Folklór

Folklór (250)

Volaju me spievarko – pripravuje sa vydanie unikátnej zbierky piesní z Rejdovej

Mária Brdárska-Janoška – významná osobnosť hornogemerského folklóru, speváčka a nositeľka ľudových tradícií zapisuje a uchováva bohatstvo tradícií Rejdovej a chce ich odovzdať ďalším generáciám. Pani Brdársku spája dlhoročné priateľstvo s etnomuzikologičkou Alžbetou Lukáčovou. Práve ona iniciovala projekt spoločného knižného vydania zbierky v podobe publikácie dostupnej každému milovníkovi ľudovej kultúry pod názvom „Volaju me spievarko“ – v preklade z rejdovského nárečia „Volajú ma speváčka“. Knihu plánujeme vydať v takom náklade, aby mohla byť riadne distribuovaná v knižnej obchodnej sieti Slovenska. Podporte vydanie tejto unikátnej zbierky piesní z Rejdovej!

Spomíname na vynikajúceho gemerského folkloristu, speváka a hudobníka Miroslava Barana

Koncom februára 2025 si pripomíname nedožité 75. výročie narodenia folkloristu, speváka ľudových piesní, hráča na kontrabas, spracovateľa ľudových piesní, pedagóga, redaktora – Miroslava Barana (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča), ktorý sa narodil na Gemeri a celý život Gemer ospevoval. Zanechal nezmazateľnú stopu v oblasti slovenského folklóru, jeho originálny a jedinečný hlas v spojitosti s gemerským nárečím si podmanil celé  Slovensko. Dlhé roky bol dôstojným pokračovateľom a nositeľom ľudovej kultúry Gemera na Slovensku a uctieval krásu gemerských ľudových piesní, ktoré približujú minulosť, zachovávajú kultúrny odkaz našich predkov a hovoria príbehy o živote slovenského ľudu. Venoval sa aj gemerským nárečiam a bol naozaj skutočným Gemerčanom.

Gemerská svadba vo fašiangovom období

V Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, bude počas fašiangov skutočne veselo. Dôkazom toho je blížiace sa podujatie pod názvom Gemerská svadba vo fašiangovom období. Pôjde o aktivitu pre žiakov základných škôl, ktorá bude prebiehať počas celého mesiaca. „Kedysi vo fašiangovom období sa konalo najviac svadieb na dedinách. Preto aj naše múzeum v tomto roku pripravilo na fašiangové obdobie ukážku tradičných svadieb inšpirovanou svadbou z Rejdovej. Deti sa môžu nielen oboznámiť so svadobnými zvykmi, ale aj vychutnať  si ozajstnú svadobnú náladu so živou hudbou,“ uviedla múzejná pedagogička Gabriella Badin.

Rok na Gemeri 2024 vyvrcholil ľudovou múdrosťou: "Peršie kostiel, potem postiel"

Rok na Gemeri – dnes už netreba nikomu podrobne vysvetľovať, čo je to za podujatie, ktoré sa každoročne uskutočňuje, ani to, prečo a kde sa uskutočňuje. Každoročne však koncom roka ako vyvrcholenie zvykov a obyčají v tomto regióne bohatom na ľudovú kultúru zanecháva hlboké korene nielen u účinkujúcich, ale najmä u divákov.

Program tohtoročného podujatia Rok na Gemeri, ktorého hlavným organizátorom bolo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a patronát nad ním prevzal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, na úvod patril Strídžim dňom, programu, ktorý bol venovaný najmladšej generácii. Dostal priestor v Dome tradičnej kultúry na Gemeri v Rožňave 20. novembra predobedom. Podvečer 20. a 21. novembra 2024 sa začal program v jednej z obcí bohatej na folklór, v Rejdovej. V Chiške u Kriški si užili účinkujúci i diváci po tieto dva dni program, v ktorom sa predstavili folklórne skupiny z obcí Honce a Rožňavské Bystré. 

Rok na Gemeri – Zimný festival zvykov a obyčají Gemera 20. – 23. 11. 2024 Rožňava, Rejdová

K zimnému obdobiu v Košickom kraji už tradične patrí aj unikátny zimný festival Rok na Gemeri. Organizátorom 29. ročníka je Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK). Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. „Tento ročník festivalu sa nesie v znamení tajomného obdobia plného mágie, povier a rituálov – stridžích dní. V termíne od 20. do 23. novembra 2024 je pre návštevníkov pripravený pestrý program v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, ktorý vyvrcholí galaprogramom folklórnych súborov. Ide o naozaj výnimočné podujatie, ktoré je očakávanou bodkou za festivalovou sezónou v Košickom kraji,“ hovorí predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Medzi novinky festivalu patrí séria zážitkových aktivít pre verejnosť v tradičnej drevenici v Rejdovej, kde nositelia tradícií vytvoria autentickú predvianočnú atmosféru a podčiarknu magickú podstatu stridžích dní.

Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič

Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič s názvom Na rejdovsku muštru. Realizácia zvukovej nahrávky prebiehala v dňoch  8. – 10.3.2024 s AGENT Media Plus, s. r. o. Banská Bystrica v Kultúrnom dome v Rejdovej. Hudobný doprovod realizovala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Dramaturgia: Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. Vydanie nahrávky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia s poskytnutou dotáciou 6.500 € za účelom: Realizácia umeleckých aktivít a podujatí umeleckého zoskupenia v oblasti tradičnej kultúry. CD bolo uvedené do života na Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 23. augusta 2024 a bol tam začatý aj jeho predaj.

Gemerský folklórny festival v Rejdovej bude tento rok patriť svadobným tradíciám

Jubilejný 50. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej (okres Rožňava) bude patriť svadobným tradíciám. Téme bude prispôsobená dramaturgia trojdňového festivalu i sprievodné aktivity.

Organizátori Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa rozhodli venovať svadbe ako najbohatšiemu prejavu ľudovej kultúry.  "Tradičná svadba na Slovensku aj v našom kraji mala mnoho podôb. Trvala niekoľko dní a nezaobišla sa bez množstva zvykov, obradov, magických úkonov, lahodného jedla a hlavne rezkej muziky, spevu a tanca. Hoci univerzálny typ tradičnej slovenskej svadby neexistuje, svadba v Rejdovej návštevníkov počas troch dní zavedie do fascinujúcej atmosféry zvykov typických pre túto obec a región Gemera," skonštatoval predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka.

Sviatky folklóru po 45.-krát otvárajú truhlicu tradičnej ľudovej kultúry Gemera-Malohontu

Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka po 45.-krát otvárajú truhlicu tradičnej ľudovej kultúry nielen regiónu Gemer-Malohont. 

Organizátori podujatia Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, obec Klenovec, v spolupráci s Občianskym združením RODON Klenovec a celým autorským tímom Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. 

Slávnosti získali regionálnu značku tradičné podujatie Gemera-Malohontu a sú členom národnej sekcie CIOFF. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 28. – 30. júna 2024 v obci Klenovec.

V scénických programoch sa počas troch dní vystrieda viac ako 1 000 účinkujúcich. Nebudú chýbať zruční remeselní majstri na tvorivých remeselných dielňach, či Jarmoku ľudových remesiel, ako aj gastronomické špeciality a výstavy. GMFS obohatia zahraniční hostia, a to zo Srbska, Poľska a Maďarska. 

Rontouka všetkými zmyslami pozýva milovníkov folklóru do Rimavskej Soboty

Dramaturgička slávností Klenovská rontouka a odborná pracovníčka pre folklór GMOS v Rimavskej Sobote pani Stanislava Zvarová aj prostredníctvom našej stránky pozýva milovníkov folklóru na podujatie Rontouka všetkými zmyslami, ktorým je propagačné podujatie 45. ročníka Gemersko-malohontských folklórnych slávností Klenovská rontouka. Aktivita sa bude konať v piatok 17. mája 2024 od 17:00 v Dome osvety v Rimavskej Sobote.

Organizátorom tejto aktivity sú Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec.

Program:

17:00

Turíčny sprievod mestom Rimavská Sobota

Na Luciu s programom Od jeseni do Krašuna s detským Lykovčekom z Revúcej

My, starší (mám 82 rokov) si radi spomíname na viacero zážitkov zo svojej mladosti. Medzi také, ktoré sme s veľkou nedočkavosťou prežívali, boli rôzne tradície, ktoré s nami „lomcovali“ práve v takýto čas, ktorý prežívame aj teraz – strigônske dni. Tie sa začínali Ondrejom a končili Luciou. Spomínam si ako dnes, keď sme ako malé deti chodili na dedine počas týchto dní do jedného z domov v Rožňavskom Bystrom. Volalo sa k nim u Jánošä. Bývali tam ľudia zhovievaví k nám deťom, a preto sme túto možnosť často využívali. Žili v jednom dome tri generácie ľudí: starý otec, rodičia a tri dievčatá. Keď sme sa u nich v spodnej kuchyni zišli z okolitých domov, bolo nás neúrekom. Tetka s báčim nás priúčali všeličomu, čo sme priam hltali do seba a bolo jedno, či to bolo z papiera, cesta alebo dreva. Hlavná vec, že sme to, o čom nám hovorili, precítili na vlastnej koži, či vlastnými rukami. Aj uši sme mali vždy napnuté, aby nám niečo neušlo, čo bolo potrebné počuť. Tam sme počúvali rôzne príhody, čo sa stali, alebo aj nikdy nestali, iba sa to vravelo a s tým sme žili počas nasledujúcich rokov.

Strana 1 z 18