gastronomické a iné špeciality z regiónu, tiež interaktívne sprievodné podujatia, ako školu spevu, tvorivé remeselné dielne.
Autori programov, dvorov slávností sa zamerali na prezentáciu tradičnej ľudovej kultúry hlavne Gemera – Malohontu z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Hosťami podujatia budú folklórne kolektívy: Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Gymnik z Bratislavy, Vranovčan z Vranova nad Topľou, Bazalička z Plachtiniec – Príbeliec, sólisti z Podpoľania, Horehronia, Vojvodiny, Ruskej Federácie.
Návštevníci si budú môcť pochutnať na rôznych špecialitách v dvoroch: Klenovskom, Francúzskom, Hrnčiarskom z Hrnčiarskych Zalužian, Chovateľskom, Štrúdľovom, Na Ráztočnom...
V tomto roku je dramaturgia slávnosti zameraná na regrútske zvyky a vojenské udalosti. Organizátori si pripomenú aj osudy klenovčanov, ktorí svoj domov našli aj na Podkarpatskej Rusi, kde si založili Nový Klenovec a pred 70 rokmi sa vrátili na Slovensko. Pripomenieme si významného slovenského choreografa, folkloristu, rodáka z Muránskej Lehoty, Mikuláša Senku.
V piatok a v sobotu budú pre návštevníkov sprístupnené výstavy. V múzeu súkeníctva a gubárstva bude prezentovaná rezbárska tvorba Milana Stieranku a výrobky z ovčej vlny od Jána Fotu z Klenovca. V kultúrnom dome bude pre návštevníkov pripravená výstava, Šúpolienky Evy Dolinajovej z Tisovca. Autorská výstava učiteľky, spisovateľky, rezbárky maliarky Evy Wilson z Revúckej Lehoty, ktorú pripravila Anetta Cvachová. V sále kultúrneho domu bude nainštalovaná výstava pod názvom SNP, ktorú zapožičalo Múzeum SNP z Banskej Bystrice. Sprístupnená bude i Tradičná izba - zrekonštruovaný domček blízko námestia a v ZŠ s MŠ Vladimíra Mináča bude sprístupnená Pamätná izba Vladimíra Mináča a tradičná izba.
Scénické programy budú otvárať najmladší účastníci slávností v programe POĎTE S NAMI VERBOVAŤ, NEBUDETE BANOVAŤ! Predstavia sa detské folklórne súbory: Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Čížiček z Tisovca, Lieskovček, Podkovička, Hájiček a Hájik, Súkromná ZUŠ z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Zrkadielko z Hnúšte, Zornička z Klenovc v réžii Matúša Ivana.
Už tradične aj tento rok budeme prezentovať obce nášho regiónu v komornom programe Roztratené zrnká, v réžii Alenky Ďurkovičovej. V tomto roku Vás zavedieme do obcí Teplý Vrch, Budikovany, Pápča a Drienčany.
Slávnostné otvorenie podujatia bude na scéne na Námestí Karola Salvu, po ktorom bude scéna patriť Folklórnej skupine Šajava z Kráľa a domácim tanečníkom, spevákom, heligonkárom a ľudovej hudbe Folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Pokračovať budeme scénickým programom v réžii Andrei Jágerovej pod názvom V krčme, v ktorom sa prestavia MSSk Vepor z Klenovca, MSSk Čierťaž z Nemeckej, Marian Čupka zo Šumiaca, bývalí sólisti FS Podpoľanec, Štefan Chmelický z Liptovského Mikuláša. Prvý slávnostný večer účastníkov pozdravia svojim profilovým programom My sme parta, členovia Folkórneho súboru Vršatec z Dubnice nad Váhom, ktorý pripravili Jozef Martinka a Michal Pagáč.
Záver večera bude patriť tanečnej dielni pod názvom V Klenovci na tanci, s Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova a s tanečníkmi Katkou Kantorákovou a Jánom Belányim z Nižného Skálnika.
Sobotňajšie ráno návštevníkov privíta jarmočná nálada pri tradičných remeslách, do ktorých sa môžu interaktívne zapojiť návštevníci podujatia. Na sídlisku sa ráno predstavia Verbovačkou I. Klub vojenskej histórie Krasnogvardejci z Košíc, FSk Hrnčiarka z Hrnčiarskych Zalužian, Suche Karky z Prešova, Roman Malatinec, Viktor Brádňanský, Peter Kamenský.
Už po 27.-krát sa na GMFS - Klenovskej Rontouke predstavia heligonkári z celého Slovenska na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Škola spevu pre všetkých bude v Klenovskom dvore, ktorú budú viesť spevácka skupina Suché Karky z Prešova. Popoludnie bude patriť opäť Verbovačom na námestí. Tradične pre účinkujúcich a návštevníkov sú pripravené súťaže v šikovnosti a zručnosti pod názvom O starostkin dukát, v ktorom sa súťažne predstavia členovia folklórnych kolektívov a veríme, že i v tomto roku budú mať svojich divákov, ktorí ich budú povzbudzovať. Autorkou súťaží a jej realizátorkou bude Jaroslava Lajgútová z Rimavskej Soboty.
Scénické programy v sobotu začíname v kultúrnom dome a to uvedením regrútskych zvykov, vojnových udalostí v programe pod názvom Pieseň na hranici života a smrti. V programe sa predstavia Stanislav Mičev, Nelka Hričanová z Rimavskej Soboty, Pavol Bielčik z Kokavy nad Rimavicou, MSSk a Stanislava Zvarová FS Vepor z Klenovca, Suche Karky z Prešova, Klub vojenskej histórie Krasnogvardejci z Košíc, Katarína Bagľaš zo Srbskej republiky, Peter Kocák s FS Vranovčan z Vranova nad Topľou, Alexander Džalašov sólista súboru kozáckych piesní Volnyj Don Rostov na Done z Ruskej federácie, ĽH FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, Ján Žilák z Českého Brezova. Program sa realizuje v spolupráci s Múzeum SNP v Banskej Bystrici, Gemersko- malohontským múzeom v Rimavskej Sobote, Novohradským múzeom a Novohradským osvetovým strediskom v Lučenci. Fotografie poskytli: Štefan Böszörmény, Ladislav Kelemen, Michal Šestak. Námet, scenár, réžia programu Roman Malatinec, slovom sprevádza: Ľubomír Paulovič.
Scénu na námestí v sobotu otvoria výborné ľudové hudby v súťaži Drótova nôta, v réžii Jaroslava Piliarika. Prestavia sa ľudové hudby: ĽH FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, ĽH FS Vranovčan z Vranova nad Topľou, ĽH FS Gymnik z Bratislavy, ĽH FS Vepor z Klenovca, MSSk Húžva z Hnúšte.
VESELOSTI DO SÝTOSTI, je názov regionálneho programu v réžii Andrea Sykoru, v ktorom sa predstavia FS Lykovec z Revúcej, FSk Spod Kohúta Muránska Zdychava – Revúčka, FSk Revúška z Revúčky, Levenda z Muráňa, FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS VEPOR z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, MSSk Húžva z Hnúšte.
„KOĎ SMO TAK K VÁM PRIŠLI“ – je názov programu hosťujúceho Folklórneho súboru Gymnik z Bratislavy, ktorý pripravil Štefan Gerhát.
Večerný program pokračuje Potulkami Slovenskom – spomienkový program zo života a diela Mikuláša Senka, choreografa, folkloristu, rodáka z Muránskej Lehoty. V programe, v réžii Vladimíra Petrinca účinkujú: Jozef Fabo, FS Rimavan z Rimavskej Soboty, FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, FSk Tisovec.
Záver sobotňajšieho večera bude patriť tragikomédii vojny smejúcej sa cez slzy, pod názvom: ZBOHOM, v podaní Folklórneho súboru Vranovčan z Vranova nad Topľou. Námet, scenár a réžia Peter Kocák.
Nedeľňajší sviatočný deň a záverečný deň slávností sa stretneme na Službách Božích v kostole ECAV. V kostole bude uvedený program sólistov spevákov a speváckych skupín v réžii Juraja Matiaša pod názvom „Počkajte regrúťi príde vám hosť“, v podaní FSk Bažalička z Plachtiniec- Príbeliec, Juraj Matias, Margita Jágerová z Nitry, Jarka Vaculčiaková z Vyšnej Pokoradze, Mužská spevácka a ženská spevácka skupina FS Vepor z Klenovca, Drahomír Parkáni z Príbeliec, Aneta Lajgútová z Rimavskej Soboty.
39. ročník Gemersko – malohontských slávností – Klenovská Rontouka z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Obec Klenovec, RODON Klenovec, Greko catering, Ján Figuli s.r.o., Kofola, Pekáreň Bobro, Zlatý bažant.
V mene organizátorov Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, Obce Klenovec, Občianskeho združenia RODON Klenovec, autorov programu a účinkujúcich všetkých srdečne pozývame 23.6 – 25.6.2017 do Klenovca na 39. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností pod názvom Klenovskú Rontouku 2017.
Mgr. Stanislava Zvarová, odborná pracovníčka pre folklór, GMOS R. Sobota
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).