a verejnosti v poobedňajších hodinách (o 16.00 hod.). Prehliadka potrvá 60 minút a predstaví bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Návštevníci sa detailne zoznámia so zaniknutými železiarňami v Likieri - Hnúšťa a v Tisovci, s minulosťou a súčasnosťou ložiska mastenca a magnezitu Mútnik – Hnúšťa s magnezitovým závodom v Hačave s najstaršou rotačnou pecou na pálenie magnezitu na svete, so zaniknutou baňou Burda – Rovné. Okrem histórie baníctva a železiarstva v regióne, sa bude hovoriť o vývoji baníckeho odevu, o baníckom zvykosloví a samotnej práci baníkov (pracovné postupy, náradie, bezpečnosť pri práci). Záver prehliadky bude venovaný povrchovej ťažbe v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch. Vstupné na komentované prehliadky je 1€.
Posledný februárový deň - 28. 2. 2019 o 16.30 hod. sa uskutoční prezentácia Kino Gemer, ktorá predstaví publikáciu Gemer je vesmír - grafikon 165 166 167 a región Gemer a jeho technicko-priemyselné dedičstvo po stopách troch železničných tratí rozbiehajúcich sa z Plešivca do Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej. Prezentáciu bude viesť Michal Hudák z košickej organizácie Východné pobrežie, ktorý je zároveň jedným z autorov knihy Gemer je vesmír - grafikon 165 166 167. Kniha vznikla ako kolektívne dielo Východného pobrežia, do ktorej autori zhromaždili množstvo obrazového, textového aj archívneho materiálu, z ktorého sa len malá časť dostala na stránky knihy. Kino Gemer bude podobne 
ako kniha nasledovať línie troch železničných tratí, ktoré sú olemované staršími a výraznými podnikmi a továrňami (Huta Etelka v Nižnej Slanej, Karlova Huta vo Vlachove, továreň na spracovávanie azbestu v Dobšinej, závod Slovenských magnezitových závodov v Kunovej Teplici, Papierne v Slavošovciach, Magnezitové závody v Jelšave a Lubeníku). Ideová línia knihy sleduje jednotlivé železničné trate, pasáže sú zoradené podľa zastávok, ktoré sa nachádzajú v menších mestách, ale mnohokrát aj uprostred ničoho, len kvôli tomu, že tam bol v minulosti nejaký závod alebo huta. Kniha môže poslúžiť aj ako turistický sprievodca. Po prezentácii bude priestor na diskusiu, aj kúpu publikácie. Vstupné na prezentáciu je 2€.
Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.