Tam ju čakala Sodoma-Gomora, keď zazrela ruiny budovy, v ktorých sa nachádzali zvyšky tiel jej milovaných synov. Pamätám si ako nám raz večer s plačom rozprávala, že do truhly vkladala kusy tiel synov, ktoré poznala iba po zvyškoch oblečenia, ktoré mali Paťko a Janko na sebe. Toto vyvracia tvrdenie, že tamojší lekár napísal, že telá Belákovcov majú odtrhnutú lebku. Možné je iba to, že na nosidlách sa nachádzali iba hlavy Paťka a Janka. Pri hľadaní zbytkov tiel v ruinách, prišiel k tete Margite jeden mladý partizán. Opýtal sa koho ona tam hľadá? Pavla a Janka Belákovcov, s plačom odvetila. Povedal jej, že pred výbuchom bol spolu s nimi. Asi o pol šiestej sa spoločne s Jankom vybrali na večeru do jedálne, ktorá bola na ulici mimo objektu Papierní. Na vrátnici Janko povedal, že idú zavolať aj Paťa, aby išiel s nimi. Vošli do kancelárie štábu a volali ho na večeru. Paťo sedel pri vysielačke a čakal na nejakú správu z vrchného velenia. Povedal im, aby oni išli na večeru, že keď dostane tú správu, príde za nimi. Janko poslal kamaráta, aby išiel na večeru sám, že on počká na Paťa a prídu za ním. Ten kamarát odišiel a tým si zachránil život. Oni netušili, že sa blíži koniec ich životnej cesty. Keď nastal výbuch, tak obidvaja sa nachádzali práve v epicentre výbuchu.
Keď sa ich mamka s dvomi truhlami vracala povozom domov do Bystrého, cestou, niekde za Štítnikom, ich napadla nemecká stíhačka a strieľala na povoz z guľometu. Preto sa museli ukryť v blízkom lese a vyčkať až dovtedy, keď už stíhač zanechal pátranie a odletel preč.
Celá rodina Beláková, aj všetci obyvatelia obce trúchlili a oplakávali obete, ktoré si vyžiadalo SNP. K bratom Belákovcom pribudla ďalšia obeť, keď v boji s fašistickou armádou na Slánskom vŕšku padol Ján Galo II, baník a rodák z Rožňavského Bystrého. Všetci, ktorí padli v povstaní, boli pochovaní na jednom mieste, kde obec na obecné náklady postavila pomník padlým partizánom. Až do dnešnej doby ľudia z obce to hrobové miesto opatrujú a kyticou kvetov si spomínajú na svojich padlých hrdinov. Jankovi Belákovi v roku 1946, keď jeho spolužiaci promovali, slovenská univerzita udelila „In memoriam“ titul Doktor (Dr.). V tom istom roku „In memoriam“ bol vyznamenaný aj JUDr. Pavol Jozef Belák „Radom SNP 1. triedy“.
(POKRAČOVANIE)
Fotografie: Peter Poliačik
Marian Slavkay
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-