gastronomické a iné špeciality z regiónu, tiež interaktívne sprievodné podujatia, ako školu spevu, tvorivé remeselné dielne.
Autori programov, dvorov slávností sa zamerali na prezentáciu tradičnej ľudovej kultúry hlavne Gemera – Malohontu z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Hosťami podujatia budú folklórne kolektívy: Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Gymnik z Bratislavy, Vranovčan z Vranova nad Topľou, Bazalička z Plachtiniec – Príbeliec, sólisti z Podpoľania, Horehronia, Vojvodiny, Ruskej Federácie.
Návštevníci si budú môcť pochutnať na rôznych špecialitách v dvoroch: Klenovskom, Francúzskom, Hrnčiarskom z Hrnčiarskych Zalužian, Chovateľskom, Štrúdľovom, Na Ráztočnom...
V tomto roku je dramaturgia slávnosti zameraná na regrútske zvyky a vojenské udalosti. Organizátori si pripomenú aj osudy klenovčanov, ktorí svoj domov našli aj na Podkarpatskej Rusi, kde si založili Nový Klenovec a pred 70 rokmi sa vrátili na Slovensko. Pripomenieme si významného slovenského choreografa, folkloristu, rodáka z Muránskej Lehoty, Mikuláša Senku.
V piatok a v sobotu budú pre návštevníkov sprístupnené výstavy. V múzeu súkeníctva a gubárstva bude prezentovaná rezbárska tvorba Milana Stieranku a výrobky z ovčej vlny od Jána Fotu z Klenovca. V kultúrnom dome bude pre návštevníkov pripravená výstava, Šúpolienky Evy Dolinajovej z Tisovca. Autorská výstava učiteľky, spisovateľky, rezbárky maliarky Evy Wilson z Revúckej Lehoty, ktorú pripravila Anetta Cvachová. V sále kultúrneho domu bude nainštalovaná výstava pod názvom SNP, ktorú zapožičalo Múzeum SNP z Banskej Bystrice. Sprístupnená bude i Tradičná izba - zrekonštruovaný domček blízko námestia a v ZŠ s MŠ Vladimíra Mináča bude sprístupnená Pamätná izba Vladimíra Mináča a tradičná izba.
Scénické programy budú otvárať najmladší účastníci slávností v programe POĎTE S NAMI VERBOVAŤ, NEBUDETE BANOVAŤ! Predstavia sa detské folklórne súbory: Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Čížiček z Tisovca, Lieskovček, Podkovička, Hájiček a Hájik, Súkromná ZUŠ z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Zrkadielko z Hnúšte, Zornička z Klenovc v réžii Matúša Ivana.
Už tradične aj tento rok budeme prezentovať obce nášho regiónu v komornom programe Roztratené zrnká, v réžii Alenky Ďurkovičovej. V tomto roku Vás zavedieme do obcí Teplý Vrch, Budikovany, Pápča a Drienčany.
Slávnostné otvorenie podujatia bude na scéne na Námestí Karola Salvu, po ktorom bude scéna patriť Folklórnej skupine Šajava z Kráľa a domácim tanečníkom, spevákom, heligonkárom a ľudovej hudbe Folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Pokračovať budeme scénickým programom v réžii Andrei Jágerovej pod názvom V krčme, v ktorom sa prestavia MSSk Vepor z Klenovca, MSSk Čierťaž z Nemeckej, Marian Čupka zo Šumiaca, bývalí sólisti FS Podpoľanec, Štefan Chmelický z Liptovského Mikuláša. Prvý slávnostný večer účastníkov pozdravia svojim profilovým programom My sme parta, členovia Folkórneho súboru Vršatec z Dubnice nad Váhom, ktorý pripravili Jozef Martinka a Michal Pagáč.
Záver večera bude patriť tanečnej dielni pod názvom V Klenovci na tanci, s Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova a s tanečníkmi Katkou Kantorákovou a Jánom Belányim z Nižného Skálnika.
Sobotňajšie ráno návštevníkov privíta jarmočná nálada pri tradičných remeslách, do ktorých sa môžu interaktívne zapojiť návštevníci podujatia. Na sídlisku sa ráno predstavia Verbovačkou I. Klub vojenskej histórie Krasnogvardejci z Košíc, FSk Hrnčiarka z Hrnčiarskych Zalužian, Suche Karky z Prešova, Roman Malatinec, Viktor Brádňanský, Peter Kamenský.
Už po 27.-krát sa na GMFS - Klenovskej Rontouke predstavia heligonkári z celého Slovenska na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Škola spevu pre všetkých bude v Klenovskom dvore, ktorú budú viesť spevácka skupina Suché Karky z Prešova. Popoludnie bude patriť opäť Verbovačom na námestí. Tradične pre účinkujúcich a návštevníkov sú pripravené súťaže v šikovnosti a zručnosti pod názvom O starostkin dukát, v ktorom sa súťažne predstavia členovia folklórnych kolektívov a veríme, že i v tomto roku budú mať svojich divákov, ktorí ich budú povzbudzovať. Autorkou súťaží a jej realizátorkou bude Jaroslava Lajgútová z Rimavskej Soboty.
Scénické programy v sobotu začíname v kultúrnom dome a to uvedením regrútskych zvykov, vojnových udalostí v programe pod názvom Pieseň na hranici života a smrti. V programe sa predstavia Stanislav Mičev, Nelka Hričanová z Rimavskej Soboty, Pavol Bielčik z Kokavy nad Rimavicou, MSSk a Stanislava Zvarová FS Vepor z Klenovca, Suche Karky z Prešova, Klub vojenskej histórie Krasnogvardejci z Košíc, Katarína Bagľaš zo Srbskej republiky, Peter Kocák s FS Vranovčan z Vranova nad Topľou, Alexander Džalašov sólista súboru kozáckych piesní Volnyj Don Rostov na Done z Ruskej federácie, ĽH FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, Ján Žilák z Českého Brezova. Program sa realizuje v spolupráci s Múzeum SNP v Banskej Bystrici, Gemersko- malohontským múzeom v Rimavskej Sobote, Novohradským múzeom a Novohradským osvetovým strediskom v Lučenci. Fotografie poskytli: Štefan Böszörmény, Ladislav Kelemen, Michal Šestak. Námet, scenár, réžia programu Roman Malatinec, slovom sprevádza: Ľubomír Paulovič.
Scénu na námestí v sobotu otvoria výborné ľudové hudby v súťaži Drótova nôta, v réžii Jaroslava Piliarika. Prestavia sa ľudové hudby: ĽH FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, ĽH FS Vranovčan z Vranova nad Topľou, ĽH FS Gymnik z Bratislavy, ĽH FS Vepor z Klenovca, MSSk Húžva z Hnúšte.
VESELOSTI DO SÝTOSTI, je názov regionálneho programu v réžii Andrea Sykoru, v ktorom sa predstavia FS Lykovec z Revúcej, FSk Spod Kohúta Muránska Zdychava – Revúčka, FSk Revúška z Revúčky, Levenda z Muráňa, FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS VEPOR z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, MSSk Húžva z Hnúšte.
„KOĎ SMO TAK K VÁM PRIŠLI“ – je názov programu hosťujúceho Folklórneho súboru Gymnik z Bratislavy, ktorý pripravil Štefan Gerhát.
Večerný program pokračuje Potulkami Slovenskom – spomienkový program zo života a diela Mikuláša Senka, choreografa, folkloristu, rodáka z Muránskej Lehoty. V programe, v réžii Vladimíra Petrinca účinkujú: Jozef Fabo, FS Rimavan z Rimavskej Soboty, FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, FSk Tisovec.
Záver sobotňajšieho večera bude patriť tragikomédii vojny smejúcej sa cez slzy, pod názvom: ZBOHOM, v podaní Folklórneho súboru Vranovčan z Vranova nad Topľou. Námet, scenár a réžia Peter Kocák.
Nedeľňajší sviatočný deň a záverečný deň slávností sa stretneme na Službách Božích v kostole ECAV. V kostole bude uvedený program sólistov spevákov a speváckych skupín v réžii Juraja Matiaša pod názvom „Počkajte regrúťi príde vám hosť“, v podaní FSk Bažalička z Plachtiniec- Príbeliec, Juraj Matias, Margita Jágerová z Nitry, Jarka Vaculčiaková z Vyšnej Pokoradze, Mužská spevácka a ženská spevácka skupina FS Vepor z Klenovca, Drahomír Parkáni z Príbeliec, Aneta Lajgútová z Rimavskej Soboty.
39. ročník Gemersko – malohontských slávností – Klenovská Rontouka z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Obec Klenovec, RODON Klenovec, Greko catering, Ján Figuli s.r.o., Kofola, Pekáreň Bobro, Zlatý bažant.
V mene organizátorov Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, Obce Klenovec, Občianskeho združenia RODON Klenovec, autorov programu a účinkujúcich všetkých srdečne pozývame 23.6 – 25.6.2017 do Klenovca na 39. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností pod názvom Klenovskú Rontouku 2017.
Mgr. Stanislava Zvarová, odborná pracovníčka pre folklór, GMOS R. Sobota

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-