Blížiace sa slávnosti zvykov a obyčají Gemera-Malohontu sú už predo dvermi. Organizátori podujatia Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Mesto Rožňava vás pozývajú v dňoch 7.-8. novembra 2014 na jubilejný 20. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri, ktorý sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu. a zaručenú zábavu poskytne aj dielňa gemerského nárečia. Severná časť rožňavského námestia o 10.00 hodine prostredníctvom miestnych nositeľov tradícii, folklórnych kolektívov a gemerských remeselníkov sa premení na malé folklórne mestečko. Zhliadnuť diela zručných remeselníkov, ochutnať regionálne špeciality alebo sa zabaviť pri programe folklórnych kolektívov z Pače, Honiec, Čiernej Lehoty, Nižnej Slanej, Gočova a Rožňavy budete mať možnosť do 16.00 hodiny. Pre labužníkov tradičnej kuchyne, bude celé obdobie slávností pripravené obedové menu gemerských špecialít v reštaurácii Tri Ruže,“ uviedla pracovníčka GOS Mária Hlaváčová.
Festival Rok na Gemeri
sa tradične konal v Slavošovciach, avšak počas svojej dvadsaťročnej histórie prešiel mnohými organizačnými a dramaturgickými zmenami. Poslednou a významnou zmenou bolo rozhodnutie organizátorov ďalšie ročníky festivalu realizovať v Rožňave, kde sú vyhovujúce podmienky tak sociálneho, ako aj technického zázemia.
Slavošovským divákom
na znak vďaky za 18. úspešných rokov sme pripravili špeciálny program Zahrajže mi, Ďatelinka. O 16:00 hodine v slavošovskom kultúrnom dome vystúpi folklórny súbor Úvrať z Poltára s rozkazovačmi a ľudovou hudbou Ďatelinka pod vedením známeho primáša Ondreja Molotu.
„V piatok 7. novembra o 16:00
hodine na námestí Baníkov vyvrcholí veľkolepý projekt ROZTANCOVANÁ ROŽŇAVA určený pre širokú verejnosť a milovníkov gemerského folklóru. Maratón čardášu s názvom Gemer tancuje slovenský, maďarský a cigánsky čardáš nesie v sebe spojenie rôznorodých kultúr na Gemeri,“ uviedla Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Pre všetkých nadšencov tanca, ale aj veselej zábavy je tu preto pripravené spoločné tancovanie v severnej časti námestia Baníkov pod vedením choreografov Michala Richtarčíka, Vlada Michalka a Attilu Oláha.
V podvečerných hodinách
organizátori v priestoroch radnice pripravili výstavu fotografií z toho najlepšieho, čo sa za 19 rokov v archíve festivalu našlo. Výstavu doplnia výtvarné diela z plenéru miestnych autorov pod názvom Rejdová v obrazoch. Po otvorení výstavy čaká návštevníkov veselý program Čo hlava, to rozum, vtipné rozprávanie gemerských rodákov o živote gemerčanov vo svete, ale aj prezentácia kníh gemerských autorov obohatená melódiami ľudovej hudby.
Mimoriadny úspech
na tohtoročnom Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej si odniesol programový blok režiséra Jána Liptáka s názvom Piesne vojnou písané, ktorý bol, venovaný 100. výročiu vypuknutia I. svetovej vojny. O 19.00 hodine v priestoroch radnice, Vám usporiadatelia prinášajú jeho reprízu doplnenú o účinkovanie slovenského folklórneho súboru Lipa z Budapešti.
Raz do roka i v pekle hostina býva
je ten pravý názov pre neviazanú ľudovú veselicu s gemerskými folkloristami v podnikoch Hells Bells pub, Larsen bar a Tri ruže, ktorá ukončí piatkový večer.
V sobotu 8. novembra o 17.00 hodine
v rožňavskej športovej hale začína trojhodinový galaprogram. V jubilejnom programe režiséra Martina Urbana sa predstavia folklórne skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dolina z Gemerskej Polomy, Bučina z Pače, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Gočovan z Gočova, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej, Hrabina z Nižnej Slanej, Škorec z Vidinej, folklórne súbory Dubina a Haviar z Rožňavy, Stromíš z Vlachova, Háj z Rimavskej Soboty a Lipa z Budapešti. Hovoreným slovom bude program sprevádzať Katarína Birková.
