Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho v roku 2018 múzeum usporiadalo až 15 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy, ako napríklad historická výpočtová technika, výstava o klenovskom rodákovi Karolovi Pajerovi, muránska kamenina, výstava o zoologických záhradách na Slovensku, o bibliách, mineráloch, baníctve, či umeleckom remesle od praveku až po súčasnosť. Pripomenuli sme si aj tvorbu významného rómskeho rezbára (rodáka z regiónu) Dezidera Fertőa (k výstave bol vydaný aj rovnomenný katalóg), ale aj architektonickú tvorbu Júliusa Sándyho. K jeho výstave bude katalóg vydaný v roku 2019. Dve výstavy boli zamerané aj na detskú tvorbu, jednou bola súťažná výstava o najkrajšie kŕmidlo a do druhej sa deti zapojili kresbami o bocianovi. Všetky detské práce boli súčasťou rovnomenných výstav.
S osobitným dôrazom pripravilo múzeum výstavu „Baníctvo a železiarstvo v regióne Gemer-Malohont“, ktorá sa tejto téme venovala nielen s dôrazom na historické fakty a súvislosti, ale ponúkla aj informácie o súčasnej situácii v tejto oblasti. Výstava je ešte návštevníkom k dispozícii v priestoroch múzea do 28. februára 2019.
Z pohľadu návštevnosti sú zaujímavé dve výstavy. Jednou bola výstava s názvom „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“, ktorú navštívilo počas štyroch mesiacov spolu 2 008 návštevníkov a pri výstave „Spomienka muránskej kameniny“ sme zaevidovali 1 310 priaznivcov. K obom výstavám sa viazali aj sprievodné aktivity, ktoré výrazne prispeli k uvedeným číslam. Výstava „Veže zaliate slnkom. Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“ bola privezená zo zahraničia. Do konca roka ju navštívilo spolu zatiaľ len 79 návštevníkov, pretože výstava bola verejnosti sprístupnená v decembri a stále si ju ešte návštevníci môžu pozrieť v priestoroch múzea do 29. marca 2019.
Najmenej návštevníkov (34) sme zaznamenali pri výstave s názvom „Bocian 2018“. Aj táto výstava bola otvorená v mesiaci december a trvala do 16. januára 2019.
Okrem uvedených výstav z roku 2018 pretrvávajú v našich priestoroch ešte dve výstavy: „Minerály pod lupou“ (do 22. februára 2019) a „Dezider Fertő. Rómsky rezbár“ (do 20. februára 2019).
Prvou výstavou, ktorú múzeum sprístupní verejnosti v roku 2019 bude výstava „Vesmír očami detí“. Je to tradičná súťažná prehliadka výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru.
Chránenú krajinnú oblasť Cerová vrchovina priblíži verejnosti výstava pripravená pri príležitosti 30. výročia jej vyhlásenia „30 rokov CHKO Cerová vrchovina“. Tému kúpeľov a ich histórie bude prezentovať výstava „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“. Záujmu verejnosti sa bude určite tešiť aj výstava s názvom „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Hudobná skupina Maduar je na scéne už neuveriteľných 50 rokov. Jedna z pripravovaných výstav sa bude venovať aj tejto téme. Medzi výstavami sa opäť v tomto roku objaví aj detská kresba na tému rómskeho života „Romano dživipen. Rómsky život – XII. ročník“. Prostredníctvom výstavy „Miroslav Janšto. Príbeh reštaurovania“ nazrieme do zákulisia práce významného reštaurátora Miroslava Janšta.
Druhý polrok otvorí výstava s témou prírody pod názvom „Havrany a ich príbuzní (krkavcovité vtáky)“. Priblíži verejnosti tieto pozoruhodné vtáky, okolo ktorých sa postupom času vytvorili mnohé predsudky, a práve tie sa bude snažiť výstava vyvrátiť a nahliadnuť do ich života z iného uhla pohľadu. Ďalšou prezentovanou témou budú biblie a reformácia na rovnomennej výstave. V poradí desiata výstava predstaví verejnosti európsky známeho uhorského vedca 18. storočia Rimavskosoboťana Istvána Hatvaniho, ktorého osoba je žiaľ vo svojom rodisku menej známa. Výstava má názov „Polyhistor István Hatvani“. Významnému maliarovi, rodákovi z Rožňavy, sa bude venovať výstava „Kálmán Tichy (1888 – 1968)“. V roku 2019 uplynie 30 rokov od významných zmien v spoločnosti a život sa v mnohých oblastiach od základov zmenil. Skončilo sa obdobie socializmu. Tejto téme sa bude venovať výstava s názvom „Rimavská Sobota v socializme“.
Posledná výstava v roku 2019 bude prezentovať jedno z významných remesiel – kováčstvo. Verejnosti sa predstaví tradícia tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti prostredníctvom výstavy „Nieto majstra nad kováča... Vývoj kováčskeho remesla v Gemeri – Malohonte“.
![]() |
![]() |
![]() |
V rámci svojej činnosti múzeum realizuje aj rozmanité kultúrno-výchovné a kultúrno-spoločenské podujatia. V roku 2018 to bolo spolu 163 aktivít, s počtom účastníkov 4 700. Z toho 35 bolo kultúrno-spoločenských a 128 sa venovalo výchove a vzdelávaniu s cieľom doplniť regionálnu výchovu mladej generácie a zároveň spestriť návštevu múzea. Oproti roku 2017 (78 aktivít a 1 905 účastníkov) je to výrazné zvýšenie tak počtu aktivít, ako aj počtu účastníkov na nich. Prispel k tomu hlavne fakt, že bolo realizovaných viacero nových vyučovacích hodín, kvízov, animačných programov a iných zaujímavých podujatí, ktoré verejnosť viditeľne zaujali. Rovnako aj pedagógovia základných a stredných škôl privítali možnosť spestriť vyučovanie žiakov kreatívnou formou na aktuálne témy, v inom prostredí ako v škole.
Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov má najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. Ide o sobotný májový večer a časť nočných hodín, kedy je múzeum otvorené pre návštevníkov v netradičnom čase. Podujatie má už svojich stálych
priaznivcov, ktorí takmer každoročne využívajú ponúkanú možnosť komentovaných prehliadok v priestoroch múzea. Okrem toho je pripravený aj bohatý a zaujímavý sprievodný program. Podujatie v roku 2018 navštívilo o poznanie menej návštevníkov (485), ako v roku 2017 (584).
V roku 2019 múzeum plánuje realizovať už XV. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne sprievodné podujatia a aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií, ako aj nových výstav.
Múzeum každoročne vydáva niekoľko publikácií. Medzi nimi už tradične nechýba zborník Gemersko-malohontského múzea „Gemer-Malohont“, v roku 2018 bol vydaný už 14. ročník. V nasledujúcom roku sa pripravuje ďalšie vydanie.
Gemersko-malohontské múzeum bude aj v roku 2019 otvorené od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00 hod. V čase letnej sezóny (apríl-september) aj počas víkendu od 9:00 do 17:00 hod.
PhDr. Elena Lindisová




































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-