Jurský deň v areáli rožňavskej hvezdárne s krásnym výhľadom na mesto bol pestrý Doporučený
Napísal(a) -goska-
„Tradície, zvyky, triky, veľkonočné ovečky i korbáčiky. Grúlovníky, mútenie masla, nietenie ohňa aj všelijaké remeslá...“, hlásali už vopred organizátori - Gemerské osvetové stredisko, Folklórny súbor Haviar a Združenie gemerských remeselníkov – návštevníkom prvého Jurského dňa 16. apríla 2011. Programová ponuka tohoto zaujímavého podujatia tematicky viazaného na vítanie jari nad Rožňavou bola naozaj pestrá. Keďže organizátori sa rozhodli využiť na tento deň areál rožňavskej hvezdárne, v ponuke programu nechýbali ani aktivity z oblasti astronómie.
„Chceli sme Rožňavčanom priblížiť nielen tradície spojené s
Akcia sa uskutočnila v areáli rožňavskej hvezdárne s krásnym výhľadom na mesto. Organizátori mysleli aj na tých, ktorí ešte na hvezdárni neboli, a tak farebnými pentličkami ozdobili kríky lemujúce lesnú cestu vedúcu ku hvezdárni, aby pocestní náhodou nezablúdili. Okoloidúci turisti si mysleli, že niekde nablízku bude svadba, a možno od pravdy tak ďaleko ani neboli, veď usmievavé a jarným slnkom opálené detské líčka zvestovali radosť a šťastie. To všetko v prekrásnej scenérii prebúdzajúcej sa prírody.
„Naším cieľom bolo pripraviť pre návštevníka, najmä pre rodiny s deťmi multižánrové podujatie so všetkým, ako sa na dobrého gazdu patrí,“ pridáva sa do debaty aj riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná v mene ďalšieho organizátora. „Naša spolupráca so Števom Liptákom a Ďurim Nagyom bola aj v minulosti veľmi dobrá, je radosť s nimi spolupracovať, pretože nápadmi len tak hýria! Ale čo je podstatnejšie, svoje nápady dokážu realizovať na jednotku,“ hovorí riaditeľka. „Touto cestou sa chcem poďakovať partnerom, remeselníkom, účinkujúcim, ale aj personálu za skvelo odvedenú prácu, ale najmä za atmosféru, ktorú pre návštevníkov vytvorili,“ pokračuje Helena Novotná.
Kto na tento Jurský deň neprišiel, môže ľutovať. Na niekoľkých metroch štvorcových bolo možno vidieť, zažiť, ale aj vyskúšať všeličo. Deti snáď najviac radosti mali zo živých zvierat, z jahniat a zajačika, ktoré mohli nielen pohladkať, ale aj nakŕmiť. Babka bylinkárka im ukázala v okolí dostupné liečivé rastliny, z ktorých im navarila čaj, aby ho mohli aj ochutnať. V budove hvezdárne návštevníkov čakala výstava starých fotografií z obdobia keď sa hvezdáreň stavala, a mohli nielen vidieť, ale aj odskúšať starú astronomickú techniku, ďalekohľady, filmové premietačky, magnetofóny a podobne. Výroba domáceho masla, mútením na tradičný spôsob, zaujala najmä dospelých, ktorí si zaspomínali na svoje detstvo, na čerstvý chlieb s maslom od starej mamy. Mladší sa nestačili čudovať, ako fantasticky chutí naozajstné maslo! Samozrejme, počas celého dňa nechýbal ľudový spev, hudba country či šansóny. Na svoje si mohol prísť každý. Ponuka programu bola nielen pestrá, ale aj bohatá a hodnotná, pre mnohých možno aj doteraz nepoznaná.
Čo je azda najobdivuhodnejšie na práci kultúrnikov je skutočnosť, že v závere Jurského dňa, pod hviezdami osiatou jarnou nočnou oblohou, keď už organizátori skladali stany, odkladali rekvizity, techniku, čistili areál, tak namiesto nariekania z celodennej únavy už plánovali ďalšie podobné podujatie, opäť tu, nad Rožňavou v areáli hvezdárne.
Čo to asi bude? Možno Svätojánska noc, možno niečo z exotickej kultúry, možno niečo pre milovníkov country? Nechajme sa prekvapiť!
(-goska-)
POZRITE SI: JURSKÝ DEŇ VO FOTOGRAFII
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-