20. ročník slávností zvykov a obyčají Gemera a Malohontu
ROK NA GEMERI ukončí tanečný dom s manželmi Sýkorovcami, kde sa budú môcť návštevníci zabaviť do sýtosti.
Podujatie je realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Košického samosprávneho kraja.
Mgr. Mária Hlaváčová
Srdečne Vás pozývame na
20. ročník
slávností zvykov a obyčají Gemera - Malohontu
R O K N A G E M E R I
v dňoch 7.-8. novembra 2014
pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu
7. NOVEMBER 2014, piatok
ROZTANCOVANÁ ROŽŇAVA
09.00 - 11.00 hod. • REMESLO MÁ ZLATÉ DNO - remeselnícke dielne pre deti (Centrum voľného času, radnica)
• Gemer číta - prezentácia kníh gemerských spisovateľov (Gemerská knižnica)
• Modrotlač pre deti - odborná prednáška a dielňa modrotlače (Galéria Baníckeho múzea)
• Gemerčina - známa i neznáma - po stopách gemerského nárečia (Centrum voľného času)
• Hopsasa - tralala - tanečná dielňa (sála radnice)
• Slnko na Gemeri - vesmírne príbehy pre deti (Námestie baníkov)
09.00 - 16.00 hod. • V našom dvore - prezentácia remeselníkov, obcí, folklórnych skupín a súborov (Námestie baníkov)
11.30 hod. • Gemer tancuje čardáš - detský tanečný maratón (Námestie baníkov)
14.00 hod. •Totrožnavský mestský dom - program folklórnych skupín a súborov (Námestie baníkov)
program uvádza: Martina Molčanová
15.00 hod. • Modrotlač- história a postupy výroby modrotlače (Galéria Baníckeho múzea)
16.00 hod. • Gemer tancuje čardáš - tanečný maratón pre verejnosť (Námestie baníkov)
16.00 hod. • Zahrajže mi, Ďatelinka - vystúpenie FS Úvrať z Poltára (Kultúrny dom, Slavošovce)
17.30 hod. • 20 rokov v obrazoch - otvorenie fotografickej a výtvarnej výstavy (radnica)
18.00 hod. • Čo hlava to rozum - veselé príbehy našich rodákov (radnica)
program uvádza: Dana Lacková
19.00 hod. • Piesne vojnou písané - scénický program FSk a FS z horného Gemera (sála radnice)
účinkujú:FSkHôra z Rejdovej, Hrabina z Nižnej Slanej a FS Gemer z Dobšinej, Dubina z Rožňavy
hosť: FS Lipa z Budapešti
program uvádza: Katarína Birková
21.00 hod. • Raz do roka i v pekle hostina býva - ľudová veselica (HellsBellspub, Larsen bar, Tri ruže)
do tanca hrá ĽH Erika Sitára, ĽH Maroša Rusnáka
8. NOVEMBER 2014, sobota (športová hala Rožňava)
17.00 hod. • Čo starí pamätajú - mladí zachovajú - jubilejný program zvykov a obyčají Gemera a Malohontu
účinkujú: folklórne skupiny - BYSTRÄNKY z Rožňavského Bystrého, DOLINA z Gemerskej Polomy,
BUČINA z Pače, GENŠENKY z Honiec, HôRA z Rejdovej, GOČOVAN z Gočova, LEHOŤA NKA z Čiernej Lehoty, RADZIM z Vyšnej Slanej, HRABINA z Nižnej Slanej, ŠKOREC z Vidinej
folklórne súbory - DUBINA z Rožňavy, HAVIAR z Rožňavy, STROMÍŠ z Vlachova, HÁJ z Rimavskej Soboty, LIPA z Budapešti
program uvádza: Katarína Birková, réžia programu: Martin Urban
21.00 hod. • Každý hosť tri dni dosť - tanečný dom na motívy z okolia Sirka vyučujú manželia Sýkorovci, do tanca hrá ĽH Erika Sitára
Vstupné: 3,- €, Zmena programu vyhradená
[cincopa AsKAcH8cn4Ny]
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).