osade zriadili železný hámor; v roku 1580 prevádzku, ktorá bola dovtedy súkromná, preberá banská komora a v roku 1602 aj bane

rok 1535:

- podľa vtedajšieho výkazu sa v Banskej Štiavnici za rok z vyťaženej rudy vyrobilo 5 700 kg striebra
- prvá zmienka o využití konskej sily na pohon čerpadla v baniach v Novej Bani; v roku 1619 Andrej Knecht v Banskej Štiavnici a neskôr v roku 1626 Peter Legler postavili čerpacie zariadenia na pohon koňmi

rok 1537:

- Ferdinand I. organizačne podriaďuje Maďarskú Komoru pod viedenskú Dvornú Komoru (Hofkammer), založenú v roku 1527

rok 1542:

- dňa 15. septembra Ferdinand I. vymenoval pre banskobystrické mediarne kráľovského banského majstra, čo bolo začiatkom príprav na podriadenie dolnouhorského rudného baníctva pod najvyššiu kráľovskú vrchnosť

rok 1543:

- Ferdinand I. prípisom prikazuje občanom dolnouhorských banských miest, že odteraz tavenie rudy bude možné vykonávať iba za prítomnosti dozorcu vymenovaného komorou; ďalej nariaďuje, že rozdeľovanie rudy medzi banskými spoločníkmi, sa môže uskutočňovať iba za súčinnosti s ustanovenými „deličmi“ (Theiler)

rok 1545:

- tzv. Hlboká dedičná štôlňa v Kremnici (Mély-altáró), so všetkými oprávneniami, prechádza do kráľovskej správy ako prvé vlastníctvo kráľovského eráru v kremnickej banskej oblasti

- v Kremnici stavajú prvý veľkorozmerný banský vodovod (Grosse Bergwasserleitung) o pôvodnej dĺžke 17,6 km; v roku 1734 po prestavbe bol skrátený vstavaním viacerých vodovodných štôlní

rok 1546:

- v súvislosti s ukončením doby platnosti nájomnej zmluvy, Fuggerovci prehodnotili svoje podnikanie v Uhorsku a kráľovskému eráru vracajú banskobystrické mediarske prevádzky; dňa 7. marca 1548 vrchnosť dolnouhorskej banskej oblasti preberá od kráľovnej Márie predmetný majetok ako aj spravovanie kremnickej mincovne

rok 1548:

- kráľ Ferdinand I. dáva každý prevzatý komorný úrad do správy dolnorakúskej Komornej vrchnosti

rok 1549:

- Ferdinand I. nariaďuje dolnorakúskej Komore, aby pre dolnouhorské banské mestá vypracovala nový banský poriadok

Vysoká pec Vyšná Maša Dobšiná koniec 19. stor. 1

Vysoká železiarska pec vo Vyšnej Maši – Dobšiná koncom 19. storočia

 

rok 1551:

- do prevádzky dávajú, ako prvú v krajine, priemyselne prevádzkovateľnú železolejársku mašu v Dobšinej; neskôr výhradne iba takýto typ „dobšinskej maše“, t. j. šachtová pec na drevné uhlie, bol predchodcom vysokých pecí

rok 1552:

- Ferdinand I. dekrétom stanovuje baníkom príslušné privilégiá

rok 1555:

- prvá zmienka o použití magnetickej strelky v banskoštiavnických baniach

rok 1556:

- Lazarus Ercker, vo svojom diele „Aula subterranea“, opisuje vtedy používanú technológiu premývania rúd v Banskej Štiavnici

- bola vydaná kniha o baníctve a hutníctve „De re metallica libri XII“ - autor Georgius Agricola (1494-1555)

rok 1565:

- následník Ferdinanda I. Maxmilián nariaďuje, aby banský poriadok, ktorý dal vypracovať jeho otec, bol všade uplatňovaný; zároveň vo Viedni vydávajú prvé vydanie banského poriadku „Perckhordung der Freyen koeniglichen Perckhstett in der Cron Hungern“, ktorý sa neskôr, ako Maxmiliánov banský zákonník, stal účinným v celej krajine

- kráľ Maxmilián pre dolnouhorské banské mestá a bansko-hutnícke komory patentom vyhlasuje leso-správcovský poriadok, ktorý bol prvým lesným zákonom podrobne usmerňujúcim spôsoby využívania lesa pre banské účely

- dňa 16. marca Maxmilián vydáva inštrukciu pre predstaviteľov banskobystrických mediarní, kde prvý raz stanovuje potrebu pravidelného zameriavania baní a vyhotovovania banských máp

Mapa banských lokalít dolného a horného Uhorska Banyaszattorteneti Kozlemenyek 2020 15 1 2 040 

Mapa banských lokalít dolného a horného Uhorska
(zdroj: Banyaszattörteneti Közlemenyek_2020_15_1-2-040)

 

rok 1566:

- podľa dobového opisu, v Smolníku remeselným spôsobom získavajú tzv. cementačnú vodu z banských vôd zo starých baní, na zabezpečenie ktorých vyrazili v smere ložiska pyritu účelovú štôlňu, ktorou odvádzali vody z vyšších obzorov; z takto získanej cementačnej vody, po jej sedimentácii v žľabe, za pôsobenia železa, vylúhovali meď

rok 1567:

- dňa 1. apríla Maxmilián I. osamostatňuje Spišskú Komoru so sídlom v Levoči; medzi jej úlohy zaraďuje aj riešenie problémov súvisiacich s baníctvom mangánových zemepánov (ako výber urbury, zamieňanie rudy atď.)

rok 1568:

- dokument v maďarskom jazyku informuje o baníctve ortuťovej rudy v Červenici, ide o jednu z najstarších písomných zmienok o neskoršom preslávenom dobývaní opálu v oblasti Červenica-Dubník

rok 1569:

- pre turecké napadnutie dolného Uhorska, Maxmilián I. prípisom nariaďuje banským mestám, aby vymenovali haviarskych kapitánov (Hewerhauptmann – vájárkapitány), úlohou ktorých bude vojnová organizácia baníkov, menovanie úradníkov a prostredníctvom ustanovených skupín zabezpečovať ochranu mesta

rok 1570:

