a dobývaniu došlo od roku 1877, kedy začali s výstavbou vysokej pece a na svoju dobu modernej železiarne v Drnave.
Početné menšie i väčšie ložiská po niekoľko stáročí otvárali štôlňami. Koncom 19. storočia bolo ložisko otvorené dvomi štôlňami, v ktorých bola koľajová doprava. Rúbaninu dopravovali do vysokej pece povozmi. Rudu pražili v pražiacich peciach z lomového kameňa, postavených v polovici 19. storočia v blízkosti vysokej pece. V roku 1905, pre urýchlenie otvárkových prác, zaviedli do používania vŕtacie stroje s elektromotorickým pohonom. Elektrickú energiu vyrábali pri vysokej peci. Zastavením prevádzky vysokej pece v roku 1915 bola pražiareň zrušená, prestali ťažiť a používať mechanické vŕtanie, čo malo za následok spomalenie otvárkových prác.
Od začiatku 20. storočia, keď prevádzku si prenajala a v roku 1918 odkúpila Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť, došlo k určitému rozvoju baníckej činnosti. V roku 1923 začali vykonávať prieskumné a otvárkové práce väčšieho rozsahu. Hlavné otvárkové dielo predstavovala dedičná štôlňa Dionýz. V roku 1928 závod elektrifikovali, zaviedli do používania príklepné vŕtacie kladivá na pohon stlačeným vzduchom a vybavili prevádzku všetkými potrebnými mechanickými zariadeniami. V roku 1934 začali hĺbiť slepú šachtu pod úroveň dedičnej štôlne, ktorú vybavili elektrickým ťažným strojom. Zo šachty, hlbokej 150 m, začali nasledujúceho roku raziť smerné chodby a prekopy k ložisku. Z najhlbšieho obzoru vyrazili prekop k ložisku Harast. Úprava pozostávala z ručného preberania rudniny na pracovisku, čo u limonitových rúd stačilo na dosiahnutie kvality. Pre zabezpečenie úpravy sideritových rúd vystavali medzi revírom Dionýz a Malým Vrchom úzkokoľajku a odtiaľ lanovku na Rožňavskú Baňu, kde sa tieto upravovali a pražili. Po skončení výstavby začali pravidelnú ťažbu.
Po včlenení revíru do podniku železorudných baní, postupne mimo ťažby mechanizujú všetky pracovné operácie. V rokoch 1950 – 1956, dochádza k rozsiahlejšej investičnej výstavbe závodu. Po vyčerpaní zásob nerastnej suroviny v roku 1965, prevádzku likvidovali.
(POKRAČOVANIE)
Ing. Mikuláš Rozložník
{jcomments on}