sobota, 25 jún 2016 18:29

Priblížili významnú osobnosť baníctva na Gemeri - Ing. Gustáva Eisele

Napísal(a) K. Tomány+ O. Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Seminár o banskom inžinierovi Gustávovi Eisele sa uskutočnil dňa 17.6.2016 v priestoroch Gemerského osvetového strediska v Rožňave na Betliarskej ulici. Jeho organizátorom bolo Banícke múzeum v Rožňave, Gemerský banský spolok Bratstvo a Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Na seminári odzneli zaujímavé prednášky o jeho živote a práci počas jeho aktívneho pôsobenia od roku 1861 až do roku 1911, ktorú predniesol Ing. Karol Tomány.

Premietli tiež doklumentárny film Železník a RNDr. Ondrej Rozložník priblížil účastníkom seminára významnú prácu G. Eiseleho Banícka monografia Gemera, ktorá vyšla ako publikácia v roku 1907. Obidve prednášky vám sprostredkovávame v nasledujúcej časti tejto informácie.

Ing. Karol Tomány: Gustáv Eisele (1861 – 1911)

Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia,
na dnešnom seminári si pripomíname pre oblasť Gemera, Rožňavy, Železníka a pre vtedajšiu Rimamuránsko – šalgotarjánsku účastinnú spoločnosť významného činiteľa, banského inžiniera, naslovovzatého banského odborníka a organizátora. Tento rok si pripomíname 155. výročie narodenia a 105. výročie úmrtia Gustáva Eiseleho. Za svoj krátky život zanechal rozsiahle a dnes vyhľadávané dielo v podobe monografie Gemera a zaslúžil sa o založenie múzea baníctva a hutníctva v Rožňave.

Narodil sa 9. júna 1861 v Banskej Štiavnici. Po skončení základnej a strednej školy v roku 1880 sa stal poslucháčom Banskej a lesníckej akadémie vo svojom rodnom meste. Akadémiu ukončuje v roku 1884 a nastupuje do služieb Rimamuránsko – šalgótarjánskej akciovej spoločnosti. Prvé roky inžinierskej praxe vykonával na centrálnom banskom riaditeľstve v Ózde. Od 1. januára 1887 bol vymenovaný za zástupcu vedúceho železorudných baní v Železníku. V roku 1889 sa stal vedúcim prevádzky a potom vedúcim závodu. V tejto zodpovednej funkcii zotrval 10 rokov (do roku 1900). Po prevzatí andrássyovských baní bol vymenovaný za banského správcu železorudných baní v Rožňave. Tu patril medzi tých banských odborníkov, ktorí sa v značnej miere pričinili o zavádzanie novej banskej techniky a technológie v železorudnom baníctve v Gemeri. Pôsobil v tejto oblasti v období, keď sa rozvíjala intenzívna výstavba moderných ťažobných kapacít a začali sa uplatňovať kvalitatívne nové druhy mechanizmov a technológií. Počas svojho života pôsobil iba v službách Rimamuránsko – šalgótarjánskej spoločnosti. Na svojom pôsobisku sa usiloval čo najzodpovednejšie plniť zverené úlohy. S veľkou horlivosťou sa pustil do novej organizácie baní na základe získaných skúseností v Ózde. Pri svojej odborne náročnej práci sa nešetril, čoho dôsledkom bolo aj jeho ochorenie v roku 1901. Silné prechladnutie mu spôsobilo vážne ochorenie srdca. Po poldruharočnom liečení a rekonvalescencii sa čiastočne zotavil, no čoskoro sa jeho choroba znovu obnovila v takom rozsahu, že mu lekári zakázali výkon ďalšej práce na závode a hlavne fáranie do baní. Zvláštnou náhodou sa práve v tomto období uvoľnilo miesto tajomníka na banskom riaditeľstve v Ózde, ktoré mu bolo ponúknuté pri zachovaní všetkých benefitov banského dozorcu. V dôsledku čiastočnej invalidity v roku 1905 prešiel pracovať späť na banské riaditeľstvo spoločnosti v Ózde. Tu šesť rokov vykonával funkciu tajomníka Rimamuránsko – šalgótarjánskej účastinnej spoločnosti.

