Festival začal už vo štvrtok edukačnými aktivitami. V súčasnosti aktuálnej téme obnovy šatníc folklórnych kolektívov bol venovaný workshop zameraný na uchovávanie a správne používanie tradičného odevu. K tvorbe projektov v oblasti tradičnej ľudovej kultúry Betka Lukáčová, etnomuzikologička a moderátorka podujatia, odovzdala prítomným účastníkom niekoľko vzácnych rád. V ďalšej časti, ktorá bola venovaná tradičnému odevu a doplnkom, už predstavila tú najpovolanejšiu, známu výrobkyňu krojov Zuzanu Dovalovskú. Spolu s Máriou Huňákovou prezentovali množstvo druhov odevov z Rejdovej s výstižným komentárom, čo sa kedy nosilo, aké doplnky patrili k danému odevu a z čoho je vyhotovený.
Večerný program pokračoval v miestnom hostinci tanečným domom s Petrom Vajdom.
V piatok sa organizátori od rána venovali posledným prípravám v obci a v amfiteátri. Popoludní návštevníkov vítal spev účinkujúcich a rejdovskie pekeraje - tradičné koláče a jedlá miestnych gazdiniek. Po slávnostných bohoslužbách za zachovanie tradícií v evanjelickom kostole sa účastníci presunuli k miestnej fare kde bola sprístupnená výstava obrazov Moniky Vozárovej. Program na malej scéne otvorila domáca folklórna skupina Hôra a zástupcovia organizátorov. Prítomných privítala starostka obce Slávka Krišťáková, za Košický samosprávny kraj sa divákom prihovoril podpredseda KSK Daniel Rusnák. Riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná všetkým popriala príjemný večer pri festivalom programe. Ten pokračoval prezentáciou najmladších talentov z muzikantského tábora kde sa počas uplynulého týždňa zdokonaľovali v hre na ľudových nástrojoch. Ďalší talent, mladý víťaz folklórnej šou Zem spieva Martin Repáň s Repáňovskou muzikou spestril program terchovskými nôtami. Večerný program prezentoval prevažne východoslovenský folklór, predstavili sa v ňom Košický špivaci, Muzika Milana Rendoša a najlepší tanečníci s choreografiou Klenoty kraja. Ďalej sa pokračovalo vo dvore U Petriska speváckym domom s Betkou Lukáčovou a Jurajom Kováčom. Ale aj pľac ožil tancujúcimi, ktorí mali záujem vyskúšať nové tanečné prvky a motívy v škole tanca s Bardfou a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča. Festivalová noc pokračovala do skorého rána Rejdovskou veselicou.
Napriek tomu sobotné ráno bolo rušné, do amfiteátra prichádzali účinkujúci na priestorové skúšky a v dedine už prvých návštevníkov vítali Rejdovské dvory kde prezentovali tradičné remeslá zachovávané v obci a v hornom Gemeri. Na malej scéne pri kostole sa predpoludňajší program začal zvykoslovným pásmom Na priadkach v podaní klientov DSS Jasanima z Rožňavy. Detské folklórne súbory z okresu v bloku Eniki beniki, ktorý režijne pripravili Janka a Vlado Vnenčákovci, detskými hrami, spevmi, riekankami a tančekmi mnohým divákom pripomenuli detské roky. Na poludnie program pokračoval speváckym pásmom spišských piesní v podaní speváckej skupiny Šafolka zo Smižian, známej aj z folklórnej šou Zem spieva. Dianie na pľacu uzavrela zaujímavá módna prehliadka nadčasových modelov s využitím ľudových vzorov z Hontu, Malohontu a Gemera. Krojovaný sprievod oživili Jano a Ďuro, zaujímaví maskoti na chodúľoch. Aj v amfiteátri usmerňovali návštevníkov a orientovali ich na množstvo sprievodných podujatí, ktoré organizátori pripravili pre všetky vekové kategórie. Na veľkej scéne po privítanke javisko patrilo gemerským folklórnym skupinám, súborom a sólistom. V programovom bloku Vôňa Gemera, ktorý režijne pripravil Ján Lipták, sa kolektívy predstavili prevažne s novými zvykoslovnými pásmami a tanečnými choreografiami. Pozdrav Gemeru priniesli Martina Ťasková, Kanošová, tanečná skupina Bardfa, spevácka skupina Šafolka, Stoličnoho džyvky a mužská spevácka skupina Hnojňane z Mihaľovec. Zaujímavé Okamihy Hornádu uviedol folklórny súbor Hornád z Košíc a záver 46. ročníka Gemerského folklórneho festivalu patril folklórnemu súboru Ponitran s programom Fantázie, v ktorom sa predstavila aj mužská spevácka skupina FS Šumiačan.
„Sme veľmi radi, že sa nám opäť podarilo rozšíriť programovú ponuku a zaujať návštevníkov aj sprievodnými podujatiami. Okrem tradičných Rejdovských dvorov kde návštevníci mali príležitosť vidieť priebeh spracovania ľanu až do textilnej podoby, či výrobu šindľov a ďalšie zaujímavé činnosti aj v areáli amfiteátra sme pripravili pestrú ponuku. Bohatý a rozmanitý jarmok ľudových výrobkov, výstava fotografií, točenie na kruhu, modelovanie z hliny či rôzne textilné techniky boli doplnené divadielkom Pesničkál, módnou prehliadkou a ďalšími aktivitami pre najmenších. Jednou z noviniek bolo odlievanie zvona. Celý proces odlievania až po hotový výrobok predviedol mladý remeselník Robert Slíž,“ doplnila dianie na festivale Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
46. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2019 sa konal pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku, s finančnou podporou z verejných zdrojov hlavného partnera Fondu na podporu umenia, a tiež Košického samosprávneho kraja.
MF
Foto: Štefan Majerčák, Lukáš Ďurán, Jozef Peniaško

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-