Posledný augustový víkend bude patriť 38. Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej Doporučený
Napísal(a) GOS
Posledný augustový víkend opäť bude patriť Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej, najvýznamnejšiemu sviatku folkloristov horného Gemera. Pre priaznivcov ľudovej hudby, piesní, tancov, zvykov a obyčají či ľudových remesiel, ale i tradičných jedál je pripravený bohatý program a mnoho zaujímavých sprievodných aktivít už od skorého popoludnia v piatok 26. augusta.
Môžu si vychutnať zabíjačkovú atmosféru, špeciality majstrov mäsiarov a dobrú ľudovú hudbu v podaní nezameniteľnej Muzičky z Bratislavy. V iných dvoroch sa už budú pripravovať ďalšie špeciality - gemerské pirohy, halušky, ale aj guláš, klobásy či koláče na rôzne tradičné spôsoby.
Pred oficiálnym otvorením 38. ročníka Gemerského folklórneho festivalu, insitná maliarka Anna Kotvášová z Padiny (Srbsko) prostredníctvom svojich obrazov ponúkne návštevníkom spomienky na svoje rodné mesto. Ďalší program otvoria zástupcovia organizátorov – starosta obce Rejdová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Malé pódium „na pľacu“ bude patriť účinkujúcim – domácej folklórnej skupine Hôra, Gočovan z Gočova, Radzim z Vyšnej Slanej a hosťujúcim kolektívom. Mnohých iste poteší hudobno-spevácky blok Jána Ambróza z Telgártu s ľudovou hudbou Borievka a ľudovým rozprávačom Paľom Šperkom. Aradáčske meškárky určite očaria svojou výnimočnosťou a srbský súbor Zora priblíži svoj temperamentný folklór. Nebude chýbať ani Muzička, ktorá svojou ľudovou hudbou a spevom v pôvodnej zemitej podobe naladí prítomných na veselicu. Pre tých, ktorí nemajú chuť sa zabávať pri hudbe, bude vo dvore U Brehalu, opäť malé letné kino.
V sobotu 27. augusta domáci už od skorého rána budú pripravovať tradičné rejdovské dvory, v ktorých si návštevníci určite prídu na svoje! Okrem zaujímavých remesiel či gazdovských prác, ktoré si budú mať možnosť aj vyskúšať, si výborne pochutia na gemerských jedlách a koláčoch. Na pľacu sa v programe Ide káčor... predstavia detské folklórne súbory, ľudové hudby a sólisti, ktoré zo svojich repertoárov predvedú to najlepšie.
Na poludnie sa priestor na pľacu zmení na rozkvitnutú lúku, na ktorej účinkujúci v prekrásnych gemerských krojoch navodia tú pravú festivalovú atmosféru. Tí, ktorí radi súťažia, budú mať priestor overiť si svoje zručnosti v strúhaní šindľov a tradičnom uväzovaní šatiek.
Po prijatí vedúcich súborov a skupín starostom obce sa účastníci festivalu v pestrom a živom sprievode presunú do amfiteátra. Spevom a tancom budú pozývať miestnych i hostí na hlavný program v amfiteátri, ktorý otvárajú súbory, skupiny a sólisti z horného Gemera. Možno trochu nostalgie navodí programové číslo Aradáčskych meškárok , ktoré úspešne prezentujú ľudové tradície Slovákov žijúcich v Srbsku. Z neďalekej Polomky prinesie folklórna skupina Brezinky pásmo horehronských piesní a tancov a srbský folklór predstaví súbor Zora zo Srbského Itebeja. Folklórny súboru Zobor z Nitry divákom ponúkne časť zo svojho jubilejného programu a záver bude patriť tanečnej umeleckej skupine Čarovné ostrohy a ľudovej hudbe Miroslava Dudíka z Bratislavy. „Okrem scénických programov si účastníci festivalu budú môcť pozrieť spomínané dvory v obci, v amfiteátri tradičný jarmok a ukážky ľudových remesiel, a tam bude priestor aj na vlastnú realizáciu v tom ktorom remesle. Ďalej ponúkame výstavy, prehliadky dreveníc a dvorov, ale aj dobré jedlo a zábavu. Nezabudli sme ani na rodiny s deťmi pre ktoré budú pripravené aktivity v detských dielňach, budú môcť navštíviť malý salaš, ale nebudú chýbať ani zaujímavé hry a iné atrakcie“ - doplnila informácie Mária Ferenczová.
Návštevníkom festivalu sa tento rok v altánku za amfiteátrom so svojou tradičnou kuchyňou a inými zaujímavosťami zo života obce predstaví Nižná Slaná. Večerný program uzavrie ľudová veselica v kultúrnom dome s ľudovou hudbou Brezinky z Polomky.
Gemerský folklórny festival má svojskú, jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru, bohatú programovú skladbu a všadeprítomných vrúcnych hostiteľov. Vy, ktorí ste ešte v Rejdovej festivalovú atmosféru nezažili, určite príďte! Tešíme sa na Vás.
Organizátori
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-