Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí, rozvíjanie zručností a umelecko-odborný rast kolektívov a jednotlivcov prostredníctvom poznávania, realizácie a prezentácie umeleckej tvorby v oblasti tradičného ľudového umenia a jeho folklorizovaných prejavov. Aktivizovať činnosť a podporovať rozvoj detských folklórnych súborov; popularizovať výchovu ľudovým umením a poukazovať na jej význam v komplexnej výchove; viesť deti k poznávaniu tradičnej ľudovej kultúry Slovenska a oblastí historicky obývaných Slovákmi.
Súťažnú prehliadku hodnotila odborná porota v zložení: PaedDr. Lenka Adzimová z Košíc, Ing. Andrej Sýkora, PhD. zo Zvolena, predsedom poroty bol Mgr. art. Roman Malatinec z Korytárok.
Dom kultúry Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti zaplnilo 180 detí. Do súťaže choreografií sa zapojilo šesť detských folklórnych súborov a získali nasledovné ocenenia: bronzové pásmo DFS Zrkadielko z Hnúšte a DFS Čížiček z Tisovca, strieborné pásmo DFS Podkovička a DFS Hájiček z Rimavskej Soboty, Zlaté pásmo s návrhom na postup na krajskú súťaž získal DFS Mladosť z Klenovca, Zlaté pásmo s priamym postupom na krajskú súťaž DFS Lykovček z Revúcej. Oba zlaté kolektívy nás budú prezentovať na krajskom festivale detských folklórnych súborov 3. mája 2019 v Kokave nad Rimavicou.
V súťaži sólistov spevákov ľudových piesní sa speváčikovia predstavili v dvoch kategóriách. V prvej kategórii získala 1. miesto a postup na krajskú súťaž do Hronseku Andrejka Rapčanová z DFS Zornička z Klenovca, 2. miesto získala Zoja Bohušová z DFS Lykovček z Revúcej. V II. Kategórii si 1. miesto vyspievala Terézia Motyčková z DFS Lykovček z Revúcej, 2. Miesto Dominika Kasáčová z DFS Mladosť z Klenovca a 3. miesto Lucia Jakabšicová z DFS Mladosť z Klenovca. Krajská súťaž sólistov spevákov Hronsecká lipová ratolesť sa uskutoční 25. mája 2019 v obci Hronsek, vyhlasovateľom súťaže je Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici a obec Hronsek.
Všetkým účinkujúcim, ich vedúcim, ako aj ich rodičom ďakujeme za uchovávanie tradičnej ľudovej kultúry a želáme veľa úspechov pri ďalšej činnosti.
Súčasťou podujatia bola aj prezentácia veľkonočných ozdôb a ďakujeme Eve Dolinajovej a pani Hrončekovej z Tisovca, Slávke Maslenovej z Hnúšte, Elene Kamenskej z Kadluba.
V rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia sme pre deti realizovali tanečnú tvorivú dielňu s lektorkami: Michaela Baštáková, Kristína Odelgová, Magdalána Kantorová.
Za spoluprácu ďakujeme Mestkému kultúrnemu stredisku v Hnúšti.
Mgr. Stanislava Zvarová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.