V tejto skupine mladých ľudí, odporcov režimu, boli aj bratia Belákovci. Museli sa schádzať v tajnosti, lebo na univerzite študovali aj synáčikovia prívržencov fašistického režimu, ktorí robili na internáte „uši“ Gestapu a Hlinkovej garde.

Začiatkom roku 1944 sa začalo uvažovať o partizánskej vojne na území Slovenska. Informácie o tejto myšlienke prenikli v tajnosti aj na univerzitu. Na základe situácie na fronte, kde vojská Červenej armády prenikali stále bližšie k hraniciam našej republiky a Československý armádny zbor mieril na Duklu,  začalo sa uvažovať o povstaní Slovákov proti okupantom. Prípravu povstania riadil ilegálne Gustáv Husák a ďalší jeho spolupracovníci. Keď sa do povstania zapojila aj Slovenská armáda, tak uskutočnenie povstania bola iba otázka času. Na základe situácie frontu v Duklianskom priesmyku, kde sa očakával koncom augusta prelom Československého armádneho zboru, určil sa čas povstania na 29. augusta 1944. Povstanie malo oslabiť silu nemeckej armády, ktorá sa nachádzala vo vnútri našej republiky, ako aj zásobovanie nemeckej armády bojujúcej o Dukliansky priesmyk.

Skončil sa študijný rok na  Slovenskej univerzite. Pavol Belák promoval na Právnickej fakulte a získal titul JUDr. Janko Belák úspešne ukončil tretí ročník na fakulte telesnej výchovy. Vo veľkej pohode a s radosťou sa vracali k svojim rodičom do Rožňavského Bystrého, ktorí ich už netrpezlivo očakávali. Bolo to radosti v rodine Belákovej. Zišla sa celá blízka rodina v dome na Porvaze, kde s veľkou radosťou vítali úspešných „vysokoškolákov“.  K ukončeniu štúdia im všetci srdečne gratulovali. Chlapci mali predsavzatie, zúčastniť sa na povstaní, ale takticky o tom mlčali, aby nenarušili domácu pohodu. Paľko mal pravdepodobne zo štábu povstania presné informácie o vzniku partizánskych oddielov v Slavošovskej doline. Vedel, že zo Sovietskeho zväzu došiel na územie Gemera za veliteľa partizánskej skupiny „Gotwald“ Viačeslav Antonovič Kvitinskij. Pôsobil v okolí Rejdovej a tiež pomáhal pri zriaďovaní partizánskej jednotky „Sláva“ v Slavošovciach.

Nevieme kedy Paťo a Janko oznámili rodičom, že odchádzajú k partizánskemu oddielu do Slavošoviec, ale predpokladám, že to bolo asi koncom júla.  Viem si predstaviť ich mamku a otca, ako ich odhovárali, aby sa do povstania nezapájali, že je to veľmi nebezpečné. Otec Ján Belák dobre vedel, čo znamená vojna, lebo prežil v 1. svetovej vojne, ťažké roky na fronte aj v zajatí v Rusku. Ja iba predpokladám, že  absolvent práva JUDr. Pavol Belák už v Bratislave bol poverený štábom povstaleckého hnutia nastúpiť za komisára do partizánskej jednotky „Sláva“ v Slavošovciach. Táto funkcia bola po veliteľovi jednotky najdôležitejšia, preto velitelia jednotiek a komisári boli menovaní štábom. Za veliteľa jednotky v Slavošovciach  bol určený npor. Ladislav Sečanský, jeho zástupca A. Stehlík. JUDr. Pavol Belák bol určený za komisára jednotky. Celý vznikajúci partizánsky oddiel sa usilovne pripravoval k bojaschopnosti. Bolo potrebné zabezpečiť zbrane, pušky, samopaly, guľomety, ručné granáty a tiež trhaviny na výrobu mín. Skúsenejší vojaci museli vycvičiť nováčikov v streľbe a vo vojenskom spôsobe útoku na nepriateľa, aj o spôsobe zaujatia obrany. Prišiel očakávaný deň 29. august 1944, keď vypuklo SNP. Rozhoreli sa frontové ohne na celom území Slovenského štátu. Slováci povstali proti obrovskej presile dobre vyzbrojenej fašistickej armády. Bojujúci partizáni nasadzovali svoje životy za oslobodenie našej vlasti od fašistického tyrana. S puškami proti modernému delostrelectvu a pancierovým tankom. Nemcov v bojoch  podporovali guľometnou paľbou aj stíhačky Fooke Wulf. Boj partizánov bol morálne podporovaný básnickým dielom nášho národovca Sama Chalupku „Mor ho“. V ušiach im znela sloha „a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom, Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom“. Veľa partizánskych skupín si zvolili svoj  názov „Mor ho“. Toto bola morálna podpora bojujúcich Slovákov, ku ktorým sa pridávali dobrovoľníci z európskych štátov, Francúzi, Taliani, Česi, Bulhari a Juhoslovania.  

(POKRAČOVANIE)

Marian Slavkay