Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho v roku 2018 múzeum usporiadalo až 15 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy, ako napríklad historická výpočtová technika, výstava o klenovskom rodákovi Karolovi Pajerovi, muránska kamenina, výstava o zoologických záhradách na Slovensku, o bibliách, mineráloch, baníctve, či umeleckom remesle od praveku až po súčasnosť. Pripomenuli sme si aj tvorbu významného rómskeho rezbára (rodáka z regiónu) Dezidera Fertőa (k výstave bol vydaný aj rovnomenný katalóg), ale aj architektonickú tvorbu Júliusa Sándyho. K jeho výstave bude katalóg vydaný v roku 2019. Dve výstavy boli zamerané aj na detskú tvorbu, jednou bola súťažná výstava o najkrajšie kŕmidlo a do druhej sa deti zapojili kresbami o bocianovi. Všetky detské práce boli súčasťou rovnomenných výstav.
S osobitným dôrazom pripravilo múzeum výstavu „Baníctvo a železiarstvo v regióne Gemer-Malohont“, ktorá sa tejto téme venovala nielen s dôrazom na historické fakty a súvislosti, ale ponúkla aj informácie o súčasnej situácii v tejto oblasti. Výstava je ešte návštevníkom k dispozícii v priestoroch múzea do 28. februára 2019.
Z pohľadu návštevnosti sú zaujímavé dve výstavy. Jednou bola výstava s názvom „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“, ktorú navštívilo počas štyroch mesiacov spolu 2 008 návštevníkov a pri výstave „Spomienka muránskej kameniny“ sme zaevidovali 1 310 priaznivcov. K obom výstavám sa viazali aj sprievodné aktivity, ktoré výrazne prispeli k uvedeným číslam. Výstava „Veže zaliate slnkom. Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“ bola privezená zo zahraničia. Do konca roka ju navštívilo spolu zatiaľ len 79 návštevníkov, pretože výstava bola verejnosti sprístupnená v decembri a stále si ju ešte návštevníci môžu pozrieť v priestoroch múzea do 29. marca 2019.
Najmenej návštevníkov (34) sme zaznamenali pri výstave s názvom „Bocian 2018“. Aj táto výstava bola otvorená v mesiaci december a trvala do 16. januára 2019.
Okrem uvedených výstav z roku 2018 pretrvávajú v našich priestoroch ešte dve výstavy: „Minerály pod lupou“ (do 22. februára 2019) a „Dezider Fertő. Rómsky rezbár“ (do 20. februára 2019).
Prvou výstavou, ktorú múzeum sprístupní verejnosti v roku 2019 bude výstava „Vesmír očami detí“. Je to tradičná súťažná prehliadka výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru.
Chránenú krajinnú oblasť Cerová vrchovina priblíži verejnosti výstava pripravená pri príležitosti 30. výročia jej vyhlásenia „30 rokov CHKO Cerová vrchovina“. Tému kúpeľov a ich histórie bude prezentovať výstava „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“. Záujmu verejnosti sa bude určite tešiť aj výstava s názvom „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Hudobná skupina Maduar je na scéne už neuveriteľných 50 rokov. Jedna z pripravovaných výstav sa bude venovať aj tejto téme. Medzi výstavami sa opäť v tomto roku objaví aj detská kresba na tému rómskeho života „Romano dživipen. Rómsky život – XII. ročník“. Prostredníctvom výstavy „Miroslav Janšto. Príbeh reštaurovania“ nazrieme do zákulisia práce významného reštaurátora Miroslava Janšta.
Druhý polrok otvorí výstava s témou prírody pod názvom „Havrany a ich príbuzní (krkavcovité vtáky)“. Priblíži verejnosti tieto pozoruhodné vtáky, okolo ktorých sa postupom času vytvorili mnohé predsudky, a práve tie sa bude snažiť výstava vyvrátiť a nahliadnuť do ich života z iného uhla pohľadu. Ďalšou prezentovanou témou budú biblie a reformácia na rovnomennej výstave. V poradí desiata výstava predstaví verejnosti európsky známeho uhorského vedca 18. storočia Rimavskosoboťana Istvána Hatvaniho, ktorého osoba je žiaľ vo svojom rodisku menej známa. Výstava má názov „Polyhistor István Hatvani“. Významnému maliarovi, rodákovi z Rožňavy, sa bude venovať výstava „Kálmán Tichy (1888 – 1968)“. V roku 2019 uplynie 30 rokov od významných zmien v spoločnosti a život sa v mnohých oblastiach od základov zmenil. Skončilo sa obdobie socializmu. Tejto téme sa bude venovať výstava s názvom „Rimavská Sobota v socializme“.
Posledná výstava v roku 2019 bude prezentovať jedno z významných remesiel – kováčstvo. Verejnosti sa predstaví tradícia tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti prostredníctvom výstavy „Nieto majstra nad kováča... Vývoj kováčskeho remesla v Gemeri – Malohonte“.
 |
 |
 |
V rámci svojej činnosti múzeum realizuje aj rozmanité kultúrno-výchovné a kultúrno-spoločenské podujatia. V roku 2018 to bolo spolu 163 aktivít, s počtom účastníkov 4 700. Z toho 35 bolo kultúrno-spoločenských a 128 sa venovalo výchove a vzdelávaniu s cieľom doplniť regionálnu výchovu mladej generácie a zároveň spestriť návštevu múzea. Oproti roku 2017 (78 aktivít a 1 905 účastníkov) je to výrazné zvýšenie tak počtu aktivít, ako aj počtu účastníkov na nich. Prispel k tomu hlavne fakt, že bolo realizovaných viacero nových vyučovacích hodín, kvízov, animačných programov a iných zaujímavých podujatí, ktoré verejnosť viditeľne zaujali. Rovnako aj pedagógovia základných a stredných škôl privítali možnosť spestriť vyučovanie žiakov kreatívnou formou na aktuálne témy, v inom prostredí ako v škole.
Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov má najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. Ide o sobotný májový večer a časť nočných hodín, kedy je múzeum otvorené pre návštevníkov v netradičnom čase. Podujatie má už svojich stálych 
priaznivcov, ktorí takmer každoročne využívajú ponúkanú možnosť komentovaných prehliadok v priestoroch múzea. Okrem toho je pripravený aj bohatý a zaujímavý sprievodný program. Podujatie v roku 2018 navštívilo o poznanie menej návštevníkov (485), ako v roku 2017 (584).
V roku 2019 múzeum plánuje realizovať už XV. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne sprievodné podujatia a aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií, ako aj nových výstav.
Múzeum každoročne vydáva niekoľko publikácií. Medzi nimi už tradične nechýba zborník Gemersko-malohontského múzea „Gemer-Malohont“, v roku 2018 bol vydaný už 14. ročník. V nasledujúcom roku sa pripravuje ďalšie vydanie.
Gemersko-malohontské múzeum bude aj v roku 2019 otvorené od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00 hod. V čase letnej sezóny (apríl-september) aj počas víkendu od 9:00 do 17:00 hod.
PhDr. Elena Lindisová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.