Kto v piatok nemusí skoro ráno vstávať, nech určite nevynechá večernú tancovačku v „kerčme“ Pod Stolicou. V tanečnom dome si ju možno vychutnať s Petrom Vajdom a muzikantmi ľudovej hudby Ondreja Hlaváča.
„Košický samosprávny kraj s radosťou prevzal záštitu nad Gemerským folklórnym festivalom. Podujatie robí nášmu kraju a jeho tradíciám skvelé meno už 46 rokov, pre východniarov je to jeden z najväčších folklórnych sviatkov. Ak chcete zažiť Gemer s úprimnou pohostinnosťou miestnych, pestrou zmesou ľubozvučného nárečia, tancov, piesní, vôní a chutí, určite by ste si mali naplánovať výlet do Rejdovej.
Identitu kraja totiž vytvárajú práve jeho zvyky a tradície, ktoré sa nám darí uchovávať aj vďaka festivalu v Rejdovej,“ hodnotí a zároveň pozýva návštevníkov predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
V piatok po slávnostnom otvorení festivalu o 18:00 sa na rejdovskom pľaci postupne vystriedajú muzikanti, speváci a tanečníci. Tradične festival odštartuje miestna folklórna skupina Hôra. Predstavia sa absolventi so svojimi lektormi z detského muzikantského tábora a Martin Repáň so svojou Repáňovskou muzikou z Terchovej. Večerný program uzavrie nádielka pravého východniarskeho folklóru – Košicki špivaci, Muzika Milana Rendoša a hudobno-tanečná folklórna šou Klenoty kraja v réžii Vlada Michalka. „Tá pravá, nefalšovaná rejdovská zábava so zapojením návštevníkov však začína až okolo pol desiatej večer,“ prezrádza detaily programu riaditeľka Gemerského osvetového strediska (GOS) Helena Novotná. „Kto si chce zanôtiť, ten nech navštívi spevácky dom u Petriska, kde sa s Betkou Lukáčovou a Jurajom Kováčom môže naučiť ľudové piesne spod Stromíša. Tancovačka na pľacu s členmi skupiny Bardfa zaručuje ozajstný zážitok pre všetkých, ktorí majú radi ľudové tance a chcú sa naučiť aj niečo nové. Ľudová veselica v obci a v miestnych „kerčmách“ zavŕši druhý festivalový deň,“ dodáva Novotná.
Sobotňajší program má dramaturgicky dve časti. O desiatej sa otvárajú rejdovské dvory a do pol druhej poobede prebieha detský program na javisku pri kostole. Už tradične v tomto pásme dostávajú priestor na účinkovanie klienti z Domova sociálnych služieb Jasanima z Rožňavy, ale predstaví sa aj spevácka skupina Šafolka zo Smižian, ktorá sa zviditeľnila vo folklórnej šou Zem spieva. „Novinkou, na ktorú sa všetci tešíme, je módna prehliadka Folklórne parádnice, ktorú pripravila zanietená tkáčka Ľubka Žilková. Divákom predstaví nadčasové detské odevné kolekcie, pri výrobe ktorých sú využité ručne tkané prírodné materiály, tradičné ľudové vzory a motívy z Gemera, Malohontu a Hontu,“ približuje program Mária Ferenczová, manažérka kultúry GOS.
Druhá časť sobotňajšieho programu pokračuje v amfiteátri, kde v hlavnom programe pod názvom Vôňa Gemera sa predstavia folklórne kolektívy z horného Gemera a uvedú v réžii Jána Liptáka zvyky, obyčaje, spevy, tance, pestré kroje a rozmanité nárečia, ktoré sprevádzali našich predkov v dňoch pracovných i sviatočných. Pozdrav Gemeru prinesú známe a úspešné folklórne súbory, skupiny a sólisti - Martina Ťasková Kanošová, spevácka skupina Šafolka, Stoličnoho džyvky, mužská spevácka skupina Hnojňane z Mihaľovec, či tanečná skupina Bardfa. Okamihy Hornádu zažijú diváci s folklórnym súborom Hornád z Košíc a záver programu bude patriť folklórnemu súboru Ponitran s hosťujúcou mužskou speváckou skupinou Šumiačan v programe s názvom Fantázie.
V areáli amfiteátra návštevníkov čakajú zaujímavé sprievodné podujatia. Hlásne trúby festivalu, Jano a Ďuro na chodúľoch z Divadla z domčeka, sprevádzajú najmä aktivity pre deti. Najmenší môžu v zóne Domu tradičnej kultúry Gemera pobudnúť v tvorivých dielňach a vyskúšať si rôzne textilné a hrnčiarske techniky. Unikátny zážitok sľubuje mladý gemerský remeselník, zvonolejár Robert Slíž, ktorý predvedie ukážku odlievania zvona. Ani tento rok nebude chýbať jarmok tradičných ľudových výrobkov, výstava fotografií z predchádzajúcich ročníkov festivalu, výstava obrazov s ľudovou tematikou, lesná pedagogika, astronomické stanovište, či už v kruhu najmenších obľúbené detské divadielko Pesničkál.
Organizátormi 46. ročníka Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sú Gemerské osvetové stredisko, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja (KSK) a Obec Rejdová.
Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.