sobota, 27 júl 2013 20:03

Stručné dejiny ťažby ložísk nerastných surovín v Gemeri (16) Doporučený

Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Ložiská mangánových rúd
Ložiská tejto suroviny nemali v Gemeri zvláštny hospodársky význam. Mangánové rudy vystupujú ako nepravidelné telesá v kryštalických vápencoch gelnickej série pri Čučme v banských poliach Malvína, Laurenc a Ján. Priame údaje o začiatkoch dobývania tejto suroviny nemáme. Možno predpokladať, že ich dobývanie súviselo s ťažbou antimónových rúd. Ložiská najprv dobývali povrchovým spôsobom, neskôr krátkymi štôlňami. Dobývaním mangánových rúd bola oddávna známa tzv. Čierna baňa v banskom poli Malvína.
Začiatkom 20. storočia si oprávnenia na ťažbu nadobudol erár, ktorý tu vlastnil banské polia Ján a Laurenc. Už vtedy ťažobné práce nevykonávali, udržiavali iba dve štôlne o výškovom rozdiele 14 m od seba. K obnoveniu ťažby už nedošlo.

Ložiská olovených a zinkových rúd
Výskyty týchto rúd boli, podľa literárnych údajov, známe už okolo roku 1680, kedy vykonávali banské práce na ložisku tejto suroviny pri Ardove. Povolenie na vykonávanie prieskumných prác dostal tu v roku 1760 aj O. Fábry. O päť rokov neskôr, banský majetok dvoch ťažiarov na tomto ložisku, tvorilo viacej kutísk a jedna šachta. V rokoch 1765 – 1860

pokračovali v baníckej činnosti rodiny Sebők, Sárkány, Gotthard, Szontagh a ďalšie. Podrobnosti o ich podnikaní sa nezachovali. V období rokov 1870 – 1875 dobývala oloveno-zinkové rudy spoločnosť rožňavsko-štítnickych ťažiarov a vyvážala ich do Belgicka.
V roku 1876 celý ardovský banský majetok aj s odvalmi odkúpila zahraničná firma Giesche. Táto prehĺbila už existujúcu šachtu Román, začala razenie ďalšej šachty Lukovište a úpadnice, z ktorých vyrazila horizontálne banské diela. Mesačná ťažba, pochádzajúca najmä z otvárkových prác, bola v tom čase 100 – 175 ton rudy. Pre prudký pokles ceny zinku bola prevádzka okolo roku 1880 zastavená.
Po tridsať ročnej prestávke, v roku 1910, spomínaná firma začala opäť vykonávať práce. Pokračovala v hĺbení ťažnej šachty, ktorú dokončila nasledujúceho roku. Prevádzku vybavila parnou lokomotívou, parným ťažným strojom a čerpadlom. Zariadenie ďalej doplnila o kotolňu, ventilátor, čerpaciu stanicu a malú ručnú úpravňu. Po vyhĺbení šachty do hĺbky 100 m, začali s otváraním ložiska na hlbinnom obzore a medziobzore. Z otvárkových prác, ešte v roku 1912, vyťažili 320 ton rudy. V otvárkových prácach pokračovali aj v rokoch 1913 – 1914. Dosiahnuté výsledky však neboli uspokojujúce. Pre nepravidelný priebeh zrudnenia nedošlo k systematickému dobývaniu. V druhej polovici roka 1914, následkom nedostatku pracovných síl, spôsobeného vojnovými udalosťami, bola prevádzka zastavená. Počas trvania prvej republiky práce na ložisku vykonávala firma Baťa. K začatiu ťažby však nedošlo. V roku 1938, keď predmetné územie pripadlo Maďarsku, vykonali tu geologický prieskum, ale k ťažbe už viac nedošlo.
Začiatok využívania ložísk tejto suroviny v Ochtinej, nepoznáme. V štyridsiatych rokoch 19. storočia tu ťažil podnikateľ Dr. Matulay. K jeho banskej prevádzke patrili aj stupy. Už v tom čase boli najvrchnejšie časti ložiska vyťažené, čo svedčí o tom, že počiatky banskej činnosti tu spadajú do predchádzajúcej doby.
Koncom 19. storočia pokračoval v činnosti pruský podnikateľ Teodor Lange. Tento vykonával prieskumné a otvárkové práce, z ktorých získal aj menšie množstvo úžitkovej suroviny. Doprava rúbaniny bola koľajová v železných banských vozíkoch. V roku 1906 postavili úpravňu, v ktorej mokrou cestou upravovali skôr vyťažené, menej kvalitné rudy, ako aj rudu, získanú pri prieskumných a otvárkových prácach. Zariadenie úpravne tvoril drvič, triediace rošty, sadzačky a splavy. Na pohon slúžila parná lokomobila. V úpravni získavali olovené, zinkové a zmiešané koncentráty. Podnikanie bolo málo úspešné a v roku 1921 boli ďalšie práce zastavené. Banský majetok v roku 1937 získala firma Baťa, ktorá znova sprístupnila staré banské diela, geologicky zdokumentovala ložiskovú oblasť, ale už v roku 1938 práce zastavila.
Prieskumné a otvárkové práce na ložisku týchto rúd v Jelšave vykonávalo od roku 1882 ťažiarstvo Pál. Podrobnejšie údaje o jeho činnosti nateraz nie sú známe. V roku 1900 si banský majetok prenajal Teodor Lange, ktorý v tom čase začal vykonávať práce v Ochtinej. Bližšie údaje o jeho činnosti na tomto ložisku sa nezachovali, avšak podľa záznamov z roku 1906 nebol evidovaný ako nájomník. K pravidelnej ťažbe ložiska nedošlo.

Ložiská uránových rúd
Tento druh nerastnej suroviny nebol doteraz v predmetnom území ťažený. Vykonávali iba vyhľadávacie a geologicko - prieskumné práce.
V roku 1952 boli uskutočnené geologicko - prieskumné práce v okolí Čučmy a Nandraža. V rokoch 1961 – 1964 bol vykonávaný prieskum rôznymi elektrickými metódami v okolí Kobeliarova, Nandraža a Čučmy. V menšej miere bol realizovaný prieskum vrtmi a banskými dielami, a to v rokoch 1963 – 1964 pri Kobeliarove, v rokoch 1964 – 1965 v Čučme a v rokoch 1966 – 1967 v okolí Gočaltova.

(POKRAČOVANIE)

Ing. Mikuláš Rozložník

{jcomments on}

 

Čítať 5017 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:50

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Description of image1
Description of image2