Kto v piatok nemusí skoro ráno vstávať, nech určite nevynechá večernú tancovačku v „kerčme“ Pod Stolicou. V tanečnom dome si ju možno vychutnať s Petrom Vajdom a muzikantmi ľudovej hudby Ondreja Hlaváča.
„Košický samosprávny kraj s radosťou prevzal záštitu nad Gemerským folklórnym festivalom. Podujatie robí nášmu kraju a jeho tradíciám skvelé meno už 46 rokov, pre východniarov je to jeden z najväčších folklórnych sviatkov. Ak chcete zažiť Gemer s úprimnou pohostinnosťou miestnych, pestrou zmesou ľubozvučného nárečia, tancov, piesní, vôní a chutí, určite by ste si mali naplánovať výlet do Rejdovej.
Identitu kraja totiž vytvárajú práve jeho zvyky a tradície, ktoré sa nám darí uchovávať aj vďaka festivalu v Rejdovej,“ hodnotí a zároveň pozýva návštevníkov predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
V piatok po slávnostnom otvorení festivalu o 18:00 sa na rejdovskom pľaci postupne vystriedajú muzikanti, speváci a tanečníci. Tradične festival odštartuje miestna folklórna skupina Hôra. Predstavia sa absolventi so svojimi lektormi z detského muzikantského tábora a Martin Repáň so svojou Repáňovskou muzikou z Terchovej. Večerný program uzavrie nádielka pravého východniarskeho folklóru – Košicki špivaci, Muzika Milana Rendoša a hudobno-tanečná folklórna šou Klenoty kraja v réžii Vlada Michalka. „Tá pravá, nefalšovaná rejdovská zábava so zapojením návštevníkov však začína až okolo pol desiatej večer,“ prezrádza detaily programu riaditeľka Gemerského osvetového strediska (GOS) Helena Novotná. „Kto si chce zanôtiť, ten nech navštívi spevácky dom u Petriska, kde sa s Betkou Lukáčovou a Jurajom Kováčom môže naučiť ľudové piesne spod Stromíša. Tancovačka na pľacu s členmi skupiny Bardfa zaručuje ozajstný zážitok pre všetkých, ktorí majú radi ľudové tance a chcú sa naučiť aj niečo nové. Ľudová veselica v obci a v miestnych „kerčmách“ zavŕši druhý festivalový deň,“ dodáva Novotná.
Sobotňajší program má dramaturgicky dve časti. O desiatej sa otvárajú rejdovské dvory a do pol druhej poobede prebieha detský program na javisku pri kostole. Už tradične v tomto pásme dostávajú priestor na účinkovanie klienti z Domova sociálnych služieb Jasanima z Rožňavy, ale predstaví sa aj spevácka skupina Šafolka zo Smižian, ktorá sa zviditeľnila vo folklórnej šou Zem spieva. „Novinkou, na ktorú sa všetci tešíme, je módna prehliadka Folklórne parádnice, ktorú pripravila zanietená tkáčka Ľubka Žilková. Divákom predstaví nadčasové detské odevné kolekcie, pri výrobe ktorých sú využité ručne tkané prírodné materiály, tradičné ľudové vzory a motívy z Gemera, Malohontu a Hontu,“ približuje program Mária Ferenczová, manažérka kultúry GOS.
Druhá časť sobotňajšieho programu pokračuje v amfiteátri, kde v hlavnom programe pod názvom Vôňa Gemera sa predstavia folklórne kolektívy z horného Gemera a uvedú v réžii Jána Liptáka zvyky, obyčaje, spevy, tance, pestré kroje a rozmanité nárečia, ktoré sprevádzali našich predkov v dňoch pracovných i sviatočných. Pozdrav Gemeru prinesú známe a úspešné folklórne súbory, skupiny a sólisti - Martina Ťasková Kanošová, spevácka skupina Šafolka, Stoličnoho džyvky, mužská spevácka skupina Hnojňane z Mihaľovec, či tanečná skupina Bardfa. Okamihy Hornádu zažijú diváci s folklórnym súborom Hornád z Košíc a záver programu bude patriť folklórnemu súboru Ponitran s hosťujúcou mužskou speváckou skupinou Šumiačan v programe s názvom Fantázie.
V areáli amfiteátra návštevníkov čakajú zaujímavé sprievodné podujatia. Hlásne trúby festivalu, Jano a Ďuro na chodúľoch z Divadla z domčeka, sprevádzajú najmä aktivity pre deti. Najmenší môžu v zóne Domu tradičnej kultúry Gemera pobudnúť v tvorivých dielňach a vyskúšať si rôzne textilné a hrnčiarske techniky. Unikátny zážitok sľubuje mladý gemerský remeselník, zvonolejár Robert Slíž, ktorý predvedie ukážku odlievania zvona. Ani tento rok nebude chýbať jarmok tradičných ľudových výrobkov, výstava fotografií z predchádzajúcich ročníkov festivalu, výstava obrazov s ľudovou tematikou, lesná pedagogika, astronomické stanovište, či už v kruhu najmenších obľúbené detské divadielko Pesničkál.
Organizátormi 46. ročníka Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sú Gemerské osvetové stredisko, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja (KSK) a Obec Rejdová.
Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).