V roku 1876 celý ardovský banský majetok aj s odvalmi odkúpila zahraničná firma Giesche. Táto prehĺbila už existujúcu šachtu Román, začala razenie ďalšej šachty Lukovište a úpadnice, z ktorých vyrazila horizontálne banské diela. Mesačná ťažba, pochádzajúca najmä z otvárkových prác, bola v tom čase 100 – 175 ton rudy. Pre prudký pokles ceny zinku bola prevádzka okolo roku 1880 zastavená.
Po tridsať ročnej prestávke, v roku 1910, spomínaná firma začala opäť vykonávať práce. Pokračovala v hĺbení ťažnej šachty, ktorú dokončila nasledujúceho roku. Prevádzku vybavila parnou lokomotívou, parným ťažným strojom a čerpadlom. Zariadenie ďalej doplnila o kotolňu, ventilátor, čerpaciu stanicu a malú ručnú úpravňu. Po vyhĺbení šachty do hĺbky 100 m, začali s otváraním ložiska na hlbinnom obzore a medziobzore. Z otvárkových prác, ešte v roku 1912, vyťažili 320 ton rudy. V otvárkových prácach pokračovali aj v rokoch 1913 – 1914. Dosiahnuté výsledky však neboli uspokojujúce. Pre nepravidelný priebeh zrudnenia nedošlo k systematickému dobývaniu. V druhej polovici roka 1914, následkom nedostatku pracovných síl, spôsobeného vojnovými udalosťami, bola prevádzka zastavená. Počas trvania prvej republiky práce na ložisku vykonávala firma Baťa. K začatiu ťažby však nedošlo. V roku 1938, keď predmetné územie pripadlo Maďarsku, vykonali tu geologický prieskum, ale k ťažbe už viac nedošlo.
Začiatok využívania ložísk tejto suroviny v Ochtinej, nepoznáme. V štyridsiatych rokoch 19. storočia tu ťažil podnikateľ Dr. Matulay. K jeho banskej prevádzke patrili aj stupy. Už v tom čase boli najvrchnejšie časti ložiska vyťažené, čo svedčí o tom, že počiatky banskej činnosti tu spadajú do predchádzajúcej doby.
Koncom 19. storočia pokračoval v činnosti pruský podnikateľ Teodor Lange. Tento vykonával prieskumné a otvárkové práce, z ktorých získal aj menšie množstvo úžitkovej suroviny. Doprava rúbaniny bola koľajová v železných banských vozíkoch. V roku 1906 postavili úpravňu, v ktorej mokrou cestou upravovali skôr vyťažené, menej kvalitné rudy, ako aj rudu, získanú pri prieskumných a otvárkových prácach. Zariadenie úpravne tvoril drvič, triediace rošty, sadzačky a splavy. Na pohon slúžila parná lokomobila. V úpravni získavali olovené, zinkové a zmiešané koncentráty. Podnikanie bolo málo úspešné a v roku 1921 boli ďalšie práce zastavené. Banský majetok v roku 1937 získala firma Baťa, ktorá znova sprístupnila staré banské diela, geologicky zdokumentovala ložiskovú oblasť, ale už v roku 1938 práce zastavila.
Prieskumné a otvárkové práce na ložisku týchto rúd v Jelšave vykonávalo od roku 1882 ťažiarstvo Pál. Podrobnejšie údaje o jeho činnosti nateraz nie sú známe. V roku 1900 si banský majetok prenajal Teodor Lange, ktorý v tom čase začal vykonávať práce v Ochtinej. Bližšie údaje o jeho činnosti na tomto ložisku sa nezachovali, avšak podľa záznamov z roku 1906 nebol evidovaný ako nájomník. K pravidelnej ťažbe ložiska nedošlo.
Ložiská uránových rúd
Tento druh nerastnej suroviny nebol doteraz v predmetnom území ťažený. Vykonávali iba vyhľadávacie a geologicko - prieskumné práce.
V roku 1952 boli uskutočnené geologicko - prieskumné práce v okolí Čučmy a Nandraža. V rokoch 1961 – 1964 bol vykonávaný prieskum rôznymi elektrickými metódami v okolí Kobeliarova, Nandraža a Čučmy. V menšej miere bol realizovaný prieskum vrtmi a banskými dielami, a to v rokoch 1963 – 1964 pri Kobeliarove, v rokoch 1964 – 1965 v Čučme a v rokoch 1966 – 1967 v okolí Gočaltova.
(POKRAČOVANIE)
Ing. Mikuláš Rozložník
{jcomments on}