- Spišská Komora dáva prehĺbiť šachtu Leopold v Solivare, čím otvorila ložisko kamennej soli (hĺbkové dobývanie soli bolo aktívne až do roku 1752, keď banské dielo zatopil príliv banských vôd)

- podľa dobového výkazu v Banskej Štiavnici a okolí pracovalo viacej ako 300 banských spoločností

rok 1571:

- Maxmilán I. upozorňuje dolnouhorské banské mestá na dodržiavanie nového banského poriadku a nariaďuje tým statkárom, ktorí na majetku otvárajú bane, že končí výmena majetkov a že každý, kto zaplatí banské clo, môže získať banské oprávnenie a vykonávať banské práce

- dňa 21. januára na Vindšachte (Windschacht, Szélakna v Štiavnických Baniach) bolo ustanovené spoločenstvo Brenner, v tej dobe ako prvá veľká prevádzka (nagyvállalat) v banskoštiavnickom baníctve, zanikla v roku 1640 a banský majetok Hornej Biber štôlne prešiel do správy kráľovského eráru

- v Levoči zriaďujú úrad na výmenu rúd, zamenené rudy prepravujú z Kremnickej Komory

- dňa 26. februára Maxmilián I. s konečnou platnosťou a so súhlasom siedmich dolnouhorských banských miest, vyhlasuje upravený Maxmiliánov banský zákonník, doplnený o vysvetlivky starého banského práva

Kruhová bašta pri Vindšachte

Zrekonštruovaný objekt kruhovej bašty bývalého tureckého opevnenia Vindšachty v Štiavnických Baniach

rok 1574:

- magistrát mesta Rožňava písomne formuluje štatút, kde uvádzajú aj výsady a práva miestnych baníkov

- v evidencii mesta Banská Štiavnica sa uvádzajú bane a ich vlastníci činné na území mesta, obsahuje údaje o 36. banských prevádzkach

- Daniel Gundelfinger stavia na území mesta Krompachy tri železiarske hámra, osídlenie od tejto doby sa stáva jedným zo stredísk spišsko-gemerského železiarstva a v roku 1602 získava titul slobodného kráľovského mesta

rok 1581:

- bol zostrojený najstarší známy prístroj na zameriavania baní pochádzajúci z banskej oblasti dolného Uhorska

rok 1584:

- vojsko tureckej ochrany Fiľakovského hradu napadlo a vyplienilo banské mesto Dobšinú

rok 1585:

- v Jelšave bol založený cech železo-hámorníkov muránskej doliny ako prvé železiarske združenie v krajine, prijalo stanovy, ktoré schválil aj kráľ Maxmilián

okolo roku 1585:

- účinnosť Maxmiliánovho banského zákonníka rozširujú aj na oblasť horného Uhorska

rok 1587:

- na Vindšachte v Štiavnických Baniach zriaďujú banský úrad, jeho prvoradou úlohou bol odborný dozor nad zjednotenými banskými prevádzkami Hornej Biber štôlne spoločenstva (družstva) Brenner

rok 1593:

- kráľovský erár získal od mesta vlastnícke práva na novšie kremnické bane tzv. „Volle Henne“; z tejto bane sa neskôr stane najvýznamnejšia kremnická rudná baňa známa ako „Gold Kunsthandlung“

rok 1604:

- Bocskayho vojská drancovali banské mestá a okolité obce; dňa 3. apríla vyrabovali Banskú Belu, 16. apríla vypálili Banskú Bystricu, neskôr spustošili Kremnicu a viacej baní, stúp i hút; v októbri nútili mestá Banskú Štiavnicu a Kremnicu poddať sa

- v Banskej Štiavnici dávajú do prevádzky prvé čerpadlo nahrádzajúce doterajšie „vedrové“ čerpacie zariadenie; v roku 1626 postavili aj tyčové čerpadlo

rok 1607:

- znovu ustanovili Spišskú komoru, ktorá od októbra 1604 do apríla 1607 bol nečinná

- v Kremnici nariaďujú vykonávať pravidelné zameriavanie baní a vyhotovovanie banských máp; nariadením zo 17. februára 1611 usmerňujú spôsoby mapovania baní; prvá známa zachovaná banská mapa z kremnických baní pochádza z roku 1625 na Banskej Štiavnice z roku 1627

rok 1609:

- kráľ Matiáš II. dňa 18. mája zasiela mestu Kremnica prípis, v ktorom prikazuje začlenenie banského majstra a jemu podriadeného banského súdu, do komorskej organizácie a súčasne ich vyníma z pôsobnosti mestskej vrchnosti

rok 1611:

- kráľovský erár založil železiareň v Tisovci

rok 1619:

- banský strojník v Banskej Štiavnici Andrej Knecht dáva do prevádzky nový typ sacieho čerpacieho stroja; v roku 1628 Peter Legner zdokonaľuje čerpaciu technológiu – postavil čerpací stroj poháňaný banskými vodami vytekajúcimi zo štôlne Biber za využitia jej kinetickej energie

rok 1624:

- prvá písomná zmienka z územia banských oblastí Uhorska o tom, že v banskom poli „Bergmeister-Stollwand“ došlo k výbuchu banského plynu; zároveň ide aj o najstarší známy údaj v rámci Európy

rok 1625:

- Ferdinand II. začleňuje Dolnorakúsku komoru do Dvorskej komory, najvyššou vrchnosťou uhorského baníctva sa stáva Dvorská komora

rok 1627:

- banskoštiavnický banský majster Gašpar Weindl dňa 8. februára uskutočnil v Hornej Biber štôlni odstrel horniny čiernym strelným prachom ako prvý na svete

rok 1628:

- strojník Peter Legler zostrojil v Banskej Štiavnici vodočerpací mechanizmus s kývavým pákovým prevodom a použitím vodného kolesa (tereprudazatos szivatytyú), ktorý využíval vodnú energiu banských vôd vytekajúcich zo štôlne Biber, prevádzanú k čerpadlám až do vzdialenosti viac ako 1000 ölnyi (pozn.: ölnyi - siaha = 1,896 m)

rok 1633:

- Dvorská komora nariaďuje, aby sa pri zámene rúd, namiesto dovtedy používaných objemových jednotiek – merných košov, začali uplatňovať presnejšie úradné jednotky hmotnosti

