Blížiace sa slávnosti zvykov a obyčají Gemera-Malohontu sú už predo dvermi. Organizátori podujatia Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Mesto Rožňava vás pozývajú v dňoch 7.-8. novembra 2014 na jubilejný 20. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri, ktorý sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu. a zaručenú zábavu poskytne aj dielňa gemerského nárečia. Severná časť rožňavského námestia o 10.00 hodine prostredníctvom miestnych nositeľov tradícii, folklórnych kolektívov a gemerských remeselníkov sa premení na malé folklórne mestečko. Zhliadnuť diela zručných remeselníkov, ochutnať regionálne špeciality alebo sa zabaviť pri programe folklórnych kolektívov z Pače, Honiec, Čiernej Lehoty, Nižnej Slanej, Gočova a Rožňavy budete mať možnosť do 16.00 hodiny. Pre labužníkov tradičnej kuchyne, bude celé obdobie slávností pripravené obedové menu gemerských špecialít v reštaurácii Tri Ruže,“ uviedla pracovníčka GOS Mária Hlaváčová.
Festival Rok na Gemeri
sa tradične konal v Slavošovciach, avšak počas svojej dvadsaťročnej histórie prešiel mnohými organizačnými a dramaturgickými zmenami. Poslednou a významnou zmenou bolo rozhodnutie organizátorov ďalšie ročníky festivalu realizovať v Rožňave, kde sú vyhovujúce podmienky tak sociálneho, ako aj technického zázemia.
Slavošovským divákom
na znak vďaky za 18. úspešných rokov sme pripravili špeciálny program Zahrajže mi, Ďatelinka. O 16:00 hodine v slavošovskom kultúrnom dome vystúpi folklórny súbor Úvrať z Poltára s rozkazovačmi a ľudovou hudbou Ďatelinka pod vedením známeho primáša Ondreja Molotu.
„V piatok 7. novembra o 16:00
hodine na námestí Baníkov vyvrcholí veľkolepý projekt ROZTANCOVANÁ ROŽŇAVA určený pre širokú verejnosť a milovníkov gemerského folklóru. Maratón čardášu s názvom Gemer tancuje slovenský, maďarský a cigánsky čardáš nesie v sebe spojenie rôznorodých kultúr na Gemeri,“ uviedla Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Pre všetkých nadšencov tanca, ale aj veselej zábavy je tu preto pripravené spoločné tancovanie v severnej časti námestia Baníkov pod vedením choreografov Michala Richtarčíka, Vlada Michalka a Attilu Oláha.
V podvečerných hodinách
organizátori v priestoroch radnice pripravili výstavu fotografií z toho najlepšieho, čo sa za 19 rokov v archíve festivalu našlo. Výstavu doplnia výtvarné diela z plenéru miestnych autorov pod názvom Rejdová v obrazoch. Po otvorení výstavy čaká návštevníkov veselý program Čo hlava, to rozum, vtipné rozprávanie gemerských rodákov o živote gemerčanov vo svete, ale aj prezentácia kníh gemerských autorov obohatená melódiami ľudovej hudby.
Mimoriadny úspech
na tohtoročnom Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej si odniesol programový blok režiséra Jána Liptáka s názvom Piesne vojnou písané, ktorý bol, venovaný 100. výročiu vypuknutia I. svetovej vojny. O 19.00 hodine v priestoroch radnice, Vám usporiadatelia prinášajú jeho reprízu doplnenú o účinkovanie slovenského folklórneho súboru Lipa z Budapešti.
Raz do roka i v pekle hostina býva
je ten pravý názov pre neviazanú ľudovú veselicu s gemerskými folkloristami v podnikoch Hells Bells pub, Larsen bar a Tri ruže, ktorá ukončí piatkový večer.
V sobotu 8. novembra o 17.00 hodine
v rožňavskej športovej hale začína trojhodinový galaprogram. V jubilejnom programe režiséra Martina Urbana sa predstavia folklórne skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dolina z Gemerskej Polomy, Bučina z Pače, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Gočovan z Gočova, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej, Hrabina z Nižnej Slanej, Škorec z Vidinej, folklórne súbory Dubina a Haviar z Rožňavy, Stromíš z Vlachova, Háj z Rimavskej Soboty a Lipa z Budapešti. Hovoreným slovom bude program sprevádzať Katarína Birková.
20. ročník slávností zvykov a obyčají Gemera a Malohontu
ROK NA GEMERI ukončí tanečný dom s manželmi Sýkorovcami, kde sa budú môcť návštevníci zabaviť do sýtosti.
Podujatie je realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Košického samosprávneho kraja.
Mgr. Mária Hlaváčová
Srdečne Vás pozývame na
20. ročník
slávností zvykov a obyčají Gemera - Malohontu
R O K N A G E M E R I
v dňoch 7.-8. novembra 2014
pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu
7. NOVEMBER 2014, piatok
ROZTANCOVANÁ ROŽŇAVA
09.00 - 11.00 hod. • REMESLO MÁ ZLATÉ DNO - remeselnícke dielne pre deti (Centrum voľného času, radnica)
• Gemer číta - prezentácia kníh gemerských spisovateľov (Gemerská knižnica)
• Modrotlač pre deti - odborná prednáška a dielňa modrotlače (Galéria Baníckeho múzea)
• Gemerčina - známa i neznáma - po stopách gemerského nárečia (Centrum voľného času)
• Hopsasa - tralala - tanečná dielňa (sála radnice)
• Slnko na Gemeri - vesmírne príbehy pre deti (Námestie baníkov)
09.00 - 16.00 hod. • V našom dvore - prezentácia remeselníkov, obcí, folklórnych skupín a súborov (Námestie baníkov)
11.30 hod. • Gemer tancuje čardáš - detský tanečný maratón (Námestie baníkov)
14.00 hod. •Totrožnavský mestský dom - program folklórnych skupín a súborov (Námestie baníkov)
program uvádza: Martina Molčanová
15.00 hod. • Modrotlač- história a postupy výroby modrotlače (Galéria Baníckeho múzea)
16.00 hod. • Gemer tancuje čardáš - tanečný maratón pre verejnosť (Námestie baníkov)
16.00 hod. • Zahrajže mi, Ďatelinka - vystúpenie FS Úvrať z Poltára (Kultúrny dom, Slavošovce)
17.30 hod. • 20 rokov v obrazoch - otvorenie fotografickej a výtvarnej výstavy (radnica)
18.00 hod. • Čo hlava to rozum - veselé príbehy našich rodákov (radnica)
program uvádza: Dana Lacková
19.00 hod. • Piesne vojnou písané - scénický program FSk a FS z horného Gemera (sála radnice)
účinkujú:FSkHôra z Rejdovej, Hrabina z Nižnej Slanej a FS Gemer z Dobšinej, Dubina z Rožňavy
hosť: FS Lipa z Budapešti
program uvádza: Katarína Birková
21.00 hod. • Raz do roka i v pekle hostina býva - ľudová veselica (HellsBellspub, Larsen bar, Tri ruže)
do tanca hrá ĽH Erika Sitára, ĽH Maroša Rusnáka
8. NOVEMBER 2014, sobota (športová hala Rožňava)
17.00 hod. • Čo starí pamätajú - mladí zachovajú - jubilejný program zvykov a obyčají Gemera a Malohontu
účinkujú: folklórne skupiny - BYSTRÄNKY z Rožňavského Bystrého, DOLINA z Gemerskej Polomy,
BUČINA z Pače, GENŠENKY z Honiec, HôRA z Rejdovej, GOČOVAN z Gočova, LEHOŤA NKA z Čiernej Lehoty, RADZIM z Vyšnej Slanej, HRABINA z Nižnej Slanej, ŠKOREC z Vidinej
folklórne súbory - DUBINA z Rožňavy, HAVIAR z Rožňavy, STROMÍŠ z Vlachova, HÁJ z Rimavskej Soboty, LIPA z Budapešti
program uvádza: Katarína Birková, réžia programu: Martin Urban
21.00 hod. • Každý hosť tri dni dosť - tanečný dom na motívy z okolia Sirka vyučujú manželia Sýkorovci, do tanca hrá ĽH Erika Sitára
Vstupné: 3,- €, Zmena programu vyhradená
[cincopa AsKAcH8cn4Ny]
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.