Oslavy fašiangov sa v mnohých kútoch Slovenska zachovali až dodnes. Niekde v podobe plesov, bálov a inde sa zas nesú v tradičnom folklórnom duchu, podobne ako v piatok večer 15. februára 2019 u nás v Revúcej, keď sa Mestský dom kultúry zaplnil priaznivcami ľudovej muziky, spevu, tanca i tradícií. Priestory dostali výzdobou ľudový nádych, vestibul sa premenil na útulnú dedinskú chyžošku, kde nechýbala ani drevená posteľ s duchnou a vankúšmi, kolíska, staručký kredenc a mnohé drobnosti, ktoré dopĺňali kolorit niekdajšej chyžky dedinského človeka. Svetielka z drevených brezových svietnikov na schodoch viedli hostí do priestorov kolešne (Alfa), kde bol pre nich pri vstupe pripravený pohárik vínka, hruškovice i chlebíka so šmalcom a cibuľkou. Hostí vítala v kolešni (Alfa) ľudovými melódiami ľudová hudba Detského folklórneho súboru Lykovček. Veselicu otvorili spevmi i tancom členovia Folklórneho súboru Lykovec, ktorí srdečne privítali nášho pána richtára Júliusa Buchtu s jeho manželkou a vyše 170 domácich i cezpoľných krojovaných i nekrojovaných hostí. Do spevu i do tanca vyhrávali 
a o zábavu sa postarali skvelí muzikanti z Ľudovej hudby Dominika Václava. Nechýbala ani veľmi štedrá netradične tradičná tombola s rôznymi chutnými, voňavými i praktickými cenami pre gazdinky i gazdov, ako syrová torta, peceň domáceho chlebíka, domáce vajíčka i cestovinky, pozdravy z páleníc, balíčky zo salaša, vankúšiky i tašky s ľudovým motívom, knihy s gemerskými receptami, šmalec, klobásky i slaninky, medové pochúťky a mnohé ďalšie zaujímavé ceny.
V humne (ako bola nazvaná zasadačka) rozvoniavali fašiangové zabíjačkové špecialitky – pečené klobásky, mäseníky, hurky, pečené prasiatko, diviačik i kapustnica, na stoloch šišky, pagáčiky, perníčky i štrúdle.
Veselilo sa, spievalo, tancovalo, pilo, jedlo, hodovalo až do rána bieleho. Bola to zábava ako kedysi, radostná v ľudovom duchu i šate, v odevoch vytvorených obdivuhodnou šikovnosťou našich starých mám, s ľudovými piesňami, s vôňou ľanového plátna z tkaných utierok, obrusov i dekorácií z vrecoviny i vône z tradičných fašiangových jedál, to všetko pri dobrej muzike a so skvelými ľuďmi.
Touto cestou sa chceme poďakovať Mestskému kultúrnemu stredisku za spoluprácu, vedúcim a členom FS Lykovec, Občianskemu združeniu „Gemer v duši, folklór v srdci“ a všetkým tým, ktorí nám ochotne pomohli. Veľká vďaka patrí našim sponzorom Miroslavovi Belákovi, Miroslavovi Damrélymu, Poľovníckej spoločnosti Antalka, ako aj darcom cien do štedrej tomboly.
V porovnaní s minulým rokom je tohtoročné fašiangové obdobie oveľa dlhšie, no čas sa kráti a na zábavu ostáva už len pár dní. Pochovaním basy, symbolu dedinských tancovačiek, na polnoc vo fašiangový utorok pred Popolcovou stredou sa zábava končí, hudobné nástroje zmĺknu a naplno sa rozozvučia až v období stavania májov. Obdobie zábav strieda obdobie pokoja a tak sa to opakuje, čas plynie a možno o rok nám bude cťou Vás opäť srdečne pozvať na našu krojovanú fašiangovú veselicu.
Text: Mgr. Natália Poprocká
Foto: Peter Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.