- v Banskej Štiavnici spôsobuje obrovský problém odčerpávanie banských vôd; komora zamestnala troch vodomajstrov (Wasserkünstler), pod vedením ktorých 18 robotníkov celodenne odčerpávali vodu z hĺbky 54 láb (pozn.: láb = stopa = 0,32 m); náklady na odčerpávanie prestavovali 500 forintov týždenne

rok 1640:

- rozpadá sa spoločenstvo Brenner; banská prevádzka Hornej Biber štôlne sa dostáva do správy kráľovského eráru

rok 1641:

- podľa dobového výkazu bolo v Kremnici činných 15 prevádzok spracovávania rúd s 30. vodnými kolesami, 264. drviacimi stĺpmi a 80. nástrojmi

rok 1642:

- začiatok stavby nového vodovodu v Španej doline, jeho celková dĺžka bude 17 155 öl (61,243 km), z ktorej 14 897 öl (53,182 km) predstavuje vedenie vody v drevených žľaboch

Banské dopravné prostriedky Špania dolina 1726

Dopravné zariadenia v banskej prevádzke Španej Doliny z roku 1726
(podľa A. T. Marsili: Danubius Pannonico-Mysicus)

 

rok 1650:

- prvý opis výskytu kamenného uhlia v oblasti medzi Banskou Bystricou a Kremnicou v správe Andreja Schaffer pre nemeckého polyhistora Athanasiusa Kircher

- v Štiavnických Baniach (Hegybánya – Siegelsberg) postavili prvú banícku nemocnicu (podľa dnešného chápania)

rok 1651:

- v spišskej obci Prakovce sa usadil železiar Anton Roll, ktorý na spracovanie železnej rudy, vyťaženej na okolí, postavil pec; na majetkoch prakovského Csákyho panstva v roku 1760 postavili železiareň a v roku 1802 dali do prevádzky vysokú pec

rok 1671:

- prevažná časť baní v Smolníku prechádza do vlastníctva kráľovského eráru a od roku 1690 aj všetky ostatné

rok 1680:

- Daniel Fischer postavil v Dobšinej vysokú pec ako prvú v krajine (pozn.: v zmysle neskorších poznatkov údaj nie je spoľahlivý)

chrono Prvá strana poriadku pre bane a hámre v Dobšinej z roku 1683

 

Prvá strana poriadku pre bane a hámre v Dobšinej z roku 1683

 

rok 1683:

- v Dobšinej spisujú banský a hutnícky poriadok (Berg-und Hammer-Ordnungen ... in der Löbliche Bergstadt Topschau) 

rok 1685:

- Pavol Lányi postavil v Revúcej vysokú pec podľa vzoru dobšinskej pece, čo umožnilo ďalší rozvoj baníctva v Železníku

rok 1687:

- baník Karol Zumbe začal pri strelných prácach v bani používať hlinenú upchávku namiesto dovtedy používaných drevených klinov

rok 1692:

- Carl Philipp Kropf z Moravy dal sliezskymi robotníkmi postaviť v Ľubietovej tretiu vysokú pec v krajine

rok 1693:

- obrovský príval banských vôd zatopil Hornú Biber štôlňu a súvisiace banské diela, čím ohrozil celé baníctvo na okolí Banskej Štiavnice; nešťastie bolo tak závažné, že Dvorská komora nariadila okolitým župám, aby urýchlene poslali 500 robotníkov ako obsluhu ručných čerpadiel

- švédsky inžinier maďarského pôvodu Cristopher Polhem, na vyťahovanie rudy zvislou šachtou, skonštruoval „hákový stroj“ (horogmű), ktorý prostredníctvom nekonečnej reťaze, na ktorej sú pripevnené vedrá s rudou, ich vyťahuje zo šachty a vedrá vyprázdnené na povrchu reťaz dopravuje späť na dno šachty

rok 1695:

- podľa dobového záznamu v Banskej Štiavnici na odčerpávanie banských vôd je priebežne zamestnaných 800 robotníkov a 288 koní a náklady na ich odčerpávanie predstavujú polovicu zisku z dobývania; o tom, že sa oplatí pokračovať v odvodňovaní, viedenský dvor presvedčujú iba nádejné počiny banského strojného majstra Mateja Kornela Hella, ktorý sa pred rokom prisťahoval z Čiech do Banskej Štiavnice

rok 1699:

- podľa projektu Samuela Mikovinyho začínajú stavať tzv. Vindšachtový vodovodný systém, ktorý na svoju dobu patril k technicky najvyspelejším, pozostával zo 16. umele vytvorených jazier a 65 km dlhej privádzacej priekopy; systém skoro 250 rokov zabezpečoval vodnú silu pre bane a pohon rudných úpravárenských zariadení

koniec 17. storočia:

- v bani oblasti Červenica – Dubník našli jeden z najväčších známych ušľachtilých opálov, ktorého dĺžka bola 43/4 viedenských cólov (125 mm), hrúbka 21/2 viedenského cóla (57,5 mm) a váha 34 viedenských láb (okolo 600 g)

rok 1700:

- kráľ Leopold I. vydáva pre uhorské banské mestá lesný patent (kráľovské nariadenie)

rok 1703:

- začína Rákócziho povstanie, dolno – a hornouhorské bane čoskoro dostávajú pod kuruckú správu; Mikuláš Bercsényi poveruje banskoštiavnického strojného majstra Mateja Hella aby zostavil a dal do prevádzky upravený čerpací stroj na konský pohon, ktorý bol od 7. februára 1708 v prevádzke; v roku 1711 na návrh a podľa projektu Samuela Mikovinyho dali do prevádzky aj tyčové čerpadlo poháňané vodným kolesom, ktoré sa neskôr uplatnilo aj vo Švédsku a Bavorsku ako „banskoštiavnické čerpadlo“

rok 1705:

- František Rákóczi II. vymenuje Pavla Lányiho za vojenského komisára pre výrobu liadku a strelného prachu resp. teda za priemyselného dozorcu; Lányi v tomto postavení dal potom postaviť viacej pecí

rok 1707:

- podľa dokladov zo zasadania kuruckého senátu v Rožňave roku 1706 bolo na území panstva Františka Rákócziho II. činných 67 hámrov, ktorých ročná výroba bola 26 800 banských metrákov (asi 1600 ton), prevažná väčšina z nich sa nachádzala v oblasti Spišsko-gemerského rudohoria

