Nástupom roku 2018 si pripomíname viacero historických udalostí, ktoré sa stali míľnikom v dejinách Slovenska. Roky 1918, 1938, 1948, 1968, 1988 ... vznik Československého štátu, osudová Mníchovská dohoda, februárový prevrat a nastolenie socializmu, vpád vojsk Varšavskej zmluvy alebo sviečková manifestácia – najdôležitejšie udalosti týkajúce sa nášho územia sa odohrali práve v rokoch, končiacich sa osmičkou.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa nachádza viacero artefaktov, ktoré dokumentujú uvedené prelomové roky. Spomedzi nich sme vybrali dva odznaky a jednu mincu, ktoré sa dostali do múzea v 80-tych rokoch 20. storočia. Prvý, kovový odznak pochádza z roku vyhlásenia Mníchovskej dohody a bol vydaný na pamiatku 20-ročnej existencie Československej republiky. Svedčí o tom aj letopočet "1918-1938", ktorým je mosadzný odznak opatrený. Ozdobný predmet meria 3,1 x 1,8 cm a znázorňuje
 |
 |
 |
 |
štátne symboly: motív leva, nad ním dvojramenný kríž, okolo lipové ratolesti a v pozadí siluetu štátu aj so Zakarpatskou Rusou. Druhý odznak v tvare vlajky bol vydaný v osudovom roku Pražskej jari pri príležitosti 50. výročia vzniku republiky. Kovový odznak, s rozmermi 1x1 cm, v zlatom základe, nesie datovanie "1918-1968" a uprostred obdĺžnika sa nachádza bielo-modro-červená vlajka Československa. Obzvlášť zaujímavá je kovová strieborná minca vydaná v roku 1948 pri príležitosti 30. výročia založenia Československej republiky. Na averze je v ohraničenom poli štátny znak s motívom leva a kruhopis "REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ". Na reverze je symbolická postava muža, ktorý zdvíha pravou rukou prápor a v ľavej ruke drží vavrínovú ratolesť. Na oboch stranách od postavy pozdĺž okraja mince sú roky "1918" a "1948". Pod postavou sú tri kruhové oblúky, symbol dúhy, a pod nimi je pri dolnom okraji mince jej nominálna hodnota "100". Autorom pamätnej mince, s priemerom 3 cm, bol Otakar Španiel, jeho meno je čitateľné vľavo nad oblúkmi v tvare "O. ŠPANIEL".
Od uvedomenia sa národa po demokratickú revolúciu niektoré roky priniesli pozitívne udalosti, druhé však nepríjemné následky. Na každý prevrat reagovala spoločnosť odlišne, jedno je však isté: radikálne zmenila životné osudy ľudí.
PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.