Keď sa blíži čas Ondreja, to predvianočné obdobie plné radosti a lásky, vtedy posadajme k najbližším a venujme si darček. Darček, vo forme piesní a zvykov našich najstarších predkov. Gemerské osvetové stredisko a obec Slavošovce za podpory Košického samosprávneho kraja a ďalších partnerov otvára nadšencom, folkloristom, ale aj širokej verejnosti darček vo forme dvoch dní plných zážitkov a kultúrnych podujatí.hrdosti. Rok na Gemeri je podujatie, ktoré sa snaží napĺňať bohatstvo miestnej kultúry a prezentovať návštevníkom svoje zvyky, obyčaje, piesne, tance, remeslá i jedlá,“ hovorí riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Mgr. Helena Novotná. Už v piatok 25. novembra 2011 sa otvoria brány netradičnej školy v Slavošovciach a „po domácky“ sa deti budú priúčať gemerským tancom, tradičným remeslám, výtvarným praktikám, ale aj histórii pastierov. Aj tento rok sem zavíta Pán a Hvezdár – zamestnanci úseku astronómie Gemerského osvetového strediska - so svojimi záhadnými príhodami o nekonečnom vesmíre. V materskej škole rozkrútime čarovný kotúč plný rozprávok Pavla Dobšinského, či už formou premietania rozprávkových filmov, alebo zážitkového čítania pod vedením lektorov z Gemerskej knižnice P. Dobšinského. V bloku Išla sovka na tanec, sa i tí najmenší naučia jednoduché vyčítanky, spievanky a tance. V dopoludňajších hodinách sa deti základnej školy premiestnia do priestorov kultúrneho domu, kde ich bude čakať Ružová Anička v podaní hercov Spišského divadla.
Sobota sa už po sedemnástykrát bude niesť v znamení múdrych slov: „Čo starí pamätajú - mladí zachovajú“. V programe so začiatkom o 17.00 hodine diváka bude čakať tradičná chyža, v ktorej nám kolektívy priblížia svoje zvyky a obyčaje. Tento rok festival poctia svojou návštevou hostia: ľudová hudba Temperament Cimbal Orchestra z Podpoľania, Kráľova Hoľa z Pohorelej, ale aj domáce kolektívy z Rejdovej, Vyšnej Slanej, Vlachova, Nižnej Slanej, Rožňavy a Čiernej Lehoty. Program bude uvádzať rodák z Gemera Juraj Genčanský.
Organizátori si pripravili aj sprievodné podujatia, medzi ktoré zaradili rôzne súťaže: „Hrdinovia rozprávok Pavla E. Dobšinského“ - výtvarná súťaž, „Z kasny do priaškrinka“ - o objavenú zabudnutú pesničku, „Posúch“ - o najlepšie tradičné pečivo a titul Gazdiná roka, „Zelený môj veneček“ - o najkrajší veniec a pierko, „Drotár“ - o najzručnejšieho gazdu roka.
V závere dňa si určite každý folklorista príde na svoje, pretože okrem tradičnej zabíjačkovej večere a posedenia pri muzike sa vyhlási aj meno nového gazdu a gazdinej roka 2011!
Bc. Hlaváčová Mária
Gemerské osvetové stredisko Rožňava
PLAGÁT SLÁVNOSTI ROK NA GEMERI 2011
{gallery}kultura/folklor/rng11{/gallery}
{jcomments on}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a