V dňoch 26.6 - 28.6.2015 sa v obci Klenovec po 37. krát uskutočnia Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská Rontouka.Klenovskom, Francúzskom, Medovom, Bryndziarskom Chovateľskom, Štrúdľovom, Lukovištskom, v Gazdovskom v Pavlínke, Na Ráztočnom, U poľovníka...
Scénické programy budú otvárať najmladší účastníci slávností v programe Aj my chcemo na súkenníckom bále tancovať, a to detské folklórne súbory: Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej, Zornička a Mladosť z Klenovca, sólisti speváci Andrejka Vranská z Rimavského Brezova, Dominika Kasáčová, Alžbetka Váradiová a Paťko Paľo z Klenovca, Vratko Mančuška z Rimavskej Soboty.
V kultúrnom dome bude pre návštevníkov pripravená výstava a dokumentárny film, venované majstrovi Jánovi Rudolfovi Stehlíkovi, pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín.
Už tradične aj tento rok budeme prezentovať obce nášho regiónu v komornom programe Roztratené zrnká. V tomto roku predstavíme život ľudí obcí Hrušovo, Striežovce a Ostrany.
Slávnostné otvorenie podujatia bude na scéne na Námestí Karola Salvu,
po ktorom bude scéna patriť domácim tanečníkom, heligonkárom a ľudovej hudbe folklórneho súboru Vepor z Klenovca a sólistom inštrumentalistom v hre na pastierske hudobné nástroje Milanovi Katreniakovi, Romanovi Košičiarovi, Dušanovi Ceberovi a Drahomírovi Dalošovi, v programe venovanom pastierskej kultúre pod názvom A pri tom košiari.
Záver piatkajšieho večera bude patriť hosťujúcemu folklórnemu súboru MAGURA z Kežmarku a na dobrú noc si môžu návštevníci zaspievať a zatancovať v tanečnom dvore
V Klenovcu na tancu, ako aj v ďalších dvoroch slávností.
Sobotňajšie ráno návštevníkov opäť privíta jarmočná nálada
pri tradičných remeslách, do ktorých sa interaktívne v tvorivých dielňach môžu zapojiť návštevníci podujatia.
Už po 25. krát sa na Klenovskej Rontouke predstavia heligonkári z celého Slovenska na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Škola spevu pre všetkých bude v Klenovskom dvore, ktorú budú viesť speváci z Folklórnej skupiny Revúška z Revúčky.
Tradične pre účinkujúcich a návštevníkov sú pripravené súťaže v šikovnosti a zručnosti pod názvom O starostkin dukát.
Popoludnie v sobotu bude patriť zápisu do knihy rekordov
Slovenska v tancovaní typického klenovského Rontouka, do ktorej sa môžu zapojiť všetci návštevníci na základe registrácie.
Dúfame, že sa zapojí 150 tanečných párov a že nám pomôžete stanovený rekord splniť. Po ukončení zápisu do knihy Rekordov bude námestie patriť majstrom ľudového tanca Petrovi Vajdovi, Štefanovi Štecovi, Vladimírovi Michalkovi, ktorí Vás v škole tanca naučia „vśeliśo parádnô“ z projektu Vytvorila dedina – tancuje mesto.
Scénické programy v sobotu otvára Folklórny súbor Hriňovčan
z Hriňovej s programom Na Hriňovskom laze. Tradične sa v rámci slávností predstavujú výborné ľudové hudby v súťaži Drótova nôta, ktorou si pripomíname chýrneho klenovského primáša Imricha Oláha Drótu.
V tejto súťaži sa snažíme zachovávať regionálne hudobné špecifiká. Po súťaži bude scéna patriť hosťujúcim kolektívom Tarka z Bardejova, Krnohári z Brezna a Magure z Kežmarku.
Pre radosť i na žiaľ
je názov programu Andrei Jágerovej, ktorom sa predstavia spevácke skupiny: ŽSS pri FS Marína zo Zvolena, MSS Likava z Likavky, ŽSS pri FS Háj z Rimavskej Soboty, MSS pri FS Vepor z Klenovca, MSS Húžva z Mokrej Lúky, ĽH FS Vepor z Klenovca, sólisti speváci: Ján Vrbinský, Ján Kožiak, Ľubomír Zvara, Lucia a Stanislava Zvarové z Klenovca, Radoslav Dusa z Gemerskej Milhosti, Lucia Luptáková zo Zvolena.
V regionálnom programe v réžii Andrea Sýkoru,
pod názvom Veselosť...od prameňov Slanej až k brehom Rimavy sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan, Új Gömör z Rimavskej Soboty, ŽSS Skaliny z Hnúšte, Fsk z Tisovca, FS Vepor z Klenovca, FSk Stromíš z Vlachova, FSk Spod Kohúta z Revúčky a Muránskej Zdychavy, FSk Revúška z Revúčky, fujaristi Dušan Ceber z Rimavskej Soboty, Roman Košičiar a Milan Katreniak z Tisovca, heligonkári z Tisovca.
Záver sobotňajšieho programu bude patriť novému hudobno – tanečnému projektu Vytvorila dedina – tancuje mesto.
Gemersko-malohontské folklórne slávností ukončíme v nedeľu v kostole
ECAV slávnostnými Službami Božími a koncertom Kresťanská pieseň v podaní Novoklenovčanov z Kráľa.
Klenovská Rontouka ponúka viacero programov a sprievodných programov, ktoré môžu návštevníci vidieť a zažiť len v Klenovci, nehovoriac o atmosfére, ktorú nemožno zažiť naozaj nikde inde.
V mene organizátorov Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, Obce Klenovec, Občianskeho združenia RODON Klenovec, autorov programu a účinkujúcich všetkých srdečne pozývame 26.6 - 28.6.2015 do Klenovca na Klenovskú Rontouku 2015.
Stanislava Zvarová, riaditeľka a dramaturgička slávností
PROGRAM KLENOVSKEJ RONTOUKY 2015
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.