oprávnenia udelené rodine Andrássyovcov. Vtedy bolo ložisko otvorené tromi štôlňami. Údaje o ťažbe pyritu sú z konca 19. storočia. Odberateľom bola vtedy celulózka v Gemerskej Hôrke. Výška ťažby v roku 1894 bola 849 ton. Banské oprávnenia Bonaventura a Peter odkúpila v roku 1900 Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť, ktorá však v ťažbe nepokračovala. V roku 1937 firma Pyrit zo Smolníka sprístupnila úvodné štôlne a preskúmala ložisko. Otvárkovými prácami boli overené, mimo už známych zásob ložiskovej suroviny, aj ďalšie. Na základe dosiahnutých výsledkov začali aj s ťažobnými prácami. Dobývali len kvalitnejšie ložiskové časti, menej kvalitné ponechávali. Úpravu rúbaniny robili iba ručným preberaním. Postavenie mechanickej úpravne bolo pre malé ložiskové zásoby neekonomické. Prevádzka bola koncom prvej svetovej vojny zastavená. V roku 1952 národný podnik Gemerské železorudné bane, v snahe zabezpečiť túto vtedy nedostatkovú surovinu, znovu otváral bane, k obnoveniu pravidelnej ťažby však už nedošlo. Ložisko pyritu malo len prechodný hospodársky význam, a to pre jeho odľahlosť, horšiu kvalitu a pomerne malé ložiskové zásoby.
Výskyty arzenopyritu pri Magnezitovciach (Kopráš a Mníšany) boli predmetom záujmu podnikateľov od 19. storočia, ale pre malé ložiskové zásoby neboli pravidelne dobývané. V 20. storočí tu získal oprávnenia K. Ormis z Revúcej, ktorému v roku 1923 bolo udelené banské pole Karol. Banské pole Karol si po krátkej dobe prenajala pražská spoločnosť Mineralia, ktorá začala s dobývaním. Pre veľký prítok banských vôd sa hĺbenie zo štôlne zatopilo a v ďalších prácach už nepokračovali.
Ložisko v Skališnej doline bolo otvárane dvomi štôlňami. Rudnú výplň, v nižšie položenej štôlni, tvoril arzenopyrit, vo vyššej prevažoval chalkopyrit a pyrit.
V rokoch 1902 – 1903 Hornouhorské bane a huty účastinárska spoločnosť Smolník vykonávala prieskumné práce na šošovkách pyritu v štôlniach Alžbeta a Bezmenná na Hornom Hrádku. Pre nerentabilnosť však práce zastavila. V roku 1916 znovu prikročili k ich otváraniu a dobývaniu. Vyťažená surovina bola dodávaná papierni v Harmanci. Ťažba, po krátkej dobe, bola zastavená.
Ložiská sadrovca a anhydritu
V období rokov 1954 – 1958 boli pri rôznych prieskumných prácach zistené indície sadrovca a anhydritu pri Šankovciach, Čoltove a Strelnici. Vyhľadávací štruktúrny prieskum v rokoch 1960 – 1962, na území medzi Strelnicami a Bohúňovom, potvrdil výskyt sadrovca a anhydritu v súvrství meliatskej série okolia Bretky a v okolí Bohúňova. Ďalšie práce boli vykonané na základe etapového projektu vyhľadávacieho prieskumu v rokoch 1963 – 1965 pri obciach Bretka a Bohúňovo. V rámci uvedených prác overili zásoby desiatimi povrchovými vrtmi o priemernej hĺbke 164 m. Na základe prieskumných prác bol vykonaný výpočet zásob, k ťažbe však dlhšiu dobu nedošlo.
O ložisko sadrovca a anhydritu pri Bohúňove sa v polovici deväťdesiatych rokov začala zaujímať spoločnosť RimaMuráň. Po pridelení dobývacieho priestoru v roku 1998 v katastri Gemerskej Hôrky, spracovala na jeho využívanie podnikateľský zámer, plán otvárky, ťažby, cenových kalkulácií a možností odbytu. Spoločnosť VSH Sadrovec založila v roku 1999 rožňavská bansko-geologická firma RimaMuráň a skupina VSH, za ktorou je nemecký vlastník. Po založení spoločnosti VSH Sadrovec, takmer troch rokoch príprav, rokovaní s partnerskou firmou a navŕtaní dvoch povrchových ložiskových vrtov, pristúpila v septembri 2002 k razeniu vstupnej štôlne. Napriek náročnému postupu a miernemu časovému sklzu sa podarilo vyťažiť prvé tony suroviny. Plánuje sa rozfáranie prvého horizontu, vyrazenie druhého únikového východu z bane, komplex podzemných vrtov a geologických prác na optimalizáciu spôsobu a postupu ťažby. Po roku razenia štôlne a dlhodobých geologických prieskumných prácach začala firma VSH Sadrovec v októbri 2003 podzemné dobývanie sadrovca a anhydritu pri Gemerskej Hôrke. Ložisko obsahuje vyše 276 miliónov ton týchto surovín, čo predstavuje 91 percent overených zásob v SR. Ťažba v novom banskom diele, ktoré dostalo názov Fortuna, sa spočiatku zameria na blok o objeme 2 milióny ton. Majitelia investovali do prípravy ložiska a vybudovania 310 metrov dlhej veľkoprofilovej štôlne niekoľko desiatok miliónov korún. Zložité bansko-geologické podmienky sťažili razenie, spomalili postup a zvýšili náklady. Na dobývanie nasadila firma VSH Sadrovec moderný kombajn s technikou rozpájania hornín bez použitia trhavín.
