Folklór (250)
Volaju me spievarko – pripravuje sa vydanie unikátnej zbierky piesní z Rejdovej
Napísal(a) Donio
Mária Brdárska-Janoška – významná osobnosť hornogemerského folklóru, speváčka a nositeľka ľudových tradícií zapisuje a uchováva bohatstvo tradícií Rejdovej a chce ich odovzdať ďalším generáciám. Pani Brdársku spája dlhoročné priateľstvo s etnomuzikologičkou Alžbetou Lukáčovou. Práve ona iniciovala projekt spoločného knižného vydania zbierky v podobe publikácie dostupnej každému milovníkovi ľudovej kultúry pod názvom „Volaju me spievarko“ – v preklade z rejdovského nárečia „Volajú ma speváčka“. Knihu plánujeme vydať v takom náklade, aby mohla byť riadne distribuovaná v knižnej obchodnej sieti Slovenska. Podporte vydanie tejto unikátnej zbierky piesní z Rejdovej!
Spomíname na vynikajúceho gemerského folkloristu, speváka a hudobníka Miroslava Barana
Napísal(a) Marta Mikitová
Koncom februára 2025 si pripomíname nedožité 75. výročie narodenia folkloristu, speváka ľudových piesní, hráča na kontrabas, spracovateľa ľudových piesní, pedagóga, redaktora – Miroslava Barana (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča), ktorý sa narodil na Gemeri a celý život Gemer ospevoval. Zanechal nezmazateľnú stopu v oblasti slovenského folklóru, jeho originálny a jedinečný hlas v spojitosti s gemerským nárečím si podmanil celé Slovensko. Dlhé roky bol dôstojným pokračovateľom a nositeľom ľudovej kultúry Gemera na Slovensku a uctieval krásu gemerských ľudových piesní, ktoré približujú minulosť, zachovávajú kultúrny odkaz našich predkov a hovoria príbehy o živote slovenského ľudu. Venoval sa aj gemerským nárečiam a bol naozaj skutočným Gemerčanom.
Gemerská svadba vo fašiangovom období
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, bude počas fašiangov skutočne veselo. Dôkazom toho je blížiace sa podujatie pod názvom Gemerská svadba vo fašiangovom období. Pôjde o aktivitu pre žiakov základných škôl, ktorá bude prebiehať počas celého mesiaca. „Kedysi vo fašiangovom období sa konalo najviac svadieb na dedinách. Preto aj naše múzeum v tomto roku pripravilo na fašiangové obdobie ukážku tradičných svadieb inšpirovanou svadbou z Rejdovej. Deti sa môžu nielen oboznámiť so svadobnými zvykmi, ale aj vychutnať si ozajstnú svadobnú náladu so živou hudbou,“ uviedla múzejná pedagogička Gabriella Badin.
Rok na Gemeri 2024 vyvrcholil ľudovou múdrosťou: "Peršie kostiel, potem postiel"
Napísal(a) MG od
Rok na Gemeri – dnes už netreba nikomu podrobne vysvetľovať, čo je to za podujatie, ktoré sa každoročne uskutočňuje, ani to, prečo a kde sa uskutočňuje. Každoročne však koncom roka ako vyvrcholenie zvykov a obyčají v tomto regióne bohatom na ľudovú kultúru zanecháva hlboké korene nielen u účinkujúcich, ale najmä u divákov.
Program tohtoročného podujatia Rok na Gemeri, ktorého hlavným organizátorom bolo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a patronát nad ním prevzal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, na úvod patril Strídžim dňom, programu, ktorý bol venovaný najmladšej generácii. Dostal priestor v Dome tradičnej kultúry na Gemeri v Rožňave 20. novembra predobedom. Podvečer 20. a 21. novembra 2024 sa začal program v jednej z obcí bohatej na folklór, v Rejdovej. V Chiške u Kriški si užili účinkujúci i diváci po tieto dva dni program, v ktorom sa predstavili folklórne skupiny z obcí Honce a Rožňavské Bystré.
Rok na Gemeri – Zimný festival zvykov a obyčají Gemera 20. – 23. 11. 2024 Rožňava, Rejdová
Napísal(a) Kleinová,Hlaváčová
K zimnému obdobiu v Košickom kraji už tradične patrí aj unikátny zimný festival Rok na Gemeri. Organizátorom 29. ročníka je Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK). Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. „Tento ročník festivalu sa nesie v znamení tajomného obdobia plného mágie, povier a rituálov – stridžích dní. V termíne od 20. do 23. novembra 2024 je pre návštevníkov pripravený pestrý program v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, ktorý vyvrcholí galaprogramom folklórnych súborov. Ide o naozaj výnimočné podujatie, ktoré je očakávanou bodkou za festivalovou sezónou v Košickom kraji,“ hovorí predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Medzi novinky festivalu patrí séria zážitkových aktivít pre verejnosť v tradičnej drevenici v Rejdovej, kde nositelia tradícií vytvoria autentickú predvianočnú atmosféru a podčiarknu magickú podstatu stridžích dní.
Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič
Napísal(a) Marta Mikitová
Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič s názvom Na rejdovsku muštru. Realizácia zvukovej nahrávky prebiehala v dňoch 8. – 10.3.2024 s AGENT Media Plus, s. r. o. Banská Bystrica v Kultúrnom dome v Rejdovej. Hudobný doprovod realizovala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Dramaturgia: Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. Vydanie nahrávky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia s poskytnutou dotáciou 6.500 € za účelom: Realizácia umeleckých aktivít a podujatí umeleckého zoskupenia v oblasti tradičnej kultúry. CD bolo uvedené do života na Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 23. augusta 2024 a bol tam začatý aj jeho predaj.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej bude tento rok patriť svadobným tradíciám
Napísal(a) TASR
Jubilejný 50. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej (okres Rožňava) bude patriť svadobným tradíciám. Téme bude prispôsobená dramaturgia trojdňového festivalu i sprievodné aktivity.
Organizátori Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa rozhodli venovať svadbe ako najbohatšiemu prejavu ľudovej kultúry. "Tradičná svadba na Slovensku aj v našom kraji mala mnoho podôb. Trvala niekoľko dní a nezaobišla sa bez množstva zvykov, obradov, magických úkonov, lahodného jedla a hlavne rezkej muziky, spevu a tanca. Hoci univerzálny typ tradičnej slovenskej svadby neexistuje, svadba v Rejdovej návštevníkov počas troch dní zavedie do fascinujúcej atmosféry zvykov typických pre túto obec a región Gemera," skonštatoval predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka.
Sviatky folklóru po 45.-krát otvárajú truhlicu tradičnej ľudovej kultúry Gemera-Malohontu
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka po 45.-krát otvárajú truhlicu tradičnej ľudovej kultúry nielen regiónu Gemer-Malohont.
Organizátori podujatia Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, obec Klenovec, v spolupráci s Občianskym združením RODON Klenovec a celým autorským tímom Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí.
Slávnosti získali regionálnu značku tradičné podujatie Gemera-Malohontu a sú členom národnej sekcie CIOFF. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 28. – 30. júna 2024 v obci Klenovec.
V scénických programoch sa počas troch dní vystrieda viac ako 1 000 účinkujúcich. Nebudú chýbať zruční remeselní majstri na tvorivých remeselných dielňach, či Jarmoku ľudových remesiel, ako aj gastronomické špeciality a výstavy. GMFS obohatia zahraniční hostia, a to zo Srbska, Poľska a Maďarska.
Rontouka všetkými zmyslami pozýva milovníkov folklóru do Rimavskej Soboty
Napísal(a) S. Zvarová
Dramaturgička slávností Klenovská rontouka a odborná pracovníčka pre folklór GMOS v Rimavskej Sobote pani Stanislava Zvarová aj prostredníctvom našej stránky pozýva milovníkov folklóru na podujatie Rontouka všetkými zmyslami, ktorým je propagačné podujatie 45. ročníka Gemersko-malohontských folklórnych slávností Klenovská rontouka. Aktivita sa bude konať v piatok 17. mája 2024 od 17:00 v Dome osvety v Rimavskej Sobote.
Organizátorom tejto aktivity sú Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec.
Program:
17:00
Turíčny sprievod mestom Rimavská Sobota
Na Luciu s programom Od jeseni do Krašuna s detským Lykovčekom z Revúcej
Napísal(a) O. Doboš
My, starší (mám 82 rokov) si radi spomíname na viacero zážitkov zo svojej mladosti. Medzi také, ktoré sme s veľkou nedočkavosťou prežívali, boli rôzne tradície, ktoré s nami „lomcovali“ práve v takýto čas, ktorý prežívame aj teraz – strigônske dni. Tie sa začínali Ondrejom a končili Luciou. Spomínam si ako dnes, keď sme ako malé deti chodili na dedine počas týchto dní do jedného z domov v Rožňavskom Bystrom. Volalo sa k nim u Jánošä. Bývali tam ľudia zhovievaví k nám deťom, a preto sme túto možnosť často využívali. Žili v jednom dome tri generácie ľudí: starý otec, rodičia a tri dievčatá. Keď sme sa u nich v spodnej kuchyni zišli z okolitých domov, bolo nás neúrekom. Tetka s báčim nás priúčali všeličomu, čo sme priam hltali do seba a bolo jedno, či to bolo z papiera, cesta alebo dreva. Hlavná vec, že sme to, o čom nám hovorili, precítili na vlastnej koži, či vlastnými rukami. Aj uši sme mali vždy napnuté, aby nám niečo neušlo, čo bolo potrebné počuť. Tam sme počúvali rôzne príhody, čo sa stali, alebo aj nikdy nestali, iba sa to vravelo a s tým sme žili počas nasledujúcich rokov.
Viac...
