Následný projekt doplnenia a skompletizovania zbierky bol realizovaný v rokoch 2017 - 2018 (128 zbierkových predmetov). Celková výška rozpočtu bola 1 500 €. Z toho 1 400 € z verejných zdrojov poskytol Fond na podporu umenia. Pri prvej i druhej etape projektu tvorca a pôvodný vlastník zbierky, Peter Ferdinandy, do zbierok daroval ešte aj dva menšie súbory potápačského výstroja. Spolu získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote zbierku o rozsahu 685 zbierkových predmetov.
Počas tohto obdobia bol projekt akvizície zbierky predstavený verejnosti prostredníctvom výstavy Zbierka potápačskej techniky Petra Ferdinandyho - najnovšia akvizícia múzea v termíne 23. 2. až 30. 4. 2017. Výstava poskytla návštevníkom prehľad predovšetkým o potápačskej technike z produkcie niekdajšieho Československa. Projekt doplnenia zbierky z rokov 2017 až 2018 bol odprezentovaný prostredníctvom Predmetu mesiaca február 2018, kde bol verejnosti predstavený typ unikátneho potápačského obleku MICHELIN – FATRA. Tieto vodotesné obleky s označením MICHELIN boli začiatkom 50. rokov 20. storočia pre potreby ženistov Československej ľudovej armády (ČSĽA) vyrobené z materiálu získaného priamo od významnej francúzskej gumárenskej firmy MICHELIN. Okrem toho spočíva výnimočnosť tohto typu obleku predovšetkým v spojení s človekom, ktorý ho používal. Ing. Viliam Rozložník (*1920 Dobšiná – †1959 Rožňava) bol baníkom, jaskyniarom a priekopníkom speleopotápania na Slovensku.
Gemersko-malohontské múzeum tak skompletizovalo zbierku potápačskej techniky, ktorú pôvodne vlastnil na Slovensku najväčší zberateľ potápačskej techniky a znalec problematiky Peter Ferdinandy z Revúcej. V roku 2017 za akvizíciu hlavnej časti zbierky získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote Výročnú cenu Pamiatok a múzeí v kategórii Obnova za rok 2016. Akvizíciu historickej potápačskej zbierky v rokoch 2016 - 2018 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Význam a hodnota zbierky spočíva predovšetkým v jej štruktúre a ucelenosti, ktorá poskytuje komplexný pohľad na problematiku potápačskej techniky, jej vývoj a sprostredkovane i na históriu potápania ako takého. Väčšina častí zbierky pochádza z druhej polovice 20. storočia. Niektoré prvky boli v bývalom Československu využívané v rámci Zväzarmu (dobrovoľná branno-spoločenská organizácia), ale i Československej ľudovej armády (ČSĽA). Sú v nej zastúpené komplety potápačských neoprénových oblekov, pogumovaných kompletov, potápačské masky a plutvy, potápačská dýchacia technika, tlakové fľaše, potápačské vesty, ale i potápačské doplnky, ako potápačské nože, harpúny, vodotesné puzdrá na fotoaparáty a kamery, baterky, hĺbkomery, kompasy a hodinky, či dokonca nafukovací čln s motorom. Jej súčasťou je i súbor potápačských tlakových fliaš, počnúc prvými používanými v bývalom Československu, až po dnešné modely. Obsahuje tiež potápačské komplety SP 20 D a PL 40.
Jednotlivé prvky zbierky pochádzajú z Francúzka, Maďarska, Španielska, Talianska, Rakúska, Poľska, Bulharska, Grécka, Anglicka, Taiwanu, USA, bývalej NDR (Nemeckej demokratickej republiky) a NSR (Nemeckej spolkovej republiky), bývalého ZSSR (Zväzu sovietskych socialistických republík), bývalej Juhoslávie, Švédska, Nemecka, Austrálie, Číny, Japonska, Brazílie, Indonézie, Kanady, Južnej Kórey a samozrejme bývalej ČSSR (Československej socialistickej republiky), Slovenska a Českej republiky. Mnohé sú pozoruhodnými originálmi, pretože boli vyrobené alebo upravené v amatérskych podmienkach a sú tak dokladmi mimoriadnej schopnosti improvizácie nadšencov potápania na Slovensku, ale i v Čechách.
RNDr. Ján Aláč
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.