Klenovská rontouka – piatok 24.6.2011
Folklórne slávnosti v Klenovci ponúkli pútavý a bohatý program. Začal sa Pozývačkami folklórnych súborov v Hnúšti, v Rimavskej Sobote a v Klenovci. Záujemcov o tradičnú ľudovú výrobu prilákal jarmok remesiel a svoje brány otvorili aj dvory tradičných remesiel, hudby a gastronomických špecialít. Súčasťou folklórneho sviatku bolo aj otvorenie výstavy venovanej tradícii súkenníctva a gubárstva v Klenovci. O tom, že folklór Gemera a Malohontu má svojich pokračovateľov a len tak ľahko nezanikne, svedčí aj množstvo detských folklórnych súborov, ktoré v regióne pôsobia. V rámci programu „Detský čarokruh“ sa predstavili detské folklórne súbory z Tisovca, Rimavskej Soboty, Hnúšte a Klenovca. Komorný program „Roztratené zrnká“ bol tento rok venovaný rozprávaniu obyvateľov a rodákov z obcí Slizké, Španie Pole, Lipovec a Hostišovce. Zo svojich rodných dedín roztratené zrnká spomienok, príhod a piesní prezentovali Viera Sakálová, Július Karas, Irena Karasová, Milan Demo, Ivan Gecko a Paulína Palušová. V rámci programu „Pod ostrou je malá dedinôčka“ boli odovzdané ocenenia Pocta generálneho riaditeľa Národného osvetového centra pánovi Ondrejovi Bartovi, ľudovému výrobcovi z Klenovca a Elene Kubaliakovej, predsedkyni OZ Ozveny z Hrachova. Na pódiu sa ďalej predviedli tohtoroční jubilanti Folklórneho súboru Vepor z Klenovca, Folklórneho súboru Ipoly z družobného mesta Mihálygerge a súbor Gaida z Lotyšska.
S ďalším scénickým programom sa predstavili Vladimír Homola, Elena Baculíková a Ľudová hudba Ďatelinka.
Jánska noc sa nemohla zaobísť bez jánskych zvykov, piesní a tancov. V programe „Jánska noc má svoju moc“ vystúpil Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy a domáce kolektívy Rimavan a Vepor. Na trombitách zahrali členovia Folklórnej skupiny Javorník z Lúk a zahrala tiež Ľudová hudba Chudobovci z Oravskej Lesnej. Magickú noc zakončila ľudová veselica v Klenovskom dvore, kde do neskorých nočných hodín vyhrávala Ľudová hudba Podpoľanec a Chudobovci.
– sobota 25.6.2011
Ďalší deň Klenovskej rontouky vo svojom úvode ponúkol prehliadku heligonkárov, ľudových hudieb, súťaž o Naj harovec, súťaž o starostkin dukát, či súťaž v pití žinčice. Piesne a tance stredného Gemera prezentovala škola spevu a škola tanca. Na prehliadke heligonkárov sa tento rok predstavilo 36 heligonkárov z rôznych kútov Slovenska. V súťaži o Naj harovec zvíťazilo družstvo z MAS Malohont v zložení Mária Koniarová a Eva Hrivnáková. Najlepší baraní guláš navarilo domáce družstvo z Klenovca. Starostkin dukát získala Folklórna skupina Lúčan z Lúčiek. V súťaži ľudových hudieb pod názvom Drótova nôta, ktorá sa počas Klenovskej rontouky organizuje na počesť chýrneho klenovského primáša Imricha Oláha Drótu, prvé miesto získala Ľudová hudba FS Podpoľanec.
V programe „Folklór bez hraníc“ sa na Klenovskej rontouke prezentovali zahraniční hostia, ale aj Slováci žijúci v zahraničí, respektíve kolektívy, ktoré prezentujú iný ako slovenský folklór. Tento rok to boli folklórne súbory Gaida z Lotyšska, Limbora z Českej republiky, Rakonca z Fiľakova a Upre Roma z Klenovca.
Vystúpenie folklórnych súborov z nášho regiónu bolo venované spomienke na Janka Jasenku. Výber tancov a piesní z regiónu Gemera a Malohontu ponúkli folklórne súboru Rimavan a Háj z Rimavskej Soboty, Vepor z Klenovca a Sinec z Hnúšte. Svoje umenie na pódiu predviedli tiež Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy, folklórne skupiny Lúčan z Lúčiek a Kráľova hoľa z Pohorelej.
Záver programu patril Jánošíkovi v podaní Baletu štátneho divadla Košice.
– nedeľa 26.6.2011
Celé slávnosti ukončili v nedeľu ráno Služby božie v Kostole ECAV a Ľudová pieseň v kresťanskej kultúre v podaní speváckych skupín z folklórnych súborov Rimavan a Vepor.
Autor: Mediálny dvor Klenovskej rontouky
Autor fotografií: Imrich Garláty
{gallery}kultura/klenovec/rontouka11{/gallery}
































Z troch dolín... Pod týmto názvom sa niesol úvodný program 33. ročníka Gemersko-malohontských folklórnych slávností Klenovská rontouka vo štvrtok 23. júna 2011. Program naživo vysielalo Rádio Regina v rámci „Folkórneho leta s Rádiom Regina“. Moderovala ho Gabriela Tomajková. Sviatok folklóru v obci pod Veprom slávnostne otvorila zvučka Gemersko-malohontských slávností „Vrchárska nálada“. V programe sa predstavili vynikajúci speváci, spevácke skupiny, klenovskí heligonkári, fujaristi a ľudové hudby. Na úvod zaspievala mužská spevácka skupina a ľudová hudba folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Ako sa vyjadrila Stanislava Zvarová, riaditeľka festivalu, kultúra v tomto
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-