Ložiská vápenca
K najznámejším ložiskám tejto suroviny patrí ložisko Gombasek. Ložisko je dobývané povrchovým lomom, ktorý v roku 1906 založila Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť. Získaný vápenec bol dodávaný predovšetkým do hutí tejto spoločnosti v Ózde.
S ohľadom na racionálne dobývanie, bolo postupom času založených sedem etáží o výške 20 – 25 m, navzájom spojených zvážnicou. Doprava na etážach bola ručná na koľajniciach vo vozíkoch s objemom 1,2 m3. Úprava spočívala v drvení čelusťovým drvičom. Zvyčajne sa pracovalo len na dvoch až troch etážach.
S rozširovaním a obnovovaním prevádzky začali od roku 1949, kedy sa výroba pohybovala okolo 100 tisíc ton. V roku 1959 uskutočnili prvú rekonštrukciu, cieľom ktorej bolo dosiahnuť zvýšenie výroby vápenca na 400 – 450 tisíc ton ročne. Ukončená bola v roku 1963, keď bola dosiahnutá projektovaná kapacita. V súvislosti s rastúcimi potrebami národného hospodárstva bola v rokoch 1968 – 1973 uskutočnená ďalšia rekonštrukcia lomu, ktorá zvýšila jeho kapacitu o 80%. Na dobývanie suroviny používajú metódy hromadného rozpojovania horniny. Na vŕtacie práce používajú súpravy GB-80, LVS-1 a LVE, pri sekundárnom rozpojovaní vŕtacie kladivá typového radu VK. Ťažbu robia elektrickými bagrami typu E-25 s objemom lyžice 2,5 m3. Surovinu dopravujú veľkotonážnymi vozidlami. Úpravu suroviny realizujú v dvoch stupňoch, triedenie na vibračných triedičoch a odstraňovanie nežiaducich prímesí premývaním.
Po zániku štátneho podniku VKŠ Spišská Nová Ves, kam lom patril, vznikla spoločnosť s ručením obmedzením Kalcit. Firma Kalcit, s. r. o. bola založená v roku 1992 spojením lomu a vápenky v Gombaseku. Kalcit jeho vlastníci v roku 1997 predali firmu dcérskej spoločnosti švajčiarskeho nadnárodného holdingu OMYA Ullmer Weiskalk. Kalcit ťaží ročne okolo 900 tisíc ton vápenca najvyššej kvality, z ktorého vyrába kusové a mleté vápno, ako aj vápenný hydrát. Výroba vápna je realizovaná od roku 1972 na dvoch trojšachtových peciach systému MAERZ s priemerným výkonom 600 t/24 hod., s technologickým palivom zemný plyn, pri veľmi efektívnej kalorickej spotrebe cca 3 800 KJ/kg. K zlúčeniu spoločnosti KALCIT so spoločnosťou Carmeuse Slovakia došlo 21.10.2003.
Ložiská dekoračného a stavebného kameňa
Najvyužívanejším ložiskom dekoračného a stavebného kameňa sú výskyty pri obci Silická Brezová. Využívanie týchto vápencov, ako stavebného a dekoračného kameňa, je známe z podkladov v roku 1939, počiatky sú ale pravdepodobne staršieho dáta. K intenzívnejšiemu využívaniu dochádza od päťdesiatych rokov minulého storočia, keď miestne Jednotné roľnícke družstvo ťaží vápenec vo viacerých malých, blízko seba založených stenových lomoch. Ťažbu a opracovanie vykonávali prevažne ručne. Lavicový vápenec sa využíval na obrubníky, krajníky, medzníky a ako stavebný kameň. Ťažbu vykonávali približne do roku 1976.
