Gemerský obojok pre nášho Atoma pochádza z Hontianskej parády Doporučený
Napísal(a) Marta MIKITOVÁ
Gemerský obojok nosí od minulého týždňa náš pes Atom. Meno Atom (s krátkym o), dostal tak trochu podľa atómovej elektrárne v Mochovciach, ktorá je naším „chlebodárcom“, ale hlavne podľa levického hotela Atóm, pred ktorým sa k nám opustený dôverčivo pripojil, ako keby vedel, že má na obojku červenou fixkou veľkými písmenami napísané: Zoberte si ma, prosím Vás! A tak sme si ho zobrali. Odvtedy sa už spolu tešíme sedem rokov. Nie je to psík s rodokmeňom, je len taký malý, čierny, obyčajný. Keď sme sa pýtali veterinára k akej rase by ho najviac priradil, usmial sa a poradil nám, aby sme si vzali atlas psov a ktorý sa mu na obrázku bude
Meno
mu sedí, lebo v neustálom pohybe kmitá po byte, šantí s deťmi, stále sa chce hrať, nosí nám hračky a „bojuje“ s nami, kto je silnejší, aportuje, vonku vydrží behať celé hodiny, jeho lovecká nátura ho núti naháňať mačky, v záhrade vydrží hrabať donekonečna, „vadí“ sa s veveričkou, ktorá často šplháva a nedostihnuteľná pózuje na blízkom strome. Náš lovec si myslí, že ani ježkove pichliače mu nemôžu ublížiť (ale veru môžu!), po tráve uháňa s ňufákom tesne pri zemi, drží stopu a my, v prípade, že sme na prechádzke práve len kvôli nemu a vtedy mu udeľujeme právo pána, za ním „poslušne kľučkujeme“ – musí to byť na nás, ako sa hovorí „pohľad pre bohov“...
Mohol
však dostať aj „rýchlejšie“ meno, ktoré mu navrhli naši známi Poliaci, s ktorými sme boli ubytovaní na súkromí v Slovenskom raji, v Dedinkách, kde sme už po mnohýkrát dovolenkovali pri priehrade Palcmanská Maša. Stačil maličký okamih a na pár sekúnd zabudnutá otvorená bránička na dvore – a náš Atom vyfrnkol rýchlosťou svojho mena... Pustili sme sa ho všetci hľadať po dedine, niežeby sa nevrátil, ale obávali sme sa, aby nevbehol pod auto. Nakoniec ho našli Poliaci a s radostným výkrikom „mame go,“ skonštatovali: „To ne Atom, to Elektron.“
Od svojho
prvého obojku mal náš Atom už nejeden ďalší, meníme mu ho podľa stupňa jeho opotrebovania. Keď sme sa pred pár dňami, v polovici augusta, chystali na 6. Vlachovský remeselnícky jarmok, tak sme rozmýšľali, čo by sme si tak na tomto hornogemerskom jarmoku mohli vybrať a kúpiť. Ako prvé nás obidvoch napadlo jedno: obojok pre Atoma. Áno, kúpime obojok! Bude to gemerský obojok, od majstra remenára, poctivo ručne vyrobený z pravej kože. Zaslúži si ho práve odtiaľto, veď Atom sa tu na Gemeri po častých návštevách vyzná viac ako mnohý turista (na zdokumentovanie prikladáme pár fotografií, väčšina z ďalších miest však ostala len v našom albume). Ale smola! Vo Vlachove sme videli veľa rôznych krásnych remeselníckych výrobkov, ale remenára sme tam veru nenašli ani jedného. Nakoniec sme mu obojok predsa, presne o týždeň a presne taký, aký sme chceli, kúpili na Hontianskej paráde v Hrušove. Nepochádza síce z nášho obľúbeného kraja, ale my ho napriek tomu vždy budeme volať GEMERSKÝ. Podľa našej prvotnej myšlienky – kúpiť obojok na Gemeri! A na spečatenie tohto pomenovania sme si v „Horno-gemerskom dvore“ dali oldomáš a počastovali sa gurmánskou špecialitou.
Tešíme sa
na našu najbližšiu návštevu Gemera, aj keď ho už máme dosť prebádaný, stále tam máme čo nové objavovať. A nebude to ani tak dlho trvať, koncom septembra sa tam opäť chystáme. A znovu sa tam budeme cítiť ako doma. A nielen my, ale aj náš Atom – však nosí gemerský obojok!
26.8.2010
Marta MIKITOVÁ
Foto: autorka + Stanislav KEJÍK
FOTOGRAFIE S ATOMOM PO GEMERI
{gallery}kultura/atom{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-