V dňoch 23. - 24. novembra 2012 sa v Slavošovciach pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu uskutočnil v poradí už 18. ročník obľúbených slávností zvykov a obyčají Gemera - Malohontu Rok na Gemeri. Podujatie bolo rozdelené do dvoch dní, konalo sa v piatok a v sobotu. Prvá časť programu sa uskutočnila v areáli Základnej školy Pavla Dobšinského, v areáli Materskej školy na sídlisku a aj v Kultúrnom dome našej obce. Išlo o zaujímavé podujatie, Na druhý deň mohli obyvatelia Slavošoviec a celého okolia zhliadnuť pásmo vystúpení v duchu odkazu "Čo starí pamätajú, mladí zachovajú" (autorom výroku a tejto myšlienky je Ján Čajak ml., čestný občan Slavošoviec).
Pásmo sa začalo o 17.00 hod. v bývalom ZK Slavošovce. Sála sa rýchlo naplnila hosťami, sponzormi a vďačnými divákmi, medzi ktorými bol aj podpredseda KSK Ing. Ján Szöllös. Účinkujúci a hostia sa po takmer dvojhodinovom zaujímavom programe presunuli do kultúrneho domu v obci, kde podujatie pokračovalo sprievodnými aktivitami a súťažami. Tí najlepší boli ocenení starostom obce Ing. Štefanom Baštákom a riaditeľkou GOS v Rožňave Mgr. Helenou Novotnou. Zo sprievodných podujatí hodno spomenúť aspoň tieto: Z kasny do priaškrinka, Papcun, Drotár, Najkrajší lajblík a kožúšok.
V hlavnom programe pásma zvykov a obyčají Gemera sprevádzaným hlasným potleskom účinkovali kultúrne skupiny - Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dolina z Gemerskej Polomy,Bučina z Pače, Hôra z Rejdovej, Gočovan z Gočova, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Brezinky z Polomky, Radzim z Vyšnej Slanej, folklórny súbor Haviar z Rožňavy, ľudová hudba Ondreja Hlaváča z Gočova a sólistka speváčka Ivana Nemčoková z Rožňavy. Programom sprevádzali Mária Brdárska – Janoška, Zuzana Palacková a Mária Kundráková. Pekný pohľad bol na účastníkov podujatia v záverečnom živom obraze doprevádzanom ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova. Podujatie sa konalo do neskorých nočných hodín a skončilo úspešne.
Pri poohliadnutí sa na podujatia za posledných 18 rokov, by bolo zaujímavé spracovať sumár,prípadne inštalovať na budúcom ročníku fotokroniku s výberom momentov zo všetkých podujatí so spomienkou na organizátorov a účinkujúcich. Poďakovať aj týmto spôsobom organizátorom z Rožňavy a Slavošoviec, aj tým, ktorých nebolo vidieť, ale bez ich pričinenia by podujatie nebolo také úspešné.
Čo na záver? Takéto úspešné podujatia pomáhajú zviditeľňovať Slavošovce a celý región, spolu s expozíciou rodného domu P. Dobšinského, nášho rozprávkara svetového mena, či s naším Slavošovským tunelom, ktorým nikdy neprešiel vlak, ako turistickou atrakciou. Je tu čo vidieť a zažiť. Ďakujeme a tešíme sa na Vašu návštevu v Slavošovciach.
PaedDr. Milan Sajenko, Slavošovce
FOTOGRAFIE Bibiany BYSTRENOVEJ, PaedDr. M. SAJENKU a Mgr. M. TERRAIA Z ROKU NA GEMERI:
{gallery}folklor/rok/2012{/gallery}
{jcomments on}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a