- 23. októbra vypukla v Banskej Štiavnici vzbura, proti účastníkom zasahovalo vojsko, o život prišlo 40 baníkov

rok 1709:

- kráľovský erár, zastúpený úradom hlavného komorského grófa, pre zadlženosť baní, prakticky až do konca 19. storočia, preberá do správy celé banskoštiavnické baníctvo nazvané ako „Felső-bibertároi Bányadalom“

- Dvorská komora 30. júna zriadila komorskú zbierku banských máp a nariadila viesť ich evidenciu

rok 1714:

- Štefan Csiba vo svojej práci „Dissertatio historico-physica de montibus Hungariae, metallis et lapidus“, vydanej v Trnave, okrem iného opisuje aj výskyty kamenného uhlia v okolí Žiliny a Dobšinej

rok 1722:

- Issac Potter a Jozef Emanuel Fischer von Erlach postavili v Novej Bani „ohňový stroj“ (tűzgép) ako druhý na európskom kontinente (ide o parný stroj typu Newcommen, ktorý poháňa čerpací stroj); v roku 1726 postavili novší na Vindšachte a v období rokov 1733-1771 v Banskej Štiavnici a okolí dali do prevádzky ďalších päť strojov, ktoré neskôr zdokonalil Jozef Karol Hell

Banská Štiavnica podľa Marsigli 1726

Banská Štiavnica podľa znázornenia uvedeného v diele L. F. Marsigli: Danubius Pannonico-mysicus, observationibus z roku 1726

Atmosfericky parny stroj z roku 1732 2 

Výkres atmosférického parného stroja postaveného pri jame Jozef v Štiavnických baniach roku 1732
(zdroj: Voda, J.: c. d. Zborník Slovenského banského múzea, 7, 1971, 146)

 

rok 1735:

- Mária Terézia dňa 22. júna vydáva inštrukciu o založení, učebnom poriadku a záležitostiach spojených so začatím výučby, banskoštiavnickej baníckej školy pre hodnostárov, ako prvej na svete (Bányatisztképző Iskola); za riaditeľa a prvého učiteľa vymenúva Samuela Mikovinyho; v roku 1737 vydáva nová nariadenie, ktorým upravuje organizáciu a činnosť školy (Bergschule)

- Samuel Mikoviny dáva v Banskej Štiavnici do prevádzky ťažný stroj na dopravu v šachte s pohonom vodným kolesom

- prvý dôkaz použitia kamenného uhlia v krajine: miestny občan Jozef Melchior Tichy opísal ako použil kamenné uhlie, ktoré sa nachádzalo na okolí Kežmarku

 

Výkres vodného pohonného pákového stroja z roku 1738 zostaveného J. K. Hellom

 

chrono Výkres vodného pohonného pákového stroja

 

 

rok 1738:

- Jozef Karol Hell dáva v Štiavnických Baniach do prevádzky svoj prvý vynález na odčerpávanie vôd – váhadlový skriňový čerpací stroj, ktorý na základe nových poznatkov pracoval bez použitia vodného kolesa; na jednom ramene váhadla stroja bola upevnená veľká drevená nádoba – skriňa, na druhom potrubie čerpadla, nádoba naplnená vodou poklesla, čím zdvihla čerpadlové potrubie, ktorým sa vyprázdnila a potom váha potrubia nádrž zdvihla; potreba vodnej sily oproti čerpadlám poháňaným vodným kolesom bola nepatrná

rok 1742:

- prvý údaj o použití vŕtacieho zariadenia v Uhorsku; banský hodnostár Antal Pech v Banskej Štiavnici použil nástroje a vŕtacie zariadenie vlastnej výroby, ktorých nákresy spolu so spolupracovníkmi predložil Dvorskej komore vo Viedni vrátane popisu používaných nástrojov

 

rok 1745:

- Mária Terézia nariadením rozhodla o založení nezávislej inštitúcie na spravovanie baníctva a razenia peňazí tzv. Dvorný výbor (Hofkomission Berg – und Münzwessen); v roku 1747 kráľovná preklasifikovala Dvorný výbor na kolégium Riaditeľstvo baníctva a mincovníctva (K. k. Münz – und Bergwessens- Direkzion – Hofkollegium)

- v Smolníku založili banskú školu

 

Medenorudné bane v Smolníku v roku 1726 Banyaszattorteneti Kozlemenyek 2020 15 1 2 043

Medenorudné bane v Smolníku na nákrese z roku 1726

(zdroj: Bányaszattörteneti_Közlemények_2020_15-1-2-043 

 

rok 1747:

- Mária Terézia nariaďuje zrušiť Spišskú komoru a hornouhorské riadiace banské inštitúcie dáva do riadenia hlavného komorského grófa

- obnovený Hlavný banský úrad v Smolníku vyhotovil súpis ním dozorovaných hutí, podľa ktorého bolo na území činných 18 hutí: Smolník (4), Gelnica (4), Krompachy (2), Mníšek nad Hnilcom (2), po jednej vo Folkmári, Helcmanovciach, Margecanoch, Poráči, Nálepkove a Švedlári

- založili Hornouhorský banský spolok (Oberungarischer Waldburgerverein)

 

rok 1749:

- 17. apríla Mária Terézia vydáva patens (kráľovské nariadenie) o ryžovaní zlata

- Jozef Karol Hell na šachte Leopold v Štiavnických Baniach dáva do prevádzky vodostĺpcové (tlakové piestové) čerpadlo; do valca čerpadla privádzali odspodu hnaciu tlakovú vodu, ktorá pôsobila na piest a keďže tlak vody bol väčší ako tlak vzduchu, piest sa pohyboval nahor a zdvíhal bremeno; táto konštrukcia úspešne pracovala a tak čoskoro osem takýchto strojov nahradilo čerpadlá na pohon vodným kolesom; prvé Hellovo čerpadlo bolo v činnosti ešte aj v roku 1861

rok 1752:

