Na tento rok pripadá 75. výročie nedožitých narodenín dobšinského rodáka, spolužiaka, kolegu, odborníka, manžela a otca Gejzu Zahoranského. Venujme mu teda túto spomienku. Ing. Gejza Zahoranský, PhD sa narodil dňa 5. 4. 1939 v Dobšinej, kde získal aj základné školské vzdelanie. V štúdiu pokračoval na Strednej priemyselnej škole baníckej v Rožňave. Po jej úspešnom absolvovaní urobil prijímacie skúšky na Banícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach, ktorú ukončil v roku 1963. Po jej ukončení uzavrel manželstvo s Máriou Haščákovou a založil si rodinu. Do zamestnania nastúpil do Ústavu pre výskum rúd Praha, pobočka Košice, kde pracoval až do doby ostatných spoločenských zmien. Potom úspešne podnikal vo svojom obore pokiaľ mu to umožňoval zdravotný stav. Robil odborný stavebný dozor pri rôznych stavebných projektoch kde sa realizovala banícka činnosť ako napr. pri prieskumnej štôlni Višňové pre najdlhší budúci cestný tunel na Slovensku, pri razení úpadnice pre otvárku ložiska mastenca pri Gemerskej Polome a pod. V šesťdesiatich rokoch veku dosiahol vo svojom obore doktorský titul. Je jedným z autorov ojedinelej komplexnej knihy o tunelárstve, ktorej vydania sa žiaľ nedožil. Je tiež autorom rôznych pohľadov na život, ktoré vyjadril i v básniach a úvahách. Zákerná choroba mu jeho vysokoodbornú činnosť v tomto obore zmarila. Zomrel 2. 8. 2003 v Košiciach, pochovaný je v Dobšinej.
Česť jeho pamiatke!
Košice - Rožňava, 2014
RNDr. Ondrej Rozložník
Ing. Mikuláš Rozložník
|
Cesty Keď pozerám cez okno vlaku, chcel by som cítením prežiť horu, ktorú vidím, údolie, les, lúku, osamelý strom. Preto chodím prírodou rád sám alebo v tichosti málo iných, aby som aspoň v troške splnil ten môj nesplniteľný, celoživotný sen. Keď sa nasýtim múdrosti prírody, blízki ľudia a veci sú mi bližší, a vzdialení vzdialenejší. Veľká chvíľa Stretol si niekoho neznámeho, ktorý ti pomohol "len tak". Je to veľká chvíľa tvojho života. Stretol si človeka. |
Žijem, keď Cítim bolesť radosť pohladenie dažďových kvapiek teplo slnečných lúčov vôňu štiepaného dreva lásku a nenávisť. Vnímam Kúzlo slnko veľkosť mora nekonečno hviezdnej oblohy bolesť v duši zranených. Vidím púť svojho zajtrajšieho rána radosť i boleť duše v očiach pocestných |
Výber z básní Ing. Gejzu Zahoranského.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-