Festival začal už vo štvrtok edukačnými aktivitami. V súčasnosti aktuálnej téme obnovy šatníc folklórnych kolektívov bol venovaný workshop zameraný na uchovávanie a správne používanie tradičného odevu. K tvorbe projektov v oblasti tradičnej ľudovej kultúry Betka Lukáčová, etnomuzikologička a moderátorka podujatia, odovzdala prítomným účastníkom niekoľko vzácnych rád. V ďalšej časti, ktorá bola venovaná tradičnému odevu a doplnkom, už predstavila tú najpovolanejšiu, známu výrobkyňu krojov Zuzanu Dovalovskú. Spolu s Máriou Huňákovou prezentovali množstvo druhov odevov z Rejdovej s výstižným komentárom, čo sa kedy nosilo, aké doplnky patrili k danému odevu a z čoho je vyhotovený.
Večerný program pokračoval v miestnom hostinci tanečným domom s Petrom Vajdom.
V piatok sa organizátori od rána venovali posledným prípravám v obci a v amfiteátri. Popoludní návštevníkov vítal spev účinkujúcich a rejdovskie pekeraje - tradičné koláče a jedlá miestnych gazdiniek. Po slávnostných bohoslužbách za zachovanie tradícií v evanjelickom kostole sa účastníci presunuli k miestnej fare kde bola sprístupnená výstava obrazov Moniky Vozárovej. Program na malej scéne otvorila domáca folklórna skupina Hôra a zástupcovia organizátorov. Prítomných privítala starostka obce Slávka Krišťáková, za Košický samosprávny kraj sa divákom prihovoril podpredseda KSK Daniel Rusnák. Riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná všetkým popriala príjemný večer pri festivalom programe. Ten pokračoval prezentáciou najmladších talentov z muzikantského tábora kde sa počas uplynulého týždňa zdokonaľovali v hre na ľudových nástrojoch. Ďalší talent, mladý víťaz folklórnej šou Zem spieva Martin Repáň s Repáňovskou muzikou spestril program terchovskými nôtami. Večerný program prezentoval prevažne východoslovenský folklór, predstavili sa v ňom Košický špivaci, Muzika Milana Rendoša a najlepší tanečníci s choreografiou Klenoty kraja. Ďalej sa pokračovalo vo dvore U Petriska speváckym domom s Betkou Lukáčovou a Jurajom Kováčom. Ale aj pľac ožil tancujúcimi, ktorí mali záujem vyskúšať nové tanečné prvky a motívy v škole tanca s Bardfou a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča. Festivalová noc pokračovala do skorého rána Rejdovskou veselicou.
Napriek tomu sobotné ráno bolo rušné, do amfiteátra prichádzali účinkujúci na priestorové skúšky a v dedine už prvých návštevníkov vítali Rejdovské dvory kde prezentovali tradičné remeslá zachovávané v obci a v hornom Gemeri. Na malej scéne pri kostole sa predpoludňajší program začal zvykoslovným pásmom Na priadkach v podaní klientov DSS Jasanima z Rožňavy. Detské folklórne súbory z okresu v bloku Eniki beniki, ktorý režijne pripravili Janka a Vlado Vnenčákovci, detskými hrami, spevmi, riekankami a tančekmi mnohým divákom pripomenuli detské roky. Na poludnie program pokračoval speváckym pásmom spišských piesní v podaní speváckej skupiny Šafolka zo Smižian, známej aj z folklórnej šou Zem spieva. Dianie na pľacu uzavrela zaujímavá módna prehliadka nadčasových modelov s využitím ľudových vzorov z Hontu, Malohontu a Gemera. Krojovaný sprievod oživili Jano a Ďuro, zaujímaví maskoti na chodúľoch. Aj v amfiteátri usmerňovali návštevníkov a orientovali ich na množstvo sprievodných podujatí, ktoré organizátori pripravili pre všetky vekové kategórie. Na veľkej scéne po privítanke javisko patrilo gemerským folklórnym skupinám, súborom a sólistom. V programovom bloku Vôňa Gemera, ktorý režijne pripravil Ján Lipták, sa kolektívy predstavili prevažne s novými zvykoslovnými pásmami a tanečnými choreografiami. Pozdrav Gemeru priniesli Martina Ťasková, Kanošová, tanečná skupina Bardfa, spevácka skupina Šafolka, Stoličnoho džyvky a mužská spevácka skupina Hnojňane z Mihaľovec. Zaujímavé Okamihy Hornádu uviedol folklórny súbor Hornád z Košíc a záver 46. ročníka Gemerského folklórneho festivalu patril folklórnemu súboru Ponitran s programom Fantázie, v ktorom sa predstavila aj mužská spevácka skupina FS Šumiačan.
„Sme veľmi radi, že sa nám opäť podarilo rozšíriť programovú ponuku a zaujať návštevníkov aj sprievodnými podujatiami. Okrem tradičných Rejdovských dvorov kde návštevníci mali príležitosť vidieť priebeh spracovania ľanu až do textilnej podoby, či výrobu šindľov a ďalšie zaujímavé činnosti aj v areáli amfiteátra sme pripravili pestrú ponuku. Bohatý a rozmanitý jarmok ľudových výrobkov, výstava fotografií, točenie na kruhu, modelovanie z hliny či rôzne textilné techniky boli doplnené divadielkom Pesničkál, módnou prehliadkou a ďalšími aktivitami pre najmenších. Jednou z noviniek bolo odlievanie zvona. Celý proces odlievania až po hotový výrobok predviedol mladý remeselník Robert Slíž,“ doplnila dianie na festivale Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
46. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2019 sa konal pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku, s finančnou podporou z verejných zdrojov hlavného partnera Fondu na podporu umenia, a tiež Košického samosprávneho kraja.
MF
Foto: Štefan Majerčák, Lukáš Ďurán, Jozef Peniaško
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.