V rokoch 1960 – 1961 realizovali v okolí vyhľadávací prieskum. Na základe jeho výsledkov bola v rokoch 1966 – 1967 realizovaná etapa podrobného výskumu, v rámci ktorej bola, z hľadiska exploatácie, vymedzená užšia oblasť, spracovaný výpočet zásob a vykonaná pokusná otvárka ložiska stenovým lomom, ktorý leží juhovýchodne od obce. To od roku 1973 Slovenský priemysel kameňa n. p. Levice ťažil určitú dobu vápencové bloky, ktoré ďalej spracovával. Podnik bol v roku 1993 zrušený.
(KONIEC)
Košice, február 2013
Spracoval: Ing. Mikuláš Rozložník
Vybraná bibliografia:
Berg – und Hüttenmännisches Jahrbuch 1851 – 1918
Déry K.: Magyar Bánya-kalausz 1881, ....1914
Déry K.: Magyar Bánya-kalausz, r. 6, 1905
Edvi Illés Aladár: A magyar vaskőbányaszat és vaskohászat ismertetése, Budapest, 1900
Eisele Gustáv: Gömör és Borsod vármegyének bányaszati és kohászati monografiája, Selmecbánya, 1907
Faller G.: Reise – Notizenüber einige wichtigere Metallbergbaue Ober Ungares, -17, 1868, 129-210
Földtani Közlöny, roč. 1871 – 1918
Hunfalvy J.: Gömör – Kishont vármegye leírása, Pest, 1867
Kolektív: Sborník Spojeného banského revíru pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, I – II., Bratislava, 1938
Luschin E.: Asbest, dessen Vorkommen und Verbreitung in Oesterreich – Ungarn, -38, 1890, 87-128
Magula R.: K vývoju banskej osvetľovacej techniky so zreteľom na Spišsko-gemerské bane, Spiš, vlast. Zborník, č. 2, Košice, 1968, 261-288
Magula R.: K vývoju mechanického vŕtania v Spišsko-gemerskom rudnom baníctve do roku 1945, Z dejín vied a techniky na Slovensku V., Bratislava 1969, 243-278
Markovič J.(ed.): 25 rokov Železorudných baní Spišská Nová Ves, Košice 1970
Mikulik József: A bánya – és vasipar története Dobsinán, Budapest, 1880
Mikulik József: Dobschau, eine monographische Skizze, Kassa, 1878
Milosevich M.: Gömörmegye nyersvas- termelésének fejlődése, Budapest, 1896, 16
Němec Z.: Rudné baníctvo na Slovensku v rokoch 1918 – 1938, Bratislava-Košice, 1967
Papp Károly: A magyar birodalom vasérc – és kőszénkészlete, Budapest, 1915
Pavlík E.: Banícka história Gemera, Banícke slovo, 10.3.1966 – 24.11.1966
Pavlík E.: Dvadsať rokov Železorudných baní n. p. Spišská Nová Ves, Sborník SBM, III/1967
Rakusz G.: A dobsinai azbest és feldolgozása, Földtani Közlöny, LIV., 1924
Šarudyová M.: Vznik a vývin Coburgovských železiarní na Slovensku, Rozpravy NTM v Prahe, Praha, 1971
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1897 évben, BKL, r. XXXI, č.21, 1898
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1899 évben, BKL, r. XVXIII, č.17-18, 1900
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1900 évben, BKL, r. XXXIV, č.19, 1901
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1901 évben, BKL, r. XXXV, č.22, 1902
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1902 évben, BKL, r. XXXVI, č.20, 1903
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1903 évben, BKL, r. XXXVII, II., č.20, 1904
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1904 évben, BKL, r. XXXVIII, č.20, 1905
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1905 évben, BKL, r. XXXIX, II., č.24, 1906
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1906 évben, BKL, r. XL, II., č.24, 1907
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1907 évben, BKL, r. XLI, II, č.24, 1908
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1908 évben, BKL, r. XLII, II., č.24, 1909
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1909 évben, BKL, r. XLIII, č.24, 1901
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1910 évben, BKL, r. XLIV, II., č.24, 1911
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1911 évben, BKL, r. XLV, II., č.24, 1912
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1912 évben, BKL, r. XLVI, II., č.24, 1913
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1913 évben, BKL, r. XLVIII, I., č.12, 1915
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1914 évben, BKL, r. XLIX, I, č.12, 1916
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1915 évben, BKL, r. L, II., č. 13, 1917
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1916 évben, Bányaszati és Kohászati Lapok (BKL), r.LII, zvl.č. z 25.6.1920
Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1916 évben, BKL, r. LIII, 1920
Wenzel Gusztáv: Magyarország bányaszatának kritikai története, Budapest, 1880
Zborník prednášok: Vývoj vŕtacích a trhacích prác v baníctve na Slovensku, SBM, Banská Štiavnica, 1971






























__________________________________________________
Ložiská barytu
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-