Veď aj podľa jeho hlavných organizátorov mal mimoriadne výborné ohlasy a privítal vyše tisícky divákov.
„Tohtoročný program slávností zvykov a obyčají Gemera a Malohontu hodnotím ako vydarený.“ Tieto slová vyriekla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná v posledný deň, kedy sa konal záverečný galaprogram Čo starí pamätajú, mladí zachovajú.
Už od pondelka 14. novembra 2016 bol Dom tradičnej kultúry Gemera otvorený rôznym aktivitám, ktoré si v dramaturgii slávností pripravili organizátori pre deti základných škôl z okresu Rožňava.
V hrnčiarskej dielni sa deti priúčali gemerskej keramike
pod vedením odborných lektoriek. Dostali možnosť zoznámiť sa so základnými prvkami a postupmi, ktoré gemerskí hrnčiari kedysi každý deň absolvovali pri výrobe domácich riadov. V dielni textilnej zase na motívy gemerskej party vyrábali dievčatá čelenky s rôznymi kvetinovými vzormi. Chlapci dostali do rúk malé krosienka. Odborné lektorky im vysvetlili postup tkania a celej výroby rôznych praktických predmetov, ako napríklad koberček, taška, puzdro na mobil. „Do hudobnej dielne sme si prizvali špeciálneho hosťa Michala Smetanku, tento pán je odborník naslovovzatý, každému študentovi vysvetlil základný princíp tvorenia zvuku. V hudobných nástrojoch z rodiny hranových poukázal na to, aké všetky možné zvuky vieme vydať z obyčajnej koncovky, handrárskej píšťaly, štvor, šesť, osem a desaťdierkovej píšťaly. Najväčšou zábavou bola samotná výroba a hra na nástroje. Nejednej skupine detí sa podarilo vylúdiť zaujímavé súhry tónov,“ spomenula Mária Hlaváčová, pracovníčka Gemerského osvetového strediska.
Od stredy sa zabávali už aj dospelí.
Počas celých slávností bola sprístupnená výstava veselých obrazov folklórnych postavičiek od autorky Moniky Vozárovej z Dobšinej.
16. november - večer, patril spomienke na gajdoša Janka Králika z Čiernej Lehoty,
ktorého považujeme za posledného gemerského gajdoša. Počas svojho života sa venoval bačovstvu, remeslám, ako košikárstvo, hodinárstvo, ale aj hudobnému remeslu gajdovania a výrobe hudobných nástrojov, no v neposlednom rade bol považovaný za významného rozprávkara na Slovensku. Pri tejto príležitosti sme vydali brožúru, ktorá popisuje život a aktivity pána Králika. V tento večer sa predstavil hosť Juraj Dufek, významný slovenský gajdoš a výrobca gájd, ktorý svojou hrou pripomenul špecifický štýl hrania na Gemeri. Ďalej na konfrontáciu predstavil aj iné viachlasné gajdy pochádzajúce z rôznych regiónov Slovenska. V tento večer sme si prizvali folklórnu skupinu Lehoťanka, ktorá piesňou a rozprávkou vyjadrila svoj vzťah k rodákovi Králikovi. Gemerskému osvetovému stredisku bola odovzdaná aj replika gájd Janka Králika. Teraz už len nájsť nasledovníka, ktorý bude naďalej oživovať gajdošskú kultúru na Gemeri," dodáva Mária Hlaváčová.
Štvrtok bolo doobeda v Dome tradičnej kultúry Gemera veselo.
Tento sviatočný deň patril rodinám, ktoré sa spoločne vybrali do tvorivých dielní a vyrábali si drobné maličkosti prostredníctvom tradičných techník, či už pri hrnčiarstve, tkáčstve, pletení a podobne. Vo večerných hodinách privítali organizátori podujatia v sále Domu tradičnej kultúry významnú osobnosť regiónu, Juraja Nagya a hudobného hosťa Arpáda Farkaša. S jeho životným príbehom sa oboznámili hostia programu prostredníctvom rozhovoru, taktiež mali možnosť zhliadnuť film Sochy ukryté v stromoch, ktorý bol o ňom natočený v roku 2010.
Ďalší vydarený sprievodný program Spevácky dom na Gemeri
bol v piatok večer venovaný folkloristom, ale aj tým, ktorí síce nepôsobia vo folklórnom kolektíve, ale radi si zaspievajú. Lektorka spevu Alžbeta Lukáčová s ľudovou hudbou Muzička z Bratislavy a speváčkami Evkou Brunovskou a Vierkou Tomášikovou piesňou Kupala se Anča v úvode očarili všetkých účastníkov. Tieto, ale aj iné piesne z Rejdovej a Vlachova mal možnosť každý jeden zaspievať v sprievode hudby a odborníkov. Ženy z rôznych dedín, ale aj z Rimavskej Soboty a Revúcej vytvorili kolesá a každá, ktorá chcela, zaspievala svoju obľúbenú pesničku. Toto stretnutie sa tešilo mimoriadne veľkému ohlasu.
Galaprogram „Čo starí pamätajú, mladí zachovajú“
priniesol v tomto roku príjemné zmeny. V dôsledku veľkého záujmu divákov a verejnosti organizátori prišli s nápadom realizovania dvoch večerných premiér. „V sobotu o 17-tej hodine sa otvorila prvá premiéra, o 19-tej druhá a môžeme so spokojným svedomím povedať, že boli skoro vypredané. Je to pre nás organizátorov veľký úspech a vďaka za našu aktívnu prípravu. Pre našich folkloristov je to sviatok, ako v lete letný festival v Rejdovej, takisto v zime slávnosti Rok na Gemeri. Počas večera sa predstavili folklórne skupiny Hôra z Rejdovej, Radzim z Vyšnej Slanej, Gočovan z Gočova, Hrabina a Slanka z Nižnej Slanej, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Genšenky z Honiec, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Bučina z Pače, folklórne súbory Borostyán z Drnavy, Haviar a Dubina z Rožňavy a sólisti inštrumentalisti Milan Lakatoš z Dobšinej a Gabriel Ulman z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Celý program režíroval Andrej Sýkora, moderovala Katka Birková. Každému účinkujúcemu patrí veľká vďaka a už teraz sa tešíme na ďalší ročník,“ dodala Helena Novotná.
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri boli realizované s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia a Košického samosprávneho kraja v spolupráci s mestom Rožňava.
Tlačová správa GOS v Rožňave
Fotografie: Jaroslav Maliňák
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).