- bohatý holandský šľachtic Ján Jozef Geramb sa usadil v Banskej Štiavnici kde založil Gerambov banský spolok, ktorý v Hodruši a okolí prevádzkoval ťažbu zlata a striebra; spoločnosť sa zakrátko stala jedným z najväčších banských podnikateľov; v Banskej Belej prevádzkovala hutu a výrobňu olova, neskôr v Hodrušskej Bani postavili známu výrobňu striebra Sandrik

rok 1753:

- Jozef Karol Hell dáva dňa 23. marca do prevádzky „vzduchový stroj“ (machina hydraulica pneumatica) v šachte Amália, ktorý prvý raz na vyčerpávanie vôd používa stlačený vzduch; týmto činom sa navždy zapísal do dejín techniky ako prvý kto využil hydraulický tlak a stlačený vzduch; horný valec stroja sa z vyššieho obzoru naplnil vodou pričom vzduch v pracovnom valci cez železné potrubie sa v spodnom valci skomprimuje a stlačený vzduch potom vytláča banské vody na vyšší obzor alebo na povrch

- Dvorská komora dňa 9. júla vydáva nariadenie o banských mierach používaných v oblasti Banskej Štiavnice

- banskoštiavnický Hlavný komorskogrófsky úrad nariadením ukladá povinnosť viesť banské knihy (Bergbuch), kde sa evidujú prieskumné práca, požiadavky, odklady a udeľovanie banských polí

rok 1756:

- Jozef Karol Hell dáva do prevádzky vetrací stroj (ventilátor) a zdokonaľuje konštrukciu stupy na spracovávanie rudy; zostrojil stupy s 10. stĺpmi; od roku 1766 namiesto dovtedy používaných typov, zavádza stupy s 30.- 35. stĺpmi

rok 1757:

- Dvorská komora prvý raz povoľuje banským spoločnostiam, ktorých vlastníkom nie je erár, aby si mohli zriaďovať vlastné banské združenia (bányatársláda – Bergbaubrüderschaft)

rok 1762:

- nariadením Márie Terézie sa banská škola pre úradníkov (Bányatisztképző Iskola) v Banskej Štiavnici zaraďuje s 3. ročnou výučbou medzi vyššie školy

rok 1764:

- Mária Terézia po prvý krát v krajine zavádza v banských mestách povinnosť vedenia pozemkových kníh (Grundbuch)

rok 1765:

- v baníckej osade Malužiná na Liptove dali do prevádzky medenú hutu na spracovanie rudy z okolitých baní

rok 1766:

- Mária Terézia dňa 9. septembra vydáva pokyn, v zmysle ktorého každému, kto objaví nálezisko úžitkovej rašeliny alebo kamenného uhlia, patrí odmena 24 zlatých; v roku 1768 bola odmena zvýšená na 50 zlatých a 100 zlatých patrí tým, ktorí rašelinou alebo uhlím tavia rudu

rok 1769:

- Mária Terézia vydáva krajinský lesný poriadok (Holz- und Wald-Ordnung für des Kőnigsreich Ungarn)

rok 1771:

- Ignác Born vydáva v Prahe akademickú učebnicu o banskoštiavnických banských strojoch, ktorej autorom je učiteľ akadémie Nicolaus Poda s názvom Kurzefasste Beschreibung der, bey dem Bergbau zu Schemnitz in Nieder-Hungarn errichteten Maschinen

rok 1772:

- podľa dobového zápisu v Gelnici pracovali dve prevádzky na výrobu drôtov, ide o najstarší známy dokument o výrobe drôtených lán v krajine

rok 1773:

- Kristof Trautgott Delius, pôsobiaci na banskej akadémii v Banskej Štiavnici, vydal rozsiahle dielo o baníctve 18. storočia pod názvom „Anleitung zur Bergbaukunst“

1782:

- dňa 19. marca začali raziť z ľavého brehu Hronca medzi Žarnovicou a Voznicou banskoštiavnické dedičnú štôlňu Jozef II.; dohotovená bola až 23. októbra 1878

rok 1783:

- medenorudné baníctvo v Smolníku bol na vrchole svojho rozvoja, podľa vtedajšej štatistiky v smolníckych erárnych baniach pracovalo 733 robotníkov a výroba medi dosahovala 5 000 viedenských metrákov (asi 280 t)
- v Tisovci postavili vysokú pec, kvalitné, tam vyrobené železo sa stalo vyhľadávaným tovarom v celej krajine

rok 1784:

- v Rožňave zrušili post banského majstra, mesto už ďalej nebolo sídlom banského majstra

rok 1786:

- v Sklených Tepliciach bola založená prvá medzinárodná vedecko-technická spoločnosť, vydávala časopis Bergbaukunde

rok 1789:

- najstaršia právna úprava v Uhorsku o využívaní starých háld: Dvorská komora dekrétom rozhodla o postupe udeľovania starých odvalov trosky a úlomkov

rok 1792:

- železiar Martin Sturman z Ózdu, v záujme zjednocovania hospodárskej schopnosti výrobcov železa v Gemerskej župe, zakladá spoločnosť „Societas Massae Chalibeae“ – trvala však iba krátko

rok 1795:

- v Hronci postavili vysokú pec, v roku 1804 ďalšiu

- Dvorská komora vydáva nariadenie o ochrane pri rozpojovaní hornín strelným prachom – ide o prvé uplatnenie bezpečnostných predpisov v Uhorsku

rok 1796:

- v banskoštiavnickom Hlavno-komorskom grófskom úrade sa začala prejednávať odborná problematika vetrania baní a vzduchotechniky, súčasne aj priebežná revízia baní

rok 1799:

- v Liptovskom Hrádku založili odbornú lesnícku školu

rok 1801:

- Dvorská komora vydáva doplnok k Maxmiliánovmu banskému zákonníku z roku 1573

rok 1804:

- Dvorská komora, pre nedostatok dreva v banských oblastiach pri Banskej Štiavnici, Kremnici a Banskej Bystrici, nariaďuje, že bez jej súhlasu nemožno vydávať povolenia na otváranie nových železorudných baní

rok 1805:

- v Smižanoch stavajú vysokú pec a železiareň

- rodina Andrássy stavia v Drnave štyri vysoké pece (vasolvasztó)

rok 1807:

- komora znovu začala prieskumné práce a prevádzkovať banskú činnosť na území Zlatej Idky, zanedlho postavili úpravňu s technológiou na úrovni doby a aj hámor