Dvanásty ročník si zapísal detský folklórny festival pod názvom Gemerská podkovička, ktorý sa uskutočnil v piatok 10. novembra 2023 v Metskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Podkovičku má „pod palcom“ Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a tohto roku sa naň do centra stredného Gemera pripravilo šesť detských súbor z okresov Revúca a Rimavská Sobota.
Dozvedeli sme sa, že festival organizátori rozdelil na niekoľko častí. Dopoludnia sa účastníkom festivalu venovali učitelia tanca z Hriňovej a Klenovca na tvorivých dielňach. Popoludní zase na niektoré remeselné techniky dohliadali známi lektori GMOS.
V hlavnej časti programu, ktorý sa začal o 17-ej hodine sa na javisku divadelnej sály postupne predstavili speváčka Dominika Jakubejová z Revúcej, Detský folklórny súbor Lykovček z Revúcej s vedúcimi Alenou Ďurkovičovou, Mariannou Poprockou a Natáliou Poprockou.
Pozývame vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote
Napísal(a) S. Zvarová
Pozývame Vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote, 16.9.2023 od 16:00.
Začíname tvorivou dielňou a prezentáciou zberateľa ľudových piesní Ľudovíta Vansu. Od 18:00 bude prebiehať regionálna postupová súťaž a prehliadka hudobného folkóru Nôty Gemera a Malohontu, ktorej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum pod názvom Vidiečanova Habovka a spolufinancuje ju Banskobystrický samosprávny kraj. V súťažnej časti programu sa predstavia: ženská spevácka skupina a mužská spevácka skupina FSK Lieščina z Rimavskej Soboty, FS Vepor z Klenovca, Dievčenská spevácka skupina FS Háj z Rimavskej Soboty. Sólisti speváci: Kinga Kislingerová z Teplého Vrchu, Lucia Zvarová z Klenovca, Beáta Kamenská z Rimavskej Soboty, Terézia Motyčková z Revúcej, Michaela Baštáková z Rimavskej Soboty, heligonkár Ján Kožiak z FS Vepor z Klenovca.
Rejdová svojou krásou stále upútava milovníkov folklóru
Napísal(a) MG od
Folkloristi i obdivovatelia ľudového umenia v našom regióne horného Gemera boli v uplynulých augustových dňoch svedkami jedinečnej tradície prehliadky toho najkrajšieho i najzaujímavejšieho čo máme – Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Naša rázovitá obec si dlhodobo udržiava to najcennejšie, čo nám zanechali naši predkovia a udáva tón na hornom Gemeri. Akoby rieka Slaná, ktoré pramení práve pod najvyšším vrchom Slovenského rudohoria, pod Stolicou, tieto cennosti šírila svojím tokom od severu až po najužší cíp Gemera, končiaci kdesi u susedov v Maďarsku. Je chvályhodné, že na tento drahokam už dlhé roky dohliada Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a spolu s Obecným úradom v Rejdovej ho takto chráni i propaguje. Koľkože je to rokov, mnohí sa pýtame, čo prvýkrát za dedinou v Rejdovej sprievod účastníkov festivalu zašiel k novopostavenému pódiu, na ktorom po prvýkrát sa predstavili najlepší rejdovskí speváci podporení rovnako milujúcimi susedmi ľudových spevov, tancov, remesiel i krojov zo širokého okolia? Dnes, po vyše 49 rokoch, nabrali organizátori Rejdovej nové skúsenosti a aj Rejdovci prijali počas troch dní hostí zo širokého okolia, ba aj zo zahraničia po novom.
Divadelné dosky Mestského domu kultúry v Revúcej boli 19. mája 2023 svedkami nezvyčajnej udalosti. Pod vedením skúseného divadelného režiséra Michala Spišáka divadelní ochotníci z Revúcej i Tisovca mali večer predstavenie novonaštudovanej hry dávneho chyžnianskeho rodáka Sama Tomášika Svadba pod Kohútom. Na tomto predstavení bol aj náš známy Peter Poboček a svojím objektívom fotoparátu zvečnil niektoré obrazy tejto hry aj pre našich čitateľov. Svadby bývali a ešte stále bývajú nezabudnuteľným folklórom, ktorý sa stáročia odohráva medzi našimi krajanmi. Mnohé sa stali presnou kópiou toho, čo sa obyčajne v sobotu dialo medzi svadobčanmi nevesty i mladoženícha a svadobných materí a svadobných otcov. Existujú večne zapísané postavy starejších, družbov i svatovcov, ktorí sa na túto udalosť pripravovali veľmi zodpovedne. Učili sa texty postáv tak, ako ich napísali ich autori pred niekoľkými storočiami. Ešte i dnes si spomínam, ako prišiel za mnou strýko, ktorý vydával dcéru a ja som jej mal robiť družbu. Samozrejme, že mi priniesol ručne písanú knižôčku s textami, ktoré mi pripadali ako spred vyše sto rokov. Dokonca i znenie bolo akési staromódne a podobalo sa na českú reč.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.