Príprava SNP bola výsledkom túžby slovenského ľudu oslobodiť sa spod fašistickej nadvlády. Nadšení ľudia v rôznom veku vstupovali do vznikajúcich partizánskych jednotiek. V tom bojovom nadšení sa však zabudlo na jednu veľmi závažnú vec, na ostražitosť a preverovanie ľudí, ktorí do jednotky vstupovali. V tomto virvare sa mohli do skupiny dostať aj vycvičení „míneri“ záškodníci, vyslaní od Nemcov, alebo gardistov. Medzi partizánmi bolo priateľstvo a spoločné nadšenie, preto si nevedeli predstaviť, že niekto z nich by mohol spáchať takýto nehorázny zločin.

Štáb sídlil vo väčšej miestnosti na pravej strane budovy. Tam bola umiestnená vysielačka, telefóny a príručný sklad zbraní. Za veľkú chybu považujem umiestnenie muničného skladu v prístavbe na ľavej strane budovy s vchodom z miestnosti sídla štábu. Bola to neskúsenosť velenia štábu s uskladnením výbušnín. K výbušninám musí mať človek veľký rešpekt. Prístup do skladu majú iba osoby na to oprávnené. Miestnosť skladu mala okno do ulice a ochranný múrik potôčika umožňoval prístup záškodníka k objektu skladu. Ani za bieleho dňa ho nemohol z vrátnice nikto zbadať. Sklad mal byť umiestnený buď v pivnici, alebo v inom vyhovujúcom objekte vo vnútri továrenských budov. Zabezpečený strážnou službou cez deň a noc. Môj záver je, že slavošovský výbuch v Slavošovskej papierni bol dielom zrady. Možno nejakého nastrčeného partizána, ktorý možno mal aj komplica, alebo záškodníka, ktorý sa mohol ku skladu priblížiť z ulice. Nebol problém do skladu uložiť malú výbušnú nálož, ktorá by ľahko odpálila uložené výbušniny v sklade.

Čo tomu nasvedčuje?
1. Autobus z partizánskej akcie v Henckovciach došiel pred „Bránu“ o 18-tej hodine. Členovia jednotky vychádzali z autobusu a vykladali aj ukoristené zbrane a náboje získané od padlých Nemcov. Každý vyškolený „míner“ si vie vypočítať na základe času horenia 1 metra zápalnej šnúry, dĺžku zápalnej šnúry na čas, ktorý potrebuje na únik do predom pripraveného bezpečného miesta. Výbuch načasovať na 18 hod. a 5 minút, keď na Bráne bolo sústredených najviac členov jednotky. Verím, že správa o nájdení zbytkov zápalnej šnúry v potôčku bola pravdivá.

2. Po výbuchu, keď začali partizáni za pomoci občanov prehľadávať trosky zničenej budovy, krúžilo nad ich hlavami lietadlo. To bola kontrola výsledku práce záškodníkov.

3. Nemci došli do Slavošoviec 26. decembra 1944. Zriadili veliteľstvo a ubytovali sa tam útvary ženijného vojska a zásobovanie. To potvrdzuje, že v blízkosti slobodného územia Rožňavské Bystré, Štítnik, Slavošovce a Dobšiná sa zdržiaval útvar nemeckého ženijného vojska. V tejto vojenskej činnosti slúžia špecialisti na stavbu mostov a na zamínovanie a odmínovanie územia, alebo objektov. Pre Nemcov-ženistov nebol problém vyslať vycvičeného záškodníka do Slavošoviec, kde by sa stratil medzi obyvateľstvom, alebo sa votrel medzi partizánov a nebadane pod rúškom tmy podmínoval budovu „Brána“, ktorá nebola z vonkajšej strany strážená.

Možno, že po výbuchu si velenie štábu túto nedbalosť uvedomilo, ale mlčali, aby neboli zatienené značné úspechy oddielu Sláva v bojoch proti fašistom.

Sú to iba moje dohady. Možno, že niekomu svojimi dohadmi ubližujem, ale som presvedčený, že to nebola náhoda, lebo výbuch nastal vtedy, keď pri budove „Brány” bolo sústredených najviac partizánov. Úplnú pravdu sa už nikdy nedozvieme, lebo tak ako napísal vo svojej peknej knihe o SNP spisovateľ Rudolf Jašík „Mŕtvi nespievajú“ a ja dodám, že ani nehovoria.
(POKRAČOVANIE)

Marian Slavkay