najjednoduchšou banskou technikou a spracovávali v šachtovej peci, postavenej v roku 1895 v neďalekej Teplej Vode. Dosiahnuté úspechy podnietili ďalších podnikateľov, a tak v rokoch 1897 a 1899 boli postavené poniže mesta ďalšie dve šachtové pece. Surový magnezit k peciam dopravovali povozníci. Doprava sa stala hospodárnejšou po vybudovaní zvážnej a úzkokoľajky medzi Teplou Vodou a Dúbravou – Jedľovcom. V rokoch 1909 – 1910 zanikli šachtové pece pod mestom a uskutočnili prístavbu ďalšej pece v Teplej Vode.
V roku 1921, po nevyhnutných prípravných prácach, začala výstavba a bol tu postavený nový závod, ktorý pozostával z ôsmich šachtových pecí, mlyna na mletie múčky, elektromagnetickej separácie páleného magnezitu, pomocných povrchových objektov a administratívnej budovy. Skúšobná prevádzka nového závodu na Teplej Vode sa začala 16.9.1923. Po jeho uvedení do prevádzky boli staré objekty vyradené z činnosti. V roku 1924 zaviedli mechanické vŕtanie a dopravu úzkokoľajnou lokomotívou. Počas nasledujúcich dvoch desaťročí nebol zaznamenaný podstatnejší technický pokrok, na ťažbu a výrobu vplývali politické a vojnové udalosti. V rokoch 1944 – 1945 bola prevádzka závodu zastavená. Závod bol demontovaný a hlavné výrobné zariadenia boli vyhodené do vzduchu.
V roku 1945 bol závod znárodnený a v roku 1946 započali s rekonštrukciou zariadení a obnovou ťažby. Ložiská pripadli výrobnému celku Jelšava ako súčasti vtedajšieho národného podniku. Po rôznych organizačných zmenách závod Jelšava, podobne ako všetky závody zaoberajúce sa ťažbou a spracovaním magnezitu, patril od roku 1958 do národného podniku Slovenské magnezitové závody Košice a až do roku 1987 bol jeho súčasťou.
Vzrastajúca potreba výrobkov z magnezitu a nové výrobné vzťahy sa odrazili vo zvyšovaní mechanizácie, modernizácii dobývania a spracovania suroviny. Od roku 1948 sa začínajú používať nakladače, postupom povrchového dobývania na nižšie etáže sa zavádza najprv kombinované, neskôr výhradne hlbinné dobývanie. Zvyšuje sa kapacita existujúcich výrobných zariadení, a to postavením ďalších pecných agregátov. V rokoch 1960 – 1961 sa dobývalo metódou na skládku a otvorenou komorou s odťažbou škrabákom alebo nakladačom.
Dostatočné zásoby suroviny dali podnet k rozsiahlej investičnej výstavbe. V roku 1964, po projektovej príprave, začala výstavba troch rotačných pecí. Celá výstavba bola dokončená v roku 1968, a tak vzniknutý závod mal dvadsaťosem objektov, z ktorých sú najdôležitejšie vlastné rotačné pece, úpravňa, expedícia, vlečka, sociálna a administratívna budova, laboratórium, dielne, vodné hospodárstvo, kompresorovňa, kotolňa, rozvody energií a cesty. S výstavbou bane Miková sa začalo v období 1961 – 1962. Jej súčasťou bola aj úpravňa v ťažkých suspenziách a na ňu naväzujúce objekty. Banské prevádzky a úpravárenské objekty boli vybavené progresívnou technológiou. Ložisko bolo otvorené veľkoprofilovým prekopom, používajú sa hromadné dobývacie metódy, vŕtacie práce sa vykonávajú súpravami CM – 150, Ingersoll Rand BVB 61 a BUA. Odstrelenú rúbaninu nakladajú nakladačmi KI – 260, KL – 260 a KL – 520 do nákladných áut Tatra 138 alebo prepravníkov Kiruna 25 t. Razenie menších profilov sa robí pomocou súpravy BOOMER 131, razenie komínov pomocou plošiny Alimak STH 3k.
Prehľad realizovaných hlavných akcií podľa jednotlivých rokov je nasledovný:
1949 - 1950 - výstavba šachtovej pece č. IX
1954 - 1955 - výstavba šachtovej pece č. X
1954 - 1956 - výstavba šachtovej pece č. XI
1958 - 1959 - výstavba šachtovej pece č. XII
1962 - 1965 - výstavba šachtovej pece č. XIII
1961 - 1969 - realizácia stavby Baňa Dúbrava
1961 - 1969 - realizácia stavby Baňa Miková
1963 - 1968 - výstavba rotačných pecí 1 – 3
1968 - odovzdanie stavby: Úprava v ťažkých suspenziách do skúšobnej prevádzky
1973 - odstavenie šachtových pecí I - IX
1972 - 1978 - výstavba Mlynice a lisovne
1979 - 1984 - výstavba Likvidácie exhalátov
1981 - 1985 - otvárka ložiska Miková
1993 - vznik štátneho podniku SMZ Jelšava (závod bol na základe reorganizácie transformovaný na štátny podnik)
1.4.1994 - privatizácia š. p. SMZ Jelšava, založenie akciovej spoločnosti zamestnancami podniku
2001 - kúpa prevádzky šachtových pecí na Bočiari
2002 - výstavba šachtovej pece XIV, otvárka horizontu 220 m nad morom
2004 - vznik dcérskych spoločnosti: SMZ-Služby, a. s. Jelšava; SMZ-Revimex, a. s. Revúca a Komateq, a. s.
Závod ťaží a spracováva surový magnezit. Vyťažená surovina sa drví, triedi a spracováva v rotačných peciach. Základnými výrobkami závodu je tehliarenský slinok, oceliarenský slinok, rotafrit a olejovaný rotafrit. Postupom času sa však pri prevádzke v značnej miere prejavil negatívny vplyv výroby na životné prostredie.
Magnezitový závod v Jelšave, dnes najväčší ťažobný a spracovateľský magnezitový závod na Slovensku, je v majetku Slovenských magnezitových závodov, akciová spoločnosť, Jelšava.
Práce na ložisku pokračujú, čo dosvedčuje aj pripravený "Plán otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska magnezitu Jelšava - Dúbravský masív v DP Jelšava v období 2012 - 2021".
Využívanie ložísk magnezitu v Ochtinej, pre účely výroby žiaruvzdorných materiálov, začalo v prvých rokoch minulého storočia, keď tu bola postavená okrúhla pec na pálenie magnezitu. Pre nedostatok zachovaných údajov sa nedá zistiť, kedy bola jej prevádzka zastavená. V rokoch prvej ČSR súkromný podnikateľ, za pomoci zahraničnej firmy obnovuje ťažbu, zavádza strojné vŕtanie, a po preskúmaní ložiska hĺbkovými vrtmi na jadro, pristupuje k razeniu úpadnice, ktorú vybavuje ťažným vrátkom. Surový magnezit bol vyvážaný. Podnikanie, i keď pri pomerne malej dennej ťažbe, zaniklo v súvislosti s druhou svetovou vojnou. Ťažba bola obnovená až po roku 1945, kedy bola prevádzka pričlenená k závodu Jelšava. Dobývalo sa povrchovým spôsobom až do roku 1964, keď dali ložisko do konzervácie.
(POKRAČOVANIE)
Ing. Mikuláš Rozložník
{jcomments on}