V mene všetkých organizátorov, spoluorganizátorov, tvorcov programov a účinkujúcich Vás srdečne pozývam v dňoch 23. júna - 26. júna 2011 do Klenovca na 33. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka. Ďalšie pozývačky spojené s programom sú plánované na piatok 24. júna 2011. O 10,00 sa v Hnúšti predstavia detské folklórne súbory Zrkadielko z Hnúšte, Mladosť z Klenovca a folklórny súbor Gaida z Lotyšska. O 14.00 vystúpi lotyšský súbor v Rimavskej Sobote, spolu s Detským folklórnym súborom Lieskovček z Rimavskej Soboty a prípravnou zložkou Folklórneho súboru Háj – Hájik z Rimavskej Soboty. Pozývačky na Klenovskú rontouku budú prebiehať aj v Klenovci, a to – každý festivalový deň, pred otvorením jarmoku remesiel a dvorov.
Program Klenovskej rontouky začína vo štvrtok 23. júna 2011, slávnostným uvedením CD MAS Malohont pod názvom Z troch dolín, ktoré bude spojené s folklórnym koncertom a verejnou nahrávkou. V priamom prenose ju bude vysielať aj RTVS na Rádiu Regina Banská Bystrica.
V piatkovom programe sa divákom predstavia
- deti z detských a mládežníckych folklórnych súborov Gemera – Malohontu (Čížiček z Tisovca, Lieskovček a Hájik z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, Zornička a Mladosť z Klenovca) v programe Detský čarokruh;
- Roztratené zrnká spomienok, histórie a ľudských príbehov zo štyroch obcí Gemera – Malohontu (Slizké, Španie Pole, Lipovec a Hostišovce);
- jubilujúce folklórne súbory Vepor z Klenovca, Ipoly z Mihálygerge a hostia z Lotyšska v otváracom programe Pod Ostrou je malá dedinôčka;
- Vladimír Homola, Elena Baculíková a Ľudová hudba Ďatelinka;
- Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy, Viktor Chudoba z Oravskej Lesnej, trombitáši z Folklórnej skupiny Javorník z obce Lúky a folklórne súbory Vepor z Klenovca a Rimavan z Rimavskej Soboty v programe Jánska noc – má svoju moc.
V sobotu predpoludním sú na programe súťaže a prehliadky (prehliadka heligonkárov –
Klenovská heligónka, súťaž ľudových hudieb – Drótova nôta, Súťaž vo varení baranieho guľášu, Súťaž o naj harovec, Klenovecký syrec, Súťaž v pití žinčice a súťaž v jánošíkovských disciplínach – O starostkin dukát). Tiež budú prebiehať školy spevu a tanca, tentoraz zamerané na tance a piesne zo stredného Gemera. V programe Folklór bez hraníc sa predstavia kolektívy, ktoré prezentujú iný ako slovenský folklór, respektíve folklórne súbory Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento rok prijali pozvanie folklórne súbory Gaida z Lotyšska, Limbora z Českej republiky, Rakonca z Fiľakova a Upre Roma z Klenovca.
Ďalej vystúpia folklórne kolektívy Gemera – Malohontu Rimavan a Háj z Rimavskej Soboty, Vepor z Klenovca; Podpoľanec z Detvy, folklórne skupiny Lučan z Lúčiek a Kráľova hoľa z Pohorelej, Ľudová hudba Hronsečania z Hronseku a na amfiteátri vystúpi aj Balet Štátneho divadla Košice a Ľudová hudba Železiar s predstavením Jánošík.
Čo sa týka sprievodných podujatí – vo štvrtok sa uskutoční vernisáž výstavy, ktorá je venovaná Karolovi Pajerovi, v piatok vernisáž výstavy Súkenníctvo a gubárstvo v Klenovci; Výstava regionálnej výchovy a Izba Vladimíra Mináča budú otvorené denne počas trvania slávností. Tiež jednotlivé dvory si pripravili vlastný program, ako napríklad Dvor MAS Malohont má pripravené ukážky tradičných páračiek v podaní žien z Hrachova, alebo vystúpenie Ženskej speváckej skupiny z Čerenčian.
V Klenovskom dvore, okrem už spomínanej Klenovskej heligónky, bude v piatok po skončení hlavného večerného programu prebiehať Ľudová veselica. Hrať bude Ľudová hudba Podpoľanec a Viktor Chudoba z Oravskej Lesnej.
V sobotu, ak dovolí počasie, je plánované, popri veselení sa vo dvoroch, aj nočné premietanie filmov s tematikou tradičnej ľudovej kultúry Gemera – Malohontu a archívnych záberov z minulých ročníkov Klenovskej rontouky.
Všetci ste srdečne vítaní.
Jaroslava Jelchová, GMOS
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.