Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho v roku 2018 múzeum usporiadalo až 15 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy, ako napríklad historická výpočtová technika, výstava o klenovskom rodákovi Karolovi Pajerovi, muránska kamenina, výstava o zoologických záhradách na Slovensku, o bibliách, mineráloch, baníctve, či umeleckom remesle od praveku až po súčasnosť. Pripomenuli sme si aj tvorbu významného rómskeho rezbára (rodáka z regiónu) Dezidera Fertőa (k výstave bol vydaný aj rovnomenný katalóg), ale aj architektonickú tvorbu Júliusa Sándyho. K jeho výstave bude katalóg vydaný v roku 2019. Dve výstavy boli zamerané aj na detskú tvorbu, jednou bola súťažná výstava o najkrajšie kŕmidlo a do druhej sa deti zapojili kresbami o bocianovi. Všetky detské práce boli súčasťou rovnomenných výstav.
S osobitným dôrazom pripravilo múzeum výstavu „Baníctvo a železiarstvo v regióne Gemer-Malohont“, ktorá sa tejto téme venovala nielen s dôrazom na historické fakty a súvislosti, ale ponúkla aj informácie o súčasnej situácii v tejto oblasti. Výstava je ešte návštevníkom k dispozícii v priestoroch múzea do 28. februára 2019.
Z pohľadu návštevnosti sú zaujímavé dve výstavy. Jednou bola výstava s názvom „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“, ktorú navštívilo počas štyroch mesiacov spolu 2 008 návštevníkov a pri výstave „Spomienka muránskej kameniny“ sme zaevidovali 1 310 priaznivcov. K obom výstavám sa viazali aj sprievodné aktivity, ktoré výrazne prispeli k uvedeným číslam. Výstava „Veže zaliate slnkom. Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“ bola privezená zo zahraničia. Do konca roka ju navštívilo spolu zatiaľ len 79 návštevníkov, pretože výstava bola verejnosti sprístupnená v decembri a stále si ju ešte návštevníci môžu pozrieť v priestoroch múzea do 29. marca 2019.
Najmenej návštevníkov (34) sme zaznamenali pri výstave s názvom „Bocian 2018“. Aj táto výstava bola otvorená v mesiaci december a trvala do 16. januára 2019.
Okrem uvedených výstav z roku 2018 pretrvávajú v našich priestoroch ešte dve výstavy: „Minerály pod lupou“ (do 22. februára 2019) a „Dezider Fertő. Rómsky rezbár“ (do 20. februára 2019).
Prvou výstavou, ktorú múzeum sprístupní verejnosti v roku 2019 bude výstava „Vesmír očami detí“. Je to tradičná súťažná prehliadka výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru.
Chránenú krajinnú oblasť Cerová vrchovina priblíži verejnosti výstava pripravená pri príležitosti 30. výročia jej vyhlásenia „30 rokov CHKO Cerová vrchovina“. Tému kúