Veď aj podľa jeho hlavných organizátorov mal mimoriadne výborné ohlasy a privítal vyše tisícky divákov.
„Tohtoročný program slávností zvykov a obyčají Gemera a Malohontu hodnotím ako vydarený.“ Tieto slová vyriekla riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná v posledný deň, kedy sa konal záverečný galaprogram Čo starí pamätajú, mladí zachovajú.
Už od pondelka 14. novembra 2016 bol Dom tradičnej kultúry Gemera otvorený rôznym aktivitám, ktoré si v dramaturgii slávností pripravili organizátori pre deti základných škôl z okresu Rožňava.
V hrnčiarskej dielni sa deti priúčali gemerskej keramike
pod vedením odborných lektoriek. Dostali možnosť zoznámiť sa so základnými prvkami a postupmi, ktoré gemerskí hrnčiari kedysi každý deň absolvovali pri výrobe domácich riadov. V dielni textilnej zase na motívy gemerskej party vyrábali dievčatá čelenky s rôznymi kvetinovými vzormi. Chlapci dostali do rúk malé krosienka. Odborné lektorky im vysvetlili postup tkania a celej výroby rôznych praktických predmetov, ako napríklad koberček, taška, puzdro na mobil. „Do hudobnej dielne sme si prizvali špeciálneho hosťa Michala Smetanku, tento pán je odborník naslovovzatý, každému študentovi vysvetlil základný princíp tvorenia zvuku. V hudobných nástrojoch z rodiny hranových poukázal na to, aké všetky možné zvuky vieme vydať z obyčajnej koncovky, handrárskej píšťaly, štvor, šesť, osem a desaťdierkovej píšťaly. Najväčšou zábavou bola samotná výroba a hra na nástroje. Nejednej skupine detí sa podarilo vylúdiť zaujímavé súhry tónov,“ spomenula Mária Hlaváčová, pracovníčka Gemerského osvetového strediska.
Od stredy sa zabávali už aj dospelí.
Počas celých slávností bola sprístupnená výstava veselých obrazov folklórnych postavičiek od autorky Moniky Vozárovej z Dobšinej.
16. november - večer, patril spomienke na gajdoša Janka Králika z Čiernej Lehoty,
ktorého považujeme za posledného gemerského gajdoša. Počas svojho života sa venoval bačovstvu, remeslám, ako košikárstvo, hodinárstvo, ale aj hudobnému remeslu gajdovania a výrobe hudobných nástrojov, no v neposlednom rade bol považovaný za významného rozprávkara na Slovensku. Pri tejto príležitosti sme vydali brožúru, ktorá popisuje život a aktivity pána Králika. V tento večer sa predstavil hosť Juraj Dufek, významný slovenský gajdoš a výrobca gájd, ktorý svojou hrou pripomenul špecifický štýl hrania na Gemeri. Ďalej na konfrontáciu predstavil aj iné viachlasné gajdy pochádzajúce z rôznych regiónov Slovenska. V tento večer sme si prizvali folklórnu skupinu Lehoťanka, ktorá piesňou a rozprávkou vyjadrila svoj vzťah k rodákovi Králikovi. Gemerskému osvetovému stredisku bola odovzdaná aj replika gájd Janka Králika. Teraz už len nájsť nasledovníka, ktorý bude naďalej oživovať gajdošskú kultúru na Gemeri," dodáva Mária Hlaváčová.
Štvrtok bolo doobeda v Dome tradičnej kultúry Gemera veselo.
Tento sviatočný deň patril rodinám, ktoré sa spoločne vybrali do tvorivých dielní a vyrábali si drobné maličkosti prostredníctvom tradičných techník, či už pri hrnčiarstve, tkáčstve, pletení a podobne. Vo večerných hodinách privítali organizátori podujatia v sále Domu tradičnej kultúry významnú osobnosť regiónu, Juraja Nagya a hudobného hosťa Arpáda Farkaša. S jeho životným príbehom sa oboznámili hostia programu prostredníctvom rozhovoru, taktiež mali možnosť zhliadnuť film Sochy ukryté v stromoch, ktorý bol o ňom natočený v roku 2010.
Ďalší vydarený sprievodný program Spevácky dom na Gemeri
bol v piatok večer venovaný folkloristom, ale aj tým, ktorí síce nepôsobia vo folklórnom kolektíve, ale radi si zaspievajú. Lektorka spevu Alžbeta Lukáčová s ľudovou hudbou Muzička z Bratislavy a speváčkami Evkou Brunovskou a Vierkou Tomášikovou piesňou Kupala se Anča v úvode očarili všetkých účastníkov. Tieto, ale aj iné piesne z Rejdovej a Vlachova mal možnosť každý jeden zaspievať v sprievode hudby a odborníkov. Ženy z rôznych dedín, ale aj z Rimavskej Soboty a Revúcej vytvorili kolesá a každá, ktorá chcela, zaspievala svoju obľúbenú pesničku. Toto stretnutie sa tešilo mimoriadne veľkému ohlasu.
Galaprogram „Čo starí pamätajú, mladí zachovajú“
priniesol v tomto roku príjemné zmeny. V dôsledku veľkého záujmu divákov a verejnosti organizátori prišli s nápadom realizovania dvoch večerných premiér. „V sobotu o 17-tej hodine sa otvorila prvá premiéra, o 19-tej druhá a môžeme so spokojným svedomím povedať, že boli skoro vypredané. Je to pre nás organizátorov veľký úspech a vďaka za našu aktívnu prípravu. Pre našich folkloristov je to sviatok, ako v lete letný festival v Rejdovej, takisto v zime slávnosti Rok na Gemeri. Počas večera sa predstavili folklórne skupiny Hôra z Rejdovej, Radzim z Vyšnej Slanej, Gočovan z Gočova, Hrabina a Slanka z Nižnej Slanej, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Genšenky z Honiec, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Bučina z Pače, folklórne súbory Borostyán z Drnavy, Haviar a Dubina z Rožňavy a sólisti inštrumentalisti Milan Lakatoš z Dobšinej a Gabriel Ulman z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Celý program režíroval Andrej Sýkora, moderovala Katka Birková. Každému účinkujúcemu patrí veľká vďaka a už teraz sa tešíme na ďalší ročník,“ dodala Helena Novotná.
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri boli realizované s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia a Košického samosprávneho kraja v spolupráci s mestom Rožňava.
Tlačová správa GOS v Rožňave
Fotografie: Jaroslav Maliňák

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-