- začiatok výroby železa v Pohorelej

- gróf Koháry dáva do prevádzky druhú vysokú pec v Revúcej

rok 1808:

- dňa 13 . marca železiari Gemerskej župy založili Muránsku Úniu, zjednotenie základného imania členov účastinárskej spoločnosti malo výrazný vplyv na zvyšovanie výroby železiarní

rok 1810:

- s cieľom zjednocovať železiarske prevádzky založili dňa 16. februára Rimavskú koalíciu, ktorej členmi boli predovšetkým veľkostatkárski železiarski aristokrati; Rimavská koalícia a Muránska Únia po desiatka rokov pôsobili nezávisle od seba

- v Rejdovej dali do prevádzky vysokú pec

- Antal Patz postavil v Gelnici vysokú pec

- Štefan Csáki zmodernizoval výrobu železa v Prakovciach a na miesto železiarskych hámrov stavia vysokú pec Ľudmila

rok 1812:

- banské práce v štôlni Ludovika v Španej Doline dosiahli hĺbku 440 m, čo na svoju dobu bola najhlbšou baňou v krajine

rok 1814:

- v Hronci dávajú do prevádzky ako prvú v krajine valcovaciu stolicu na výrobu plechov

rok 1815:

- začala výroba vo vysokej peci v Stratenej

rok 1819:

- v Hodrušskej Bani prvý raz použili v banskom diele vysokovýkonné Segnerove koleso zhootoveného pravdepodobne podľa projektu Farkasa Kempelena

- banskoštiavnický kováč Gašpar Kachelmann odkupuje železiarsky hámor vo Vyhniach a postupne začína výrobu modernizovať, výsledkom čoho bolo neskôr postavenie Kachelmannovej strojárne

rok 1820:

- Dvorská komora dňa 18. novembra vydáva nariadenie, v zmysle ktorého je povinnosťou robotníkov byť členmi banskej bratskej pokladnice

rok 1821:

- na Vindšachte založili prvú uhorskú bansko-hutnícku školu

- v Drnave začali stavať najväčšiu železiareň v Uhorsku; v roku 1836 dali do prevádzky aj zlieváreň

rok 1823:

- podľa dobového komorského výkazu, z rudy najvýznamnejšej banskoštiavnickej bane – Hornej Biber štôlne, v období rokov 1790-1823, priemerne ročne vyrobili 144 kg zlata, 8875 kg striebra a 3347 q olova

- banský radca a akademický učiteľ v Banskej Štiavnici Jozef Schitko dáva do prevádzky svoj vynález – triediace sitové zariadenie (csatornakészülék), ktoré zdokonalil Peter Ritinger – toto zariadenie (szarvascsatorna) triedilo rudninu pomocou prúdu vody smerujúceho nahor

- v Zlatej Idke Gábor Svaiczer obnovuje staré opustené rudné bane na stavia amalgamátor – zariadenie na získavanie drahých kovov amalgamáciou

rok 1825:

- prvé použitie železných koľajníc v banskej doprave v banskoštiavnickej dedičnej štôlni Svätá Trojica, ktoré skoro nahradili dovtedy všeobecne používané drevené doskové trate

- v Krompachoch postavili taviace zariadenie, neskôr v roku 1842 železiareň a vysokú pec

rok 1826:

- knieža Coburg preberá do svojho majetku muránske panstvo spolu so železiarňami

rok 1828:

- banský správca Tutschnak v Zlatej Idke dáva prvý krát do prevádzky úpravárenské zariadenie – sadzačky so stojatým sitom (állószitás ülepítőgép) ako prvé celom Uhorsku, použitie tejto novej technológie znamenalo zvýšenie kapacity a kvalitnejšie triedenie za nižšie prevádzkové náklady

- Rimavská koalícia uzatvára s Coburgovskými železiarňami dohodu o cenách, táto dohoda kartelového charakteru je najstarším uhorským príkladom o spolčovaní sa železiarskych spoločností

rok 1829:

- vojenský inžinier Karol Köszeghi-Mátrony vynašiel dýchací prístroj na stlačený vzduch, ktorý sa, okrem vojenských účelov, neskôr uplatnil v banskom záchranárstve

rok 1830:

- Jozef Schitko ďalej zdokonaľuje vodosĺpcové čerpacie zariadenie; prvý raz vodosĺpcový stroj postavili v šachte Lipót (Štiavnické Bane); v roku 1830 dali do prevádzky takéto zariadenia v banskoštiavnických šachtách Amália a András a v roku 1833 naj v hodrušskej šachte Lill

- rodina Latinákovcov postavila a dala do prevádzky vysokú pec v Ploskom

rok 1831:

- Andrej Madarász založil v Štítniku továreň na spracovanie medi a železa

rok 1833:

- Rimavská koalícia, Muránska únia a železiarne kniežaťa Coburga uzavreli dohodu o zjednotení cien, ide o skutočnú kartelovú dohodu v železiarstve

- v Štítniku stavajú vysokú pec , v roku 1835 dávajú do prevádzky ďalšiu

- postavili vysokú pec v Kunovej Teplici

- knieža Ágost Szász-Coburg-Gothai postavil v Pohorelej prevádzku na výrobu valcovaných plechov

rok 1834:

- novovymenovaný banskoštiavnický hlavný komorský gróf Gábor Svaizer nariadením zjednocuje spôsoby vyhotovovania banských máp a predpisuje systém používaných vysvetliviek

- rodina Andrássyovcov dáva do prevádzky ako prvú v Uhorsku i Slovensku valcovňu tyčového železa v železiarni osady Vidová, ktorá patrila k Slavcu

rok 1836:

- na zabezpečenie prevádzky vysokých pecí v Štítniku, Kunovej Teplici a Henckovciach, založili banskú spoločnosť Štítnická Concordia – Karol J. Sárkány, dediči a spoločníci; táto spoločnosť na svoju dobu veľkopodnikateľsky dobývala v železorudných baniach Ochtinej, Rožňavskom Bystrom, Rudnej, Rožňavy, Dobšinej i vo Vyšnej a Nižnej Slanej

- na začiatku 19. storočia v Nižnej Slanej boli v prevádzke tri taviace pece na železo a tri hámre

rok 1837:

- na Vindšachte v Štiavnickej Baniach zostrojili zariadenie na strojne splietanie železných drôtov do lán ako prvý na svete, tento „drôtospletací stroj“ bol činný až do roku 1880

rok 1839:

- v Hronci spustili do prevádzky prvú pudlovaciu pec (kavarókemence) na Slovensku i v Uhorsku

rok 1840:

- na pokyn hlavného komorského grófa Gábora Svaiczer-a otvárajú v Kalinke baňu na rýdzu síru a postavili aj taviacu pec

okolo roku 1840:

- v uhorských baniach sa začala používať zápalná šnúra s obsahom strelného prachu, ktorú v roku 1831 zostrojil angličan Davey Bickford; nahradila dovtedy používané trstinové steblo a knôty

rok 1841:

- Hofkammer in Münz – und Bergwesen (Hlavná komora pre mincovníctvo a baníctvo) povoľuje razenie banskoštiavnickej dedičnej štôlne Nándor, ktorá má odvodňovať obzory pod úrovňou Hlbokej dedičnej štôlne a umožniť dobývanie

- zakladajú Krompašsko – Hornádsku železiarsku spoločnosť, ktorá v krompašských železiarňach má spracovávať sideritovú surovinu vyťaženú v baniach na okolí Krompách a Žakaroviec

rok 1842:

- knieža Coburg odkúpil železiarske hámre v Hrabušiciach

rok 1843:

- dňa 3. mája vo Viedni založili nové riaditeľstvo „Central Bergbau Direction“, ktorého úlohou je priame riadenie kráľovských erárnych baní, hút, tovární a soľných baní

- v Banskej Štiavnici vykonávajú skúšky s hĺbkovým vŕtaním podľa čínskej metódy

- vo Vlachove stavajú novú vysokú pec

rok 1844:

- gróf Tomáš Nádasdy dal postaviť valcovňu železa v Betliari

rok 1845:

- v Banskej Štiavnici dávajú do prevádzky, na svoju dobu najmodernejšie, úpravárenské zariadenie – triedenie rudnej suroviny vodným prúdom typu Rittinger (tzv. csúcskád)

- dňa 15. mája v Rimavskej Sobota, Muránska únia, Rimavská koalícia, gróf Karol Andrássy a budapeštiansky veľkoobchodník Ulman Móric Szitányi, založili Gemerský železiarsky spolok (Gömöri Vas-művelő Egyesület)

- augsburgský veľkopriemyselník Juraj Heinzelmann, na spracovávanie rudnej suroviny zo železníckych a rákošských baní, založil v Chyžnej Vode železiareň

- grófi rodu Andrássy dávajú v drnavskej železiarni do prevádzky prvý raz na Slovensku i v celej krajine, technológiu so spaľovaním uhoľného plynu

- viedenský zlatník Ján S. Nepomuk Goldschmidt vzal do nájmu opálové bane v Červenici

rok 1846:

- v Banskej Štiavnici dávajú do prevádzky kombinovaný vodosĺpcový ťažný stroj, ako prvý na Slovensku i celej krajine, vyrobený vo výrobni Kachelmann Vyhne

- Gustáv Faller na banskoštiavnickej akadémii vykonáva pokusy so strelnou bavlnou

- tzv. Siceliho hutnícka výrobňa – najväčšia kovospracujúca prevádzka v krajine – sa pod názvom „Selmecbányai m. kir. Központi Kohó“ (Banskoštiavnická kráľovská ústredná huta) dostáva do správcovstva kráľovského eráru

rok 1847:

- postavili vysokú pec v Podhoranoch

- do prevádzky dali vysokú pec v Brzotíne

- Tomáš Nádasdy dáva v betliarskej železiarni do prevádzky, ako prvý na Slovensku i v krajine, valcovacie stolice na parný pohon; na rafinovanie železa tu prvý krát použili kamenné uhlie namiesto drevného

rok 1848:

- v Banskej Štiavnici dávajú do prevádzky, prvý raz na Slovensku i v krajine, valcový drvič, ktorý nahradil dovtedy používané drvenie v stupoch

- Viliam Fuchs, v zmysle poverenia Ľudovíta Kossútha, stavia v Banskej Štiavnici továreň na výrobu strelného prachu

- v Cajle (mestská časť Pezinka), na spracovanie pyritu vyťaženého z miestneho náleziska, postavili prvú výrobňu kyseliny sírovej na Slovensku i v krajine

okolo roku 1850:

- banský správca Vindšachty (Štiavnické Bane) Peter Rittinger zostrojil a ako prvý použil bubnovú premývačku rudnej suroviny (tzv. forgó-salló)

 

Štiavnické Bane 1906 

Štiavnické Bane. Dobová snímka z roku 1906

 

rok 1852:

- zlúčením Muránskej únie, Rimavskej koalície a Gemerského spolku železiarov vznikol dňa 6. júla Spolok železiarov rimamuránskeho údolia (Rimamuránnyvölgyi Vasmű Egyesület)

rok 1853:

- v Podbrezovej začali stavať železiareň, ktorá sa postupne stala najväčším závodom vtedajšieho Uhorska

- v banskoštiavnickej šachte Jozef Ferenc dávajú do prevádzky prvý vŕtací stroj v Uhorsku i na Slovensku – zariadenie typu Sachs-Steinfort s podperou

- začína prevádzka vysokej pece v Lúčke

rok 1855:

- spolok železiarov rimavskomuránskeho údolia sa preorganizoval na banskú spoločnosť

rok 1857:

- rožňavský Karol Sárkány, ako vlastník pece v Henckovciach, odkúpil železiareň v Štítniku, takto vzniknutá nová firma má názov „Karol I. Sárkány a spoločníci, štítnická železiareň Concordia – banská spoločnosť“ (Sárkány I. Károly és társai csetneki Concordia vasgyár bányatársulat)

rok 1861:

- v Banskej Štiavnici dávajú do prevádzky prvé ťažné zariadenie šachty poháňané parným strojom

rok 1862:

- pri ústí šachty Jozef II. v Banskej Štiavnici postavili zariadenie na pneumatické vŕtanie ako prvé vo vtedajšom Uhorsku

rok 1865:

- rodiny Radvánszky a Hámos dávajú do prevádzky železiarsku pec vo Vidovej

rok 1867:

