úpravníckych pochodov a stupeň rozvoja iných priemyselných odvetví, si vyžiadala zavedenie technológie, výsledkom ktorej bolo získavanie dlhovláknitých azbestov. Technológiu úpravy suroviny v priebehu rokov zlepšovali. Výroba vláknitých azbestov sa pohybovala medzi 1 800 až 2 000 ton ročne.
V nasledujúcom období ťažili so striedavými úspechmi. Vyhľadávaním vysoko bilančných častí ložiska a ich zužitkovávaním, ložisko do značnej miery znehodnotili.
V roku 1949, po predchádzajúcej obnove vojnou zničených zariadení, začína systematický rozvoj v ťažbe a úprave. Výsledkom prudkého rozvoja celého národného hospodárstva bolo aj zvyšovanie výroby a rozširovanie sortimentu. Začína sa výroba serpentínových drvín a tzv. mikroazbestu. Pri ťažbe bolo upustené od selektívneho spôsobu a prikročilo sa ku komplexnému využívaniu ložiska. V rokoch 1949 – 1950 bola vykonaná rekonštrukcia a zmena technologického postupu, nasledujúceho roku uskutočnili rekonštrukciu výrobného zariadenia na výrobu filtračného azbestu a v roku 1952 bola zavedením vibračných osievadiel pri koncových sitách zvýšená produktivita práce. V rokoch 1953 – 1954 bola zvýšená výroba mikroazbestu, a to uvedením multicyklónov do prevádzky. Nasledujúceho roku začali s prevádzkou podtlakového triediaceho zariadenia. V ďalších rokoch dochádza k uplatňovaniu nových poznatkov pri modernizácii úpravne, montáži odprašovacieho zariadenia a etapovej realizácii akcie „komplexná výťažnosť mikroazbestu“. Pri vtedajšom stave technickej úrovne sa používal plne mechanizovaný spôsob ťažby na etážových stupňoch, ako aj na iných lomových prevádzkach. Stupeň tektonického porušenia ložiskovej výplne určoval rozsah používania trhacích prác pri druhotnom rozpojovaní, ako aj použitie jednoduchých zálomov do vytvorených stien. Na vlastnú ťažbu sa využívali bagre. Vŕtacie práce vykonávali kladivami typového radu VK. Úpravnícka technika bola podstatne špecifickejšia, čo vyplývalo už aj z toho, že technológia úpravy azbestonosného serpentinitu bola u nás rozpracovaná a realizovaná len na závode v Dobšinej. Išlo o úpravu suchou cestou, pri ktorej možno rozlíšiť drvenie, mletie, separáciu mikroazbestu a vláknitých azbestov a finálne spracovanie oboch týchto druhov.
Závod, ako súčasť štátneho podniku Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, po vyhlásení jeho likvidácie v roku 1989, prevzala firma Kameňolom Dobšiná s. r. o., založená v roku 1996, ktorej hlavnou pracovnou náplňou bola v minulosti ťažba a spracovanie serpentinitovej nerastnej suroviny s obsahom azbestu. Až do šesťdesiatych rokov sa v nálezisku ťažil chryzotilový azbest. Po jeho vyťažení sa technológia spracovania serpentinitovej nerastnej suroviny orientovala na získavanie serpentinitovej múčky s obsahom vlákien azbestu (mikroazbest) a na získavanie drveného kameniva. V roku 1998 bola ťažba serpentinitovej horniny zastavená. Výroba azbestocementových materiálov bola v SR ukončená 31.12.1998. V apríli 1999, ako následník firmy Kameňolom Dobšiná s. r. o., vznikla spoločnosť SILICON a. s., za účelom realizácie projektu zameraného na ekologické odstránenie a ekonomické využitie, resp. spracovanie druhotnej suroviny, ktorá sa v podobe odpadových háld nachádza v priestore mesta Dobšiná.

































__________________________________________________
Ložiská azbestu.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-