Celou svojou dušou bol baníkom a počas svojho pôsobenia v Železníku sa Eisele v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami, ako Hornosirkovská štôlňa (foto) založená v roku 1891, Dolnosirkovská štôlňa založená v roku 1895 a už o spomínané zavádzanie novej techniky a technológie. 

Gustáv Eisele sa vždy s veľkou láskou a odhodlaním venoval svojmu povolaniu. Ale popri svojich úradných povinnostiach sa venoval aj verejným funkciám. Bol dlhoročný aktívny člen, tajomník Boršodsko – Gemerskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti v Rožňave. Mnoho rokov sa usiloval o odborné povznesenie baníctva a hutníctva v Gemeri.

Dňa 11. mája 1902 v Rožňave zasadal výbor Boršodsko – gemerskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Na tomto zasadnutí poverili Gustáva Eiseleho zostavením a napísaním baníckej monografie Gemera a Boršodu. O šesť rokov neskôr 20. januára 1908 na zasadaní tejto spoločnosti G. Eisele zahlásil, že Monografia Gemera je na svete a aj niekoľko exemplárov vydanej knihy na tomto zasadnutí spoločnosti dal k dispozícii.

Táto monografia bola v tej dobe v Maďarsku ojedinelá, pozostáva z 9 kapitol, ktoré sú aj samé o sebe ucelené. Vyzdvihli hlavne historickú časť zaoberajúcu sa baníctvom a zvykmi baníkov od najstarších čias až po dnešok. Zároveň zahlásil, že aj Monografia Boršodu je už v rukopise, ale bude možné ju vydať až po predaní prvého dielu. No k vydaniu druhého dielu, čiže Monografie Boršodu, už nedošlo. Bolo by veľmi zaujímavé zistiť, či sa z toho rukopisu niečo zachovalo, a keď áno, tak kde. Na tomto zasadnutí sa G. Eisele ako tajomník a Honš Ede ako predseda vzdali svojich funkcií vo výbore.

Už počas prípravných prác na uvedenej monografii napadla G. Eiselemu myšlienka vzniku špecializovaného baníckeho a hutníckeho múzea Gemera, ktorú dňa 29. mája roku 1902 rozviedol v novinách Sajó Vidék pod názvom: Jámbor szándék egy gömörmegyei bányászati és kohászati múzeum létesítése iránt. Voľný preklad: Úmysel na zriadenie baníckeho a hutníckeho múzea v Gemeri. Tento návrh bol veľmi kladne pochopený a prijatý. Dostalo sa mu nebývalej podpory ako od Andrássyovcov, tak aj od mesta Rožňava, ktoré dalo k dispozícii pozemok o rozlohe 384 metrov štvorcových. Projekt budovy vypracoval banský Ing. Alexander Müller a v roku 1905 bol realizáciou stavby poverený budapeštiansky staviteľ Jozef Ott, ktorý aj stavbu v tom roku dokončil, ale s veľkými nedostatkami. Oprava budovy si vyžiadala nemalé úsilie na zabezpečenie hlavne finančných prostriedkov, tu opäť štedro prispeli Andrássyovci. Prvá stála expozícia v rožňavskom múzeu však bola uskutočnená až v roku 1912, ktorej sa ale zakladateľ múzea G. Eisele nedožil, nakoľko na následky dlhodobej ťažkej choroby dňa 13. decembra 1911 zomrel v Ózde, kde je aj pochovaný.

 RNDR. Ondrej Rozložník: Gustáv Eisele - Banská činnosť v regione GEMER - monografia

 

Čítať 8451 krát Naposledy zmenené nedeľa, 26 jún 2016 10:46

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.