- Ministerstvo hospodárstva, priemyslu a obchodu premiestňuje sídlo Banského kapitanátu z Košíc do Spišskej Novej Vsi a ustanovuje banské komisariáty v Rožňave a Gelnici podriadené kapitanátu

rok 1868:

- gróf Emanuel Andrássy zakladá Šalgótarjánsku rafinačnú spoločnosť (Salgótarjáni Vasfinomító Társulat), do ktorej zahrnul aj menších výrobcov železa z Gemera

rok 1869:

- zahájením prevádzky zlievarne vo Vyhniach začína svoju činnosť Kachelmannová strojáreň ako prvá továreň na banské stroje vo vtedajšom Uhorsku

rok 1870:

- prvé použitie dynamitu v Kremnici a v celom Uhorsku, ktorý v roku 1864 vynašiel Alfred Nobel

- pri zameriavaní štiavnických baní bol prvý raz v Uhorsku použitý teodolit

rok 1873:

- v železorudnej bani Bindt (obec Hnilčík) dávajú do prevádzky ako prvú v krajine priemyselnú úzkokoľajnú železnicu

- nájomník baní v Červenici J. Goldschmidt s veľkým úspechom prezentuje, na svetovej výstave vo Viedni, kolekciu ušľachtilých opálov z baní oblasti Červenica-Dubník

- v banskoštiavnickej šachte Jozef Ferenc prvý raz v Uhorsku i na Slovensku použili vŕtacie zariadenie na stlačený vzduch konštrukcie banského radcu Brozmanna a výrobcu strojov K. Kachelmanna

rok 1874:

- v Tisovci dávajú do prevádzky novú vysokú pec, výrobňa sa zanedlho stáva významným priemyselným strediskom krajiny

rok 1875:

- Vojtech Zsigmondy dáva prehĺbiť artézsku studňu v Herľanoch, voda periodicky vystrekuje z hĺbky 404 m

rok 1876:

- banský inžinier Gustáv Richter v Banskej Štiavnici zostrojil vŕtací voz s dvomi vŕtacími kladivami, čím zaviedol do používania v krajine spôsob súčasného vyhotovenia dvoch vývrtov naraz

rok 1878:

- v banskoštiavnickej šachte Jozef Ferenc prvýkrát dávajú do prevádzky čerpadlo na parný pohon v podzemí

rok 1880:

- v Prakovciach spustili v krajine prvú zlievareň tzv. téglikovej ocele

rok 1881:

- dňa 4. júla sa Železiarsky spolok rimamuránskeho údolia (Rimamurányvölgyi Vasmű Egyesület) a Šalgótarjánska železorafinačná účastinárska spoločnosť (Rimamurány – Salgótarjáni Vasmű Részvénytársaság) zlúčili čím vznikla Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť (Rimamurány -Salgótarjáni Vasmű Részvénytárasaság – RIMA)

rok 1885:

- v hute Štefan (obec Kluknava) dávajú do prevádzky zariadenie na elektrolytickú výrobu medi z čiernej medenej rudy vyťaženej v okolí

rok 1886:

- železiareň v Plešivci, ktorá je v činnosti od16. storočia, zdokonalili a prestavali na výrobu ocele systému Miklóssy

rok 1889:

- v Červenici objavili nové nálezisko opálov

rok 1890:

- kráľovský erár predáva smolnícke bane účastinárskej spoločnosti Hornouhorské bane a huty (Felsőmagyarországi Bánya- és Kohómű Rt.)

rok 1895:

- jedným z ostatných veľkých úspechov banskoštiavnického rudného baníctva bolo, že z rudy vyťaženej po vyrazení 19 m otvárkového prekopu v rudnej žile Grűner, získali 262 kg striebra a 27 kg zlata

rok 1898:

- príval vôd vytekajúcej z umelého jazera v okolí Červenice (czárinai tó), ktorý spôsobilo pretrhnutie hrádze, zničil rudné stupy a zatopil banské diela

rok 1900:

- v Jelšave založili účastinársku spoločnosť „Magnezitový priemysel“ (Magnezit Ipar Rt.)

rok 1902:

- otvorili Banícke múzeum v Rožňave postaveného z príspevku grófky Františky Andrássy

rok 1903:

- kráľovský erár predáva súkromným podnikateľom železiareň v Hronci

rok 1905:

- dňa 15. decembra založili v Budapešti účastinársku spoločnosť „Všeobecný magnezit“ (Általános Magnezit Rt.), ktorá ťažila v baniach na území obce Lubeník, Mníšany a výrobňu prevádzkovala v Chyžnej Vode

rok 1906:

- v Hodruši ako prvý raz v uhorskom i slovenskom baníctve začali používať centrifugálne turbínové čerpadlo

rok 1909:

- v uhorských i slovenských baniach začínajú používať karbidové lampy

rok 1913:

- na zabezpečovanie činnosti banských prevádzok majiteľa F. Coburga založili účastinársku spoločnosť „Bane a huty kniežaťa Filipa Coburga“ (Coburg Fülöp hercegféle Bánya- és Kohóművek Rt.)

- hĺbkovými vrtmi začínajú prieskumné práce na ropu v Gbeloch; dňa 13. decembra z hĺbky 160,3 m nastal výron zemného plynu

Použité zdroje:

Izsó, I.: A Magyar bányászat évezredes története, A magyar bányászat kronológiája 1000-2000, V. kötet, Zalaegerszeg-Rudabánya, 2014
Izsó, I.: Szemelvények a középkori montanisztika magyarországi történetének írott forrásaiböl (1000 – 1526), Rudabánya, 2006
Jílek F.-Kuba,J.-Jílková, J.: Světové vynálezy v datech, vyd. MF, Praha, 1977
Voda, J.: Strojnícka konštrukčná činnosť Jozefa Karola Hella, o jeho ...., Zborník Slovenského banského múzea, 7, 1971, 143-167
Lewis, M. T.: Hund a Riesen, Tram a Wagon: Porovnanie banskej dopravy na Slovensku a v Anglicku, Zborník Slovenského banského múzea, 7, 1971, 227-242

ZOSTAVIL: Mikuláš Rozložník, Košice 05/2023

 

Čítať 929 krát Naposledy zmenené nedeľa, 04 jún 2023 10:04

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!