streda, 25 november 2015 19:02

Na veselé i smutné príbehy z prác pri razení banských chodieb spomína Ing. Marián Slavkay

Napísal(a) Ondrej Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

slavkay marian 1aPri posedení mi 82-ročný Marián 24. novembra 2015 porozprával niektoré príbehy z jeho pôsobenia ako vedúceho úseku na lokalite Drnava – Banský potok.
V 50–tych rokoch minulého storočia realizovali sa tu banské práce na overenie žilného sideritového zrudnenia banskými prácami pomerne veľkého rozsahu. Prieskum sa robil v závere úzkej doline Banského potoka, priamočiare cca. 3 km SV od Drnavy. Tam pri štôlni Karol bola vybudovaná kompresorovňa, prevádzková budova a pod. Dnes je tam z toho prebudovaná lesnícka chata.
Po dohode medzi Geologickým prieskumom n. p. Rožňava a Železorudnými baňami n.p. Rožňava prevzal ďalšie razenie banských diel rožňavský závod. Do funkcie vedúceho tohto úseku bol menovaný mladý banský technik ­ Marian Slavkay, ktorý tam nastúpil po svojom pôsobení v Ostravských uhoľných baniach.

Rozprával:

Prišiel som prevziať pracovisko od "prieskumákov" od ich vedúceho Loranta Lazára. Bol som dosť zaskočený viditeľným neporiadkom ako v bani, tak i v povrchových objektoch na povrchu. V bani z drevenej výdrevy viseli dlhé biele „cencúle“ vznikajúce na vlhkom dreve, v povrchových objektoch veci neusporiadané, rozhádzané s množstvom špinavých gumených čižiem a podobne. Drevo, ktoré sem privážali dvaja furmani, nakopené neroztriedené na hromadách.
Nasledujúci deň som vo felezcimre za účasti všetkých povedal: "Do bane pôjdete vtedy, keď celé chodby prečistíte tak, aby to vyzeralo ako to v bani má byť. Vo všetkých miestnostiach urobíte poriadok. Až potom budete môcť fárať a pracovať v bani. Pokiaľ niekto s tým nesúhlasí, nech mi to tu hneď oznámi a ja urobím príslušné opatrenie."
S úškrnkami a poznámkami v maďarčine, ktorej som nerozumel, začali ale moje nariadenia plniť. Po veľmi krátkom čase zistili, že takto je to lepšie, lepšie sa na pracovisku cítia a začali si to pochvaľovať.
V ten deň doviezli, plne naloženými vozmi, drevo dvaja furmani. Pred zložením som sa ich spýtal: "Dostali ste za dovoz a uložení dreva, ktoré ste doteraz doviezli, zaplatené?"
"Áno dostali," bola odpoveď.
Pokračoval som takto: "Za toto drevo, ktoré ste doviezli, vám bude zaplatené až vtedy, keď tie kopy, tu zloženého dreva, usporiadate do klietok podľa dĺžky. Keď nie, v Drnave je dostatok furmanov, ktorí vás nahradia".
Vyvolalo to zase hundranie, ale drevo (guľatina na výstuž banských chodieb) bolo usporiadané tak, ako som požadoval.

Príbehy z bane:

Boli aj dramatické a smutné. Pri ražbe komína z úrovne Západnej Irmy na úroveň Spodnej Irmy pokračovali baníci v ražbe, pričom strop odvrtávali vrtom tesne vedľa predošlej dynamitovej zlyhavky, o ktorej museli vedieť. Z baníkov mladší Görgelyi držal vrtnú tyč a druhy Imrich Elek vŕtal. Vrták pri zavrtávaní odrazu skĺzol do vrtnej diery s nevybuchnutou trhavinou a došlo k výbuchu. Obidvoch zhodilo dole do sýpa. Výbuch našťastie počul Ľudovít Ulman a keďže v tom čase sa odstreľovať nemalo, bežal na pracovisko. Zo sýpu počul stenanie zranených, takže ich po deštrukcie výpustu zo sýpu vytiahol. Mladší stenal a prosil „Lajoš báčiho“ (takto volali Ulmana), aby mu vytiahol hodinky z ľavej strany z vnútorného vrecka kabáta, pretože ho strašne tlačia. Neboli to hodinky, ale kameň vrazený do blízkosti srdca. Obidvoch odviezla záchranka do nemocnice. Görgelyi zraneniam podľahol. Haviara Eleka ožiarenie výbuchu a následná tlaková vlna oslepila. Rozletom horniny po výbuchu nebol zranený, lebo ho svojim telom ochránil pred ním stojací pomocník Görgelyi.

Kôň v bani.

Banské vozíky naložené rubaninou, ako i prázdne, naspať do bane, ťahal kôň, ktorému dali meno Vilma. Bol to veľmi dobrý, ale i svojim spôsobom prešibaný kôň. Aj mňa raz tak vystrašil.
V bani bol vyrazený prekop, do ktorého boli zatlačené prázdne vozíky, pokiaľ sa na pracovisku nenaložia do plna. Kôň ostal stáť v tme do ukončenia prác na začiatku prekopu. Zamyslený som išiel do bane na kontrolu pracoviska. Keď som sa priblížil k prekopu, kôň tak hlasno zaerdžal, že som sa tak zľakol, že som skoro pustil do gatí. Aj baníkov prechádzajúcich okolo pozdravil tak, že im stiahol klobúky z hlavy (vtedy sa veľmi ochranné prilby nenosili, ja som ju mal z Ostravy a pravidelne som ju nosil). Raz keď jednému strhol klobúk z hlavy, ten sa mu odplatil úderom ruky do hlavy, pričom kôň tak mykol hlavou, že narazil ňou na strop chodby a dosť mu poranilo hlavu.
Následne koňovi jeho gazda Janči Bakoš priviazal na hlavu prilbu, ktorú potom na pobavenie baníkov nosil. Niekoľkokrát sa i stalo, že keď kôň bol na povrchu a my sme robili inú činnosť tak koník sa nám odrazu stratil. Nečujne zišiel z haldy a odcválal do vzdialenej Drnavy.
Zapísal: Ondrej Rozložník

 

Čítať 3810 krát Naposledy zmenené streda, 25 november 2015 19:47

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!