gastronomické a iné špeciality z regiónu, tiež interaktívne sprievodné podujatia, ako školu spevu, tvorivé remeselné dielne.
Autori programov, dvorov slávností sa zamerali na prezentáciu tradičnej ľudovej kultúry hlavne Gemera – Malohontu z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Hosťami podujatia budú folklórne kolektívy: Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Gymnik z Bratislavy, Vranovčan z Vranova nad Topľou, Bazalička z Plachtiniec – Príbeliec, sólisti z Podpoľania, Horehronia, Vojvodiny, Ruskej Federácie.
Návštevníci si budú môcť pochutnať na rôznych špecialitách v dvoroch: Klenovskom, Francúzskom, Hrnčiarskom z Hrnčiarskych Zalužian, Chovateľskom, Štrúdľovom, Na Ráztočnom...
V tomto roku je dramaturgia slávnosti zameraná na regrútske zvyky a vojenské udalosti. Organizátori si pripomenú aj osudy klenovčanov, ktorí svoj domov našli aj na Podkarpatskej Rusi, kde si založili Nový Klenovec a pred 70 rokmi sa vrátili na Slovensko. Pripomenieme si významného slovenského choreografa, folkloristu, rodáka z Muránskej Lehoty, Mikuláša Senku.
V piatok a v sobotu budú pre návštevníkov sprístupnené výstavy. V múzeu súkeníctva a gubárstva bude prezentovaná rezbárska tvorba Milana Stieranku a výrobky z ovčej vlny od Jána Fotu z Klenovca. V kultúrnom dome bude pre návštevníkov pripravená výstava, Šúpolienky Evy Dolinajovej z Tisovca. Autorská výstava učiteľky, spisovateľky, rezbárky maliarky Evy Wilson z Revúckej Lehoty, ktorú pripravila Anetta Cvachová. V sále kultúrneho domu bude nainštalovaná výstava pod názvom SNP, ktorú zapožičalo Múzeum SNP z Banskej Bystrice. Sprístupnená bude i Tradičná izba - zrekonštruovaný domček blízko námestia a v ZŠ s MŠ Vladimíra Mináča bude sprístupnená Pamätná izba Vladimíra Mináča a tradičná izba.
Scénické programy budú otvárať najmladší účastníci slávností v programe POĎTE S NAMI VERBOVAŤ, NEBUDETE BANOVAŤ! Predstavia sa detské folklórne súbory: Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Čížiček z Tisovca, Lieskovček, Podkovička, Hájiček a Hájik, Súkromná ZUŠ z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Zrkadielko z Hnúšte, Zornička z Klenovc v réžii Matúša Ivana.
Už tradične aj tento rok budeme prezentovať obce nášho regiónu v komornom programe Roztratené zrnká, v réžii Alenky Ďurkovičovej. V tomto roku Vás zavedieme do obcí Teplý Vrch, Budikovany, Pápča a Drienčany.
Slávnostné otvorenie podujatia bude na scéne na Námestí Karola Salvu, po ktorom bude scéna patriť Folklórnej skupine Šajava z Kráľa a domácim tanečníkom, spevákom, heligonkárom a ľudovej hudbe Folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Pokračovať budeme scénickým programom v réžii Andrei Jágerovej pod názvom V krčme, v ktorom sa prestavia MSSk Vepor z Klenovca, MSSk Čierťaž z Nemeckej, Marian Čupka zo Šumiaca, bývalí sólisti FS Podpoľanec, Štefan Chmelický z Liptovského Mikuláša. Prvý slávnostný večer účastníkov pozdravia svojim profilovým programom My sme parta, členovia Folkórneho súboru Vršatec z Dubnice nad Váhom, ktorý pripravili Jozef Martinka a Michal Pagáč.
Záver večera bude patriť tanečnej dielni pod názvom V Klenovci na tanci, s Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova a s tanečníkmi Katkou Kantorákovou a Jánom Belányim z Nižného Skálnika.
Sobotňajšie ráno návštevníkov privíta jarmočná nálada pri tradičných remeslách, do ktorých sa môžu interaktívne zapojiť návštevníci podujatia. Na sídlisku sa ráno predstavia Verbovačkou I. Klub vojenskej histórie Krasnogvardejci z Košíc, FSk Hrnčiarka z Hrnčiarskych Zalužian, Suche Karky z Prešova, Roman Malatinec, Viktor Brádňanský, Peter Kamenský.
Už po 27.-krát sa na GMFS - Klenovskej Rontouke predstavia heligonkári z celého Slovenska na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Škola spevu pre všetkých bude v Klenovskom dvore, ktorú budú viesť spevácka skupina Suché Karky z Prešova. Popoludnie bude patriť opäť Verbovačom na námestí. Tradične pre účinkujúcich a návštevníkov sú pripravené súťaže v šikovnosti a zručnosti pod názvom O starostkin dukát, v ktorom sa súťažne predstavia členovia folklórnych kolektívov a veríme, že i v tomto roku budú mať svojich divákov, ktorí ich budú povzbudzovať. Autorkou súťaží a jej realizátorkou bude Jaroslava Lajgútová z Rimavskej Soboty.
Scénické programy v sobotu začíname v kultúrnom dome a to uvedením regrútskych zvykov, vojnových udalostí v programe pod názvom Pieseň na hranici života a smrti. V programe sa predstavia Stanislav Mičev, Nelka Hričanová z Rimavskej Soboty, Pavol Bielčik z Kokavy nad Rimavicou, MSSk a Stanislava Zvarová FS Vepor z Klenovca, Suche Karky z Prešova, Klub vojenskej histórie Krasnogvardejci z Košíc, Katarína Bagľaš zo Srbskej republiky, Peter Kocák s FS Vranovčan z Vranova nad Topľou, Alexander Džalašov sólista súboru kozáckych piesní Volnyj Don Rostov na Done z Ruskej federácie, ĽH FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, Ján Žilák z Českého Brezova. Program sa realizuje v spolupráci s Múzeum SNP v Banskej Bystrici, Gemersko- malohontským múzeom v Rimavskej Sobote, Novohradským múzeom a Novohradským osvetovým strediskom v Lučenci. Fotografie poskytli: Štefan Böszörmény, Ladislav Kelemen, Michal Šestak. Námet, scenár, réžia programu Roman Malatinec, slovom sprevádza: Ľubomír Paulovič.
Scénu na námestí v sobotu otvoria výborné ľudové hudby v súťaži Drótova nôta, v réžii Jaroslava Piliarika. Prestavia sa ľudové hudby: ĽH FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, ĽH FS Vranovčan z Vranova nad Topľou, ĽH FS Gymnik z Bratislavy, ĽH FS Vepor z Klenovca, MSSk Húžva z Hnúšte.
VESELOSTI DO SÝTOSTI, je názov regionálneho programu v réžii Andrea Sykoru, v ktorom sa predstavia FS Lykovec z Revúcej, FSk Spod Kohúta Muránska Zdychava – Revúčka, FSk Revúška z Revúčky, Levenda z Muráňa, FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS VEPOR z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, MSSk Húžva z Hnúšte.
„KOĎ SMO TAK K VÁM PRIŠLI“ – je názov programu hosťujúceho Folklórneho súboru Gymnik z Bratislavy, ktorý pripravil Štefan Gerhát.
Večerný program pokračuje Potulkami Slovenskom – spomienkový program zo života a diela Mikuláša Senka, choreografa, folkloristu, rodáka z Muránskej Lehoty. V programe, v réžii Vladimíra Petrinca účinkujú: Jozef Fabo, FS Rimavan z Rimavskej Soboty, FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, FSk Tisovec.
Záver sobotňajšieho večera bude patriť tragikomédii vojny smejúcej sa cez slzy, pod názvom: ZBOHOM, v podaní Folklórneho súboru Vranovčan z Vranova nad Topľou. Námet, scenár a réžia Peter Kocák.
Nedeľňajší sviatočný deň a záverečný deň slávností sa stretneme na Službách Božích v kostole ECAV. V kostole bude uvedený program sólistov spevákov a speváckych skupín v réžii Juraja Matiaša pod názvom „Počkajte regrúťi príde vám hosť“, v podaní FSk Bažalička z Plachtiniec- Príbeliec, Juraj Matias, Margita Jágerová z Nitry, Jarka Vaculčiaková z Vyšnej Pokoradze, Mužská spevácka a ženská spevácka skupina FS Vepor z Klenovca, Drahomír Parkáni z Príbeliec, Aneta Lajgútová z Rimavskej Soboty.
39. ročník Gemersko – malohontských slávností – Klenovská Rontouka z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Obec Klenovec, RODON Klenovec, Greko catering, Ján Figuli s.r.o., Kofola, Pekáreň Bobro, Zlatý bažant.
V mene organizátorov Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, Obce Klenovec, Občianskeho združenia RODON Klenovec, autorov programu a účinkujúcich všetkých srdečne pozývame 23.6 – 25.6.2017 do Klenovca na 39. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností pod názvom Klenovskú Rontouku 2017.
Mgr. Stanislava Zvarová, odborná pracovníčka pre folklór, GMOS R. Sobota
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.