V dňoch 26.6 - 28.6.2015 sa v obci Klenovec po 37. krát uskutočnia Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská Rontouka.Klenovskom, Francúzskom, Medovom, Bryndziarskom Chovateľskom, Štrúdľovom, Lukovištskom, v Gazdovskom v Pavlínke, Na Ráztočnom, U poľovníka...
Scénické programy budú otvárať najmladší účastníci slávností v programe Aj my chcemo na súkenníckom bále tancovať, a to detské folklórne súbory: Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej, Zornička a Mladosť z Klenovca, sólisti speváci Andrejka Vranská z Rimavského Brezova, Dominika Kasáčová, Alžbetka Váradiová a Paťko Paľo z Klenovca, Vratko Mančuška z Rimavskej Soboty.
V kultúrnom dome bude pre návštevníkov pripravená výstava a dokumentárny film, venované majstrovi Jánovi Rudolfovi Stehlíkovi, pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín.
Už tradične aj tento rok budeme prezentovať obce nášho regiónu v komornom programe Roztratené zrnká. V tomto roku predstavíme život ľudí obcí Hrušovo, Striežovce a Ostrany.
Slávnostné otvorenie podujatia bude na scéne na Námestí Karola Salvu,
po ktorom bude scéna patriť domácim tanečníkom, heligonkárom a ľudovej hudbe folklórneho súboru Vepor z Klenovca a sólistom inštrumentalistom v hre na pastierske hudobné nástroje Milanovi Katreniakovi, Romanovi Košičiarovi, Dušanovi Ceberovi a Drahomírovi Dalošovi, v programe venovanom pastierskej kultúre pod názvom A pri tom košiari.
Záver piatkajšieho večera bude patriť hosťujúcemu folklórnemu súboru MAGURA z Kežmarku a na dobrú noc si môžu návštevníci zaspievať a zatancovať v tanečnom dvore
V Klenovcu na tancu, ako aj v ďalších dvoroch slávností.
Sobotňajšie ráno návštevníkov opäť privíta jarmočná nálada
pri tradičných remeslách, do ktorých sa interaktívne v tvorivých dielňach môžu zapojiť návštevníci podujatia.
Už po 25. krát sa na Klenovskej Rontouke predstavia heligonkári z celého Slovenska na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Škola spevu pre všetkých bude v Klenovskom dvore, ktorú budú viesť speváci z Folklórnej skupiny Revúška z Revúčky.
Tradične pre účinkujúcich a návštevníkov sú pripravené súťaže v šikovnosti a zručnosti pod názvom O starostkin dukát.
Popoludnie v sobotu bude patriť zápisu do knihy rekordov
Slovenska v tancovaní typického klenovského Rontouka, do ktorej sa môžu zapojiť všetci návštevníci na základe registrácie.
Dúfame, že sa zapojí 150 tanečných párov a že nám pomôžete stanovený rekord splniť. Po ukončení zápisu do knihy Rekordov bude námestie patriť majstrom ľudového tanca Petrovi Vajdovi, Štefanovi Štecovi, Vladimírovi Michalkovi, ktorí Vás v škole tanca naučia „vśeliśo parádnô“ z projektu Vytvorila dedina – tancuje mesto.
Scénické programy v sobotu otvára Folklórny súbor Hriňovčan
z Hriňovej s programom Na Hriňovskom laze. Tradične sa v rámci slávností predstavujú výborné ľudové hudby v súťaži Drótova nôta, ktorou si pripomíname chýrneho klenovského primáša Imricha Oláha Drótu.
V tejto súťaži sa snažíme zachovávať regionálne hudobné špecifiká. Po súťaži bude scéna patriť hosťujúcim kolektívom Tarka z Bardejova, Krnohári z Brezna a Magure z Kežmarku.
Pre radosť i na žiaľ
je názov programu Andrei Jágerovej, ktorom sa predstavia spevácke skupiny: ŽSS pri FS Marína zo Zvolena, MSS Likava z Likavky, ŽSS pri FS Háj z Rimavskej Soboty, MSS pri FS Vepor z Klenovca, MSS Húžva z Mokrej Lúky, ĽH FS Vepor z Klenovca, sólisti speváci: Ján Vrbinský, Ján Kožiak, Ľubomír Zvara, Lucia a Stanislava Zvarové z Klenovca, Radoslav Dusa z Gemerskej Milhosti, Lucia Luptáková zo Zvolena.
V regionálnom programe v réžii Andrea Sýkoru,
pod názvom Veselosť...od prameňov Slanej až k brehom Rimavy sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan, Új Gömör z Rimavskej Soboty, ŽSS Skaliny z Hnúšte, Fsk z Tisovca, FS Vepor z Klenovca, FSk Stromíš z Vlachova, FSk Spod Kohúta z Revúčky a Muránskej Zdychavy, FSk Revúška z Revúčky, fujaristi Dušan Ceber z Rimavskej Soboty, Roman Košičiar a Milan Katreniak z Tisovca, heligonkári z Tisovca.
Záver sobotňajšieho programu bude patriť novému hudobno – tanečnému projektu Vytvorila dedina – tancuje mesto.
Gemersko-malohontské folklórne slávností ukončíme v nedeľu v kostole
ECAV slávnostnými Službami Božími a koncertom Kresťanská pieseň v podaní Novoklenovčanov z Kráľa.
Klenovská Rontouka ponúka viacero programov a sprievodných programov, ktoré môžu návštevníci vidieť a zažiť len v Klenovci, nehovoriac o atmosfére, ktorú nemožno zažiť naozaj nikde inde.
V mene organizátorov Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, Obce Klenovec, Občianskeho združenia RODON Klenovec, autorov programu a účinkujúcich všetkých srdečne pozývame 26.6 - 28.6.2015 do Klenovca na Klenovskú Rontouku 2015.
Stanislava Zvarová, riaditeľka a dramaturgička slávností
PROGRAM KLENOVSKEJ RONTOUKY 2015
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a