Veď aj podľa jeho hlavných organizátorov mal mimoriadne výborné ohlasy a privítal vyše tisícky divákov.
„Tohtoročný program slávností zvykov a obyčají Gemera a Malohontu hodnotím ako vydarený.“ Tieto slová vyriekla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná v posledný deň, kedy sa konal záverečný galaprogram Čo starí pamätajú, mladí zachovajú.
Už od pondelka 14. novembra 2016 bol Dom tradičnej kultúry Gemera otvorený rôznym aktivitám, ktoré si v dramaturgii slávností pripravili organizátori pre deti základných škôl z okresu Rožňava.
V hrnčiarskej dielni sa deti priúčali gemerskej keramike
pod vedením odborných lektoriek. Dostali možnosť zoznámiť sa so základnými prvkami a postupmi, ktoré gemerskí hrnčiari kedysi každý deň absolvovali pri výrobe domácich riadov. V dielni textilnej zase na motívy gemerskej party vyrábali dievčatá čelenky s rôznymi kvetinovými vzormi. Chlapci dostali do rúk malé krosienka. Odborné lektorky im vysvetlili postup tkania a celej výroby rôznych praktických predmetov, ako napríklad koberček, taška, puzdro na mobil. „Do hudobnej dielne sme si prizvali špeciálneho hosťa Michala Smetanku, tento pán je odborník naslovovzatý, každému študentovi vysvetlil základný princíp tvorenia zvuku. V hudobných nástrojoch z rodiny hranových poukázal na to, aké všetky možné zvuky vieme vydať z obyčajnej koncovky, handrárskej píšťaly, štvor, šesť, osem a desaťdierkovej píšťaly. Najväčšou zábavou bola samotná výroba a hra na nástroje. Nejednej skupine detí sa podarilo vylúdiť zaujímavé súhry tónov,“ spomenula Mária Hlaváčová, pracovníčka Gemerského osvetového strediska.
Od stredy sa zabávali už aj dospelí.
Počas celých slávností bola sprístupnená výstava veselých obrazov folklórnych postavičiek od autorky Moniky Vozárovej z Dobšinej.
16. november - večer, patril spomienke na gajdoša Janka Králika z Čiernej Lehoty,
ktorého považujeme za posledného gemerského gajdoša. Počas svojho života sa venoval bačovstvu, remeslám, ako košikárstvo, hodinárstvo, ale aj hudobnému remeslu gajdovania a výrobe hudobných nástrojov, no v neposlednom rade bol považovaný za významného rozprávkara na Slovensku. Pri tejto príležitosti sme vydali brožúru, ktorá popisuje život a aktivity pána Králika. V tento večer sa predstavil hosť Juraj Dufek, významný slovenský gajdoš a výrobca gájd, ktorý svojou hrou pripomenul špecifický štýl hrania na Gemeri. Ďalej na konfrontáciu predstavil aj iné viachlasné gajdy pochádzajúce z rôznych regiónov Slovenska. V tento večer sme si prizvali folklórnu skupinu Lehoťanka, ktorá piesňou a rozprávkou vyjadrila svoj vzťah k rodákovi Králikovi. Gemerskému osvetovému stredisku bola odovzdaná aj replika gájd Janka Králika. Teraz už len nájsť nasledovníka, ktorý bude naďalej oživovať gajdošskú kultúru na Gemeri," dodáva Mária Hlaváčová.
Štvrtok bolo doobeda v Dome tradičnej kultúry Gemera veselo.
Tento sviatočný deň patril rodinám, ktoré sa spoločne vybrali do tvorivých dielní a vyrábali si drobné maličkosti prostredníctvom tradičných techník, či už pri hrnčiarstve, tkáčstve, pletení a podobne. Vo večerných hodinách privítali organizátori podujatia v sále Domu tradičnej kultúry významnú osobnosť regiónu, Juraja Nagya a hudobného hosťa Arpáda Farkaša. S jeho životným príbehom sa oboznámili hostia programu prostredníctvom rozhovoru, taktiež mali možnosť zhliadnuť film Sochy ukryté v stromoch, ktorý bol o ňom natočený v roku 2010.
Ďalší vydarený sprievodný program Spevácky dom na Gemeri
bol v piatok večer venovaný folkloristom, ale aj tým, ktorí síce nepôsobia vo folklórnom kolektíve, ale radi si zaspievajú. Lektorka spevu Alžbeta Lukáčová s ľudovou hudbou Muzička z Bratislavy a speváčkami Evkou Brunovskou a Vierkou Tomášikovou piesňou Kupala se Anča v úvode očarili všetkých účastníkov. Tieto, ale aj iné piesne z Rejdovej a Vlachova mal možnosť každý jeden zaspievať v sprievode hudby a odborníkov. Ženy z rôznych dedín, ale aj z Rimavskej Soboty a Revúcej vytvorili kolesá a každá, ktorá chcela, zaspievala svoju obľúbenú pesničku. Toto stretnutie sa tešilo mimoriadne veľkému ohlasu.
Galaprogram „Čo starí pamätajú, mladí zachovajú“
priniesol v tomto roku príjemné zmeny. V dôsledku veľkého záujmu divákov a verejnosti organizátori prišli s nápadom realizovania dvoch večerných premiér. „V sobotu o 17-tej hodine sa otvorila prvá premiéra, o 19-tej druhá a môžeme so spokojným svedomím povedať, že boli skoro vypredané. Je to pre nás organizátorov veľký úspech a vďaka za našu aktívnu prípravu. Pre našich folkloristov je to sviatok, ako v lete letný festival v Rejdovej, takisto v zime slávnosti Rok na Gemeri. Počas večera sa predstavili folklórne skupiny Hôra z Rejdovej, Radzim z Vyšnej Slanej, Gočovan z Gočova, Hrabina a Slanka z Nižnej Slanej, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Genšenky z Honiec, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Bučina z Pače, folklórne súbory Borostyán z Drnavy, Haviar a Dubina z Rožňavy a sólisti inštrumentalisti Milan Lakatoš z Dobšinej a Gabriel Ulman z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Celý program režíroval Andrej Sýkora, moderovala Katka Birková. Každému účinkujúcemu patrí veľká vďaka a už teraz sa tešíme na ďalší ročník,“ dodala Helena Novotná.
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri boli realizované s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia a Košického samosprávneho kraja v spolupráci s mestom Rožňava.
Tlačová správa GOS v Rožňave
Fotografie: Jaroslav Maliňák
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.