a zaručenú zábavu poskytne aj dielňa gemerského nárečia. Severná časť rožňavského námestia o 10.00 hodine prostredníctvom miestnych nositeľov tradícii, folklórnych kolektívov a gemerských remeselníkov sa premení na malé folklórne mestečko. Zhliadnuť diela zručných remeselníkov, ochutnať regionálne špeciality alebo sa zabaviť pri programe folklórnych kolektívov z Pače, Honiec, Čiernej Lehoty, Nižnej Slanej, Gočova a Rožňavy budete mať možnosť do 16.00 hodiny. Pre labužníkov tradičnej kuchyne, bude celé obdobie slávností pripravené obedové menu gemerských špecialít v reštaurácii Tri Ruže,“ uviedla pracovníčka GOS Mária Hlaváčová.
Festival Rok na Gemeri
sa tradične konal v Slavošovciach, avšak počas svojej dvadsaťročnej histórie prešiel mnohými organizačnými a dramaturgickými zmenami. Poslednou a významnou zmenou bolo rozhodnutie organizátorov ďalšie ročníky festivalu realizovať v Rožňave, kde sú vyhovujúce podmienky tak sociálneho, ako aj technického zázemia.
Slavošovským divákom
na znak vďaky za 18. úspešných rokov sme pripravili špeciálny program Zahrajže mi, Ďatelinka. O 16:00 hodine v slavošovskom kultúrnom dome vystúpi folklórny súbor Úvrať z Poltára s rozkazovačmi a ľudovou hudbou Ďatelinka pod vedením známeho primáša Ondreja Molotu.
„V piatok 7. novembra o 16:00
hodine na námestí Baníkov vyvrcholí veľkolepý projekt ROZTANCOVANÁ ROŽŇAVA určený pre širokú verejnosť a milovníkov gemerského folklóru. Maratón čardášu s názvom Gemer tancuje slovenský, maďarský a cigánsky čardáš nesie v sebe spojenie rôznorodých kultúr na Gemeri,“ uviedla Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Pre všetkých nadšencov tanca, ale aj veselej zábavy je tu preto pripravené spoločné tancovanie v severnej časti námestia Baníkov pod vedením choreografov Michala Richtarčíka, Vlada Michalka a Attilu Oláha.
V podvečerných hodinách
organizátori v priestoroch radnice pripravili výstavu fotografií z toho najlepšieho, čo sa za 19 rokov v archíve festivalu našlo. Výstavu doplnia výtvarné diela z plenéru miestnych autorov pod názvom Rejdová v obrazoch. Po otvorení výstavy čaká návštevníkov veselý program Čo hlava, to rozum, vtipné rozprávanie gemerských rodákov o živote gemerčanov vo svete, ale aj prezentácia kníh gemerských autorov obohatená melódiami ľudovej hudby.
Mimoriadny úspech
na tohtoročnom Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej si odniesol programový blok režiséra Jána Liptáka s názvom Piesne vojnou písané, ktorý bol, venovaný 100. výročiu vypuknutia I. svetovej vojny. O 19.00 hodine v priestoroch radnice, Vám usporiadatelia prinášajú jeho reprízu doplnenú o účinkovanie slovenského folklórneho súboru Lipa z Budapešti.
Raz do roka i v pekle hostina býva
je ten pravý názov pre neviazanú ľudovú veselicu s gemerskými folkloristami v podnikoch Hells Bells pub, Larsen bar a Tri ruže, ktorá ukončí piatkový večer.
V sobotu 8. novembra o 17.00 hodine
v rožňavskej športovej hale začína trojhodinový galaprogram. V jubilejnom programe režiséra Martina Urbana sa predstavia folklórne skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dolina z Gemerskej Polomy, Bučina z Pače, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Gočovan z Gočova, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej, Hrabina z Nižnej Slanej, Škorec z Vidinej, folklórne súbory Dubina a Haviar z Rožňavy, Stromíš z Vlachova, Háj z Rimavskej Soboty a Lipa z Budapešti. Hovoreným slovom bude program sprevádzať Katarína Birková.
20. ročník slávností zvykov a obyčají Gemera a Malohontu
ROK NA GEMERI ukončí tanečný dom s manželmi Sýkorovcami, kde sa budú môcť návštevníci zabaviť do sýtosti.
Podujatie je realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Košického samosprávneho kraja.
Mgr. Mária Hlaváčová
Srdečne Vás pozývame na
20. ročník
slávností zvykov a obyčají Gemera - Malohontu
R O K N A G E M E R I
v dňoch 7.-8. novembra 2014
pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu
7. NOVEMBER 2014, piatok
ROZTANCOVANÁ ROŽŇAVA
09.00 - 11.00 hod. • REMESLO MÁ ZLATÉ DNO - remeselnícke dielne pre deti (Centrum voľného času, radnica)
• Gemer číta - prezentácia kníh gemerských spisovateľov (Gemerská knižnica)
• Modrotlač pre deti - odborná prednáška a dielňa modrotlače (Galéria Baníckeho múzea)
• Gemerčina - známa i neznáma - po stopách gemerského nárečia (Centrum voľného času)
• Hopsasa - tralala - tanečná dielňa (sála radnice)
• Slnko na Gemeri - vesmírne príbehy pre deti (Námestie baníkov)
09.00 - 16.00 hod. • V našom dvore - prezentácia remeselníkov, obcí, folklórnych skupín a súborov (Námestie baníkov)
11.30 hod. • Gemer tancuje čardáš - detský tanečný maratón (Námestie baníkov)
14.00 hod. •Totrožnavský mestský dom - program folklórnych skupín a súborov (Námestie baníkov)
program uvádza: Martina Molčanová
15.00 hod. • Modrotlač- história a postupy výroby modrotlače (Galéria Baníckeho múzea)
16.00 hod. • Gemer tancuje čardáš - tanečný maratón pre verejnosť (Námestie baníkov)
16.00 hod. • Zahrajže mi, Ďatelinka - vystúpenie FS Úvrať z Poltára (Kultúrny dom, Slavošovce)
17.30 hod. • 20 rokov v obrazoch - otvorenie fotografickej a výtvarnej výstavy (radnica)
18.00 hod. • Čo hlava to rozum - veselé príbehy našich rodákov (radnica)
program uvádza: Dana Lacková
19.00 hod. • Piesne vojnou písané - scénický program FSk a FS z horného Gemera (sála radnice)
účinkujú:FSkHôra z Rejdovej, Hrabina z Nižnej Slanej a FS Gemer z Dobšinej, Dubina z Rožňavy
hosť: FS Lipa z Budapešti
program uvádza: Katarína Birková
21.00 hod. • Raz do roka i v pekle hostina býva - ľudová veselica (HellsBellspub, Larsen bar, Tri ruže)
do tanca hrá ĽH Erika Sitára, ĽH Maroša Rusnáka
8. NOVEMBER 2014, sobota (športová hala Rožňava)
17.00 hod. • Čo starí pamätajú - mladí zachovajú - jubilejný program zvykov a obyčají Gemera a Malohontu
účinkujú: folklórne skupiny - BYSTRÄNKY z Rožňavského Bystrého, DOLINA z Gemerskej Polomy,
BUČINA z Pače, GENŠENKY z Honiec, HôRA z Rejdovej, GOČOVAN z Gočova, LEHOŤA NKA z Čiernej Lehoty, RADZIM z Vyšnej Slanej, HRABINA z Nižnej Slanej, ŠKOREC z Vidinej
folklórne súbory - DUBINA z Rožňavy, HAVIAR z Rožňavy, STROMÍŠ z Vlachova, HÁJ z Rimavskej Soboty, LIPA z Budapešti
program uvádza: Katarína Birková, réžia programu: Martin Urban
21.00 hod. • Každý hosť tri dni dosť - tanečný dom na motívy z okolia Sirka vyučujú manželia Sýkorovci, do tanca hrá ĽH Erika Sitára
Vstupné: 3,- €, Zmena programu vyhradená
[cincopa AsKAcH8cn4Ny]

































Blížiace sa slávnosti zvykov a obyčají Gemera-Malohontu sú už predo dvermi. Organizátori podujatia Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Mesto Rožňava vás pozývajú v dňoch 7.-8. novembra 2014 na jubilejný 20. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri, ktorý sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-