September sa nesie v znamení začiatku školského roka a Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Pri tejto príležitosti múzeum sprístupní štyri nové výstavy. 11. septembra 2018 o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy Minerály pod lupou z dielne Východoslovenského múzea v Košiciach. Výstava predstaví pestrú paletu minerálov a kryštálov zo Slovenska, Českej republiky a najznámejších svetových lokalít. Cieľom výstavy Minerály pod lupou je predstaviť a priblížiť rozmanitosť neživej prírody v celej svojej prirodzenej kráse. Prostredníctvom pútavých bannerov podáva poznatky o vzniku, výskyte a základných tvaroch minerálov. Rovnako prináša poznatky a vysvetlenie, prečo sú minerály také rozmanité a symetrické. Prezentované budú minerály prvýkrát opísané zo Slovenska.
Výstava sa osobitne venuje početným odrodám kremeňa (krištáľ, ametyst, záhneda...), farebnej kráse opálov, achátom a získavaniu najvzácnejšieho kovu – zlata. Výstava potrvá do 31. januára 2019.
Následne o 17.00 hod. sa v priestoroch múzea uskutoční otvorenie putovnej výstavy Biblia na cestách, ktorá predstaví historické slovenské a zahraničné biblie, unikátne novodobé biblie v rôznych prevedeniach, biblie pre deti, študijné i historické. Výstavu môžete navštíviť od pondelka do piatka v čase od 8.30 hod. do 17.00 hod. Vstup je voľný.
19. septembra 2018 o 15.00 hod. otvárame výstavu Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť, ktorá predstaví diela študentov Súkromnej strednej umeleckej školy Hodruša – Hámre, inšpirované archeologickými nálezmi od doby bronzovej po stredovek. Artefakty boli vyhotovené pod vedením pedagógov školy pôvodnými technológiami. Pri zhotovovaní šperkov, zbraní a ďalších unikátnych artefaktov neboli však archeologické nálezy schematicky kopírované, ale kreatívne realizované. Študenti sa pravekými artefaktmi nechali inšpirovať, pričom dodržiavali pôvodné technologické postupy, dnes už takmer zabudnuté. Súčasťou výstavy budú aj reálne archeologické nálezy zo zbierok Archeologického múzea SNM v Bratislave, čím návštevník získa výnimočnú príležitosť porovnať originálne artefakty s dielami študentov školy a „objaví" aj pôvodnú, rekonštruovanú krásu archeologických nálezov.
Vlnu nových výstav zavŕši výstava zo zbierok Gemersko-malohontského múzea – Baníctvo v Gemeri-Malohonte. Vernisáž výstavy sa uskutoční 25. septembra 2018 o 15.00 hod. Výstava predstaví prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri- Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Zameria sa nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch. Samostatne bude prezentovaná ťažba a spracovanie železnej rudy, mastenca a magnezitu. Návštevník sa zoznámi s minulosťou a súčasnosťou ložiska mastenca a magnezitu Mútnik – Hnúšťa, so zaniknutou baňou Burda – Rovné, s magnezitovým závodom v Hačave s najstaršou rotačnou pecou na pálenie magnezitu na svete, so železiarňami v Likieri – Hnúšťa, ktoré spravovala jedna z najvýznamnejších železiarskych spoločností Rimamuránsko–šalgotarjánska železiarska účastinná spoločnosť 19./20. storočia.
Výstava bude doplnená o ukážky železných rúd a nerastných surovín. Pripravené budú rôzne hravé aktivity a komentované prehliadky. 27. septembra oslávime Svetový deň cestovného ruchu. Pripravené budú komentované prehliadky výstav (o 9:00, 11:00, 13:00, 14:00 hod.), premietanie dokumentov s témou regionálnej histórie (o 10:00 a 13:00 hod.) a vyučovacia hodina „Osmičkový“ rok v múzeu. V rámci prehliadky stálej expozície sú pripravené sprievodné aktivity – puzzle nosorožca a obrazu starej podoby mesta Rimavská Sobota, detské drevené hračky a aktivita „QR kódy a história“. Program je určený širokej verejnosti i školským skupinám (skupiny je potrebné nahlásiť vopred). V tento deň vstupné do múzea neplatíte.
Počas septembra je múzeum otvorené v pondelok až piatok od 8:00 do 16:00 a počas víkendov od 9:00 do 17:00. Viac informácií nájdete na webovej stránke múzea.
Martina Oštrom Mareková
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.