A práve tejto rodáčke z hornogemerskej obce Rejdová, kde končia cesty a pramení Slaná, sa aspoň niekoľkými myšlienkami chcem venovať. Spomenúť jej meno v hociktorej časti Gemera, znamená hovoriť predovšetkým o folklóre a piesňach pochádzajúcich z tejto rázovitej obce, ale aj o zvykoch i obyčajoch. Celý svoj život sa teta Brdárska, ako ju oslovujú jej rodáci, venovala týmto aktivitám, ktoré sa stali súčasťou jej života. Dlhé roky sa venovala folklórnemu súboru Hôra, kde sa prejavila nielen ako speváčka, ľudová rozprávačka a autorka viacerých zvykových a obyčajových pásiem, ale aj ako jeho vedúca. Poznajú ju návštevníci rôznych významných folklórnych slávností, nielen vo Východnej, ale aj v iných častiach Slovenska. Ako sólistka ľudových piesní sa zúčastňovala na rôznych celoštátnych súťažiach, kde sa pravidelne umiestňovala na prvých a popredných miestach, v roku 2003 vydala CD A v Rejdovej pri kostele, má za sebou niekoľko nahrávok pre rozhlas i televíziu. Je nositeľkou viacerých významných ocenení, diplomov a pamätných listov.
Jedna z jej dcér Janka Molčanová o svojej mamičke takto vraví: „Moja mamka Mária Brdárska-Janoška z Rejdovej už aktívne vo folklórnej skupine Hôra neúčinkuje. Pred rokom bola operovaná na pravé koleno, ale o to viac je aktívna inak. Rejdovské piesne, ktoré spisuje, má už takmer všetky na papieri. Iba ak ju ešte nejaká napadne, tak hneď ju dopĺňa. Spísaných má necelých tisíc rejdovských piesní a balád. Okrem piesní začala tiež písať príbehy, aké sa v našej dedine stali a počula ich z rozprávania u nás, odohrávajúce sa v rejdovských vrchoch, grúňoch či grúnikoch. Spisuje aj nárečové slová. Jednu knihu – slovník rejdovských slov už síce pán Kračún vydal, no strašne veľa slov sa do nej nedostalo. Jednoducho „prídu na rozum" až pri obyčajnej konverzácii."
Pani Molčanová sa mi zmienila aj o tom, že jej mamka bude v apríli krstiť ďalšie svoje CD-čko s názvom V Rejdove pri četerni. To nechala nahrať s mamkinými pesničkami jedna jej fanúšička z Rimavskej Soboty pri príležitosti jej okrúhlych narodenín. A pri tejto informácii sa trošku pozastavila: „Spomínaná fanúšička sa volá Jarka Vaculčiaková. Mamku kdesi počula spievať, zohnala si kontakt na ňu cez obecný úrad a zistila neuveriteľné veci: že sa narodila v ten istý deň ako moja mamka, čiže 14. marca a ešte aj rok narodenia majú podobný – mamka 1937 a Jarka 1973. Tých zhôd, či ako by som to nazvala, našla Jarka viac. Tiež majú obidve po tri deti, tiež milujú folklór nadovšetko, tiež sú sólistky, manžela má Petra a môj otec sa narodil v deň menín Petra. Už si ani poriadne nepamätám, čo ešte všetko našla Jarka spoločné s mamkou. Ale že vraj jej starký sa volal Jánoš, Jánošík, či tak nejako, ako mamkin. No, po tomto jej neverte, že obdivuje našu mamku. My jej vravíme, že je naša, reikarnovaná."
Naša jubilantka teta Brdárska nezaháľa ani po inej stránke. Pani Janka o mamke prezrádza, že: "Asi najväčšie dielo v poslednej dobe, ktoré má mamka za sebou, je, že naspievala do 200 nábožných piesní pre Betku Lukáčovú (teraz porotkyňa v relácii Zem spieva). To nie sú terajšie piesne, ale piesne, ktoré evanjelici spievali v minulom storočí a skôr. Na organe ju doprevádzal Janko Siroma z Kovačice, ktorý vyštudoval na JAMU v Brne hru na organ. Nahrali spolu 70 piesní, z toho 30 mamka sama a zvyšné spolu s cirkevným zborom v Rejdovej.“
Na záver mi dovoľte, aby som našej tete Márii Brdárskej-Janoške zaželal pri jej krásnom životnom jubileu ešte veľa rokov tvorivej činnosti pri udržiavaní a rozširovaní gemerského folklóru, potrebného najmä mladej generácii.
Živio, živio, pani Brdárska!
Ondrej Doboš

Záznam relácie s pani Brdárskou-Janoškou v rádiu Regina 11.321017