Kto v piatok nemusí skoro ráno vstávať, nech určite nevynechá večernú tancovačku v „kerčme“ Pod Stolicou. V tanečnom dome si ju možno vychutnať s Petrom Vajdom a muzikantmi ľudovej hudby Ondreja Hlaváča.
„Košický samosprávny kraj s radosťou prevzal záštitu nad Gemerským folklórnym festivalom. Podujatie robí nášmu kraju a jeho tradíciám skvelé meno už 46 rokov, pre východniarov je to jeden z najväčších folklórnych sviatkov. Ak chcete zažiť Gemer s úprimnou pohostinnosťou miestnych, pestrou zmesou ľubozvučného nárečia, tancov, piesní, vôní a chutí, určite by ste si mali naplánovať výlet do Rejdovej.
Identitu kraja totiž vytvárajú práve jeho zvyky a tradície, ktoré sa nám darí uchovávať aj vďaka festivalu v Rejdovej,“ hodnotí a zároveň pozýva návštevníkov predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
V piatok po slávnostnom otvorení festivalu o 18:00 sa na rejdovskom pľaci postupne vystriedajú muzikanti, speváci a tanečníci. Tradične festival odštartuje miestna folklórna skupina Hôra. Predstavia sa absolventi so svojimi lektormi z detského muzikantského tábora a Martin Repáň so svojou Repáňovskou muzikou z Terchovej. Večerný program uzavrie nádielka pravého východniarskeho folklóru – Košicki špivaci, Muzika Milana Rendoša a hudobno-tanečná folklórna šou Klenoty kraja v réžii Vlada Michalka. „Tá pravá, nefalšovaná rejdovská zábava so zapojením návštevníkov však začína až okolo pol desiatej večer,“ prezrádza detaily programu riaditeľka Gemerského osvetového strediska (GOS) Helena Novotná. „Kto si chce zanôtiť, ten nech navštívi spevácky dom u Petriska, kde sa s Betkou Lukáčovou a Jurajom Kováčom môže naučiť ľudové piesne spod Stromíša. Tancovačka na pľacu s členmi skupiny Bardfa zaručuje ozajstný zážitok pre všetkých, ktorí majú radi ľudové tance a chcú sa naučiť aj niečo nové. Ľudová veselica v obci a v miestnych „kerčmách“ zavŕši druhý festivalový deň,“ dodáva Novotná.
Sobotňajší program má dramaturgicky dve časti. O desiatej sa otvárajú rejdovské dvory a do pol druhej poobede prebieha detský program na javisku pri kostole. Už tradične v tomto pásme dostávajú priestor na účinkovanie klienti z Domova sociálnych služieb Jasanima z Rožňavy, ale predstaví sa aj spevácka skupina Šafolka zo Smižian, ktorá sa zviditeľnila vo folklórnej šou Zem spieva. „Novinkou, na ktorú sa všetci tešíme, je módna prehliadka Folklórne parádnice, ktorú pripravila zanietená tkáčka Ľubka Žilková. Divákom predstaví nadčasové detské odevné kolekcie, pri výrobe ktorých sú využité ručne tkané prírodné materiály, tradičné ľudové vzory a motívy z Gemera, Malohontu a Hontu,“ približuje program Mária Ferenczová, manažérka kultúry GOS.
Druhá časť sobotňajšieho programu pokračuje v amfiteátri, kde v hlavnom programe pod názvom Vôňa Gemera sa predstavia folklórne kolektívy z horného Gemera a uvedú v réžii Jána Liptáka zvyky, obyčaje, spevy, tance, pestré kroje a rozmanité nárečia, ktoré sprevádzali našich predkov v dňoch pracovných i sviatočných. Pozdrav Gemeru prinesú známe a úspešné folklórne súbory, skupiny a sólisti - Martina Ťasková Kanošová, spevácka skupina Šafolka, Stoličnoho džyvky, mužská spevácka skupina Hnojňane z Mihaľovec, či tanečná skupina Bardfa. Okamihy Hornádu zažijú diváci s folklórnym súborom Hornád z Košíc a záver programu bude patriť folklórnemu súboru Ponitran s hosťujúcou mužskou speváckou skupinou Šumiačan v programe s názvom Fantázie.
V areáli amfiteátra návštevníkov čakajú zaujímavé sprievodné podujatia. Hlásne trúby festivalu, Jano a Ďuro na chodúľoch z Divadla z domčeka, sprevádzajú najmä aktivity pre deti. Najmenší môžu v zóne Domu tradičnej kultúry Gemera pobudnúť v tvorivých dielňach a vyskúšať si rôzne textilné a hrnčiarske techniky. Unikátny zážitok sľubuje mladý gemerský remeselník, zvonolejár Robert Slíž, ktorý predvedie ukážku odlievania zvona. Ani tento rok nebude chýbať jarmok tradičných ľudových výrobkov, výstava fotografií z predchádzajúcich ročníkov festivalu, výstava obrazov s ľudovou tematikou, lesná pedagogika, astronomické stanovište, či už v kruhu najmenších obľúbené detské divadielko Pesničkál.
Organizátormi 46. ročníka Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sú Gemerské osvetové stredisko, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja (KSK) a Obec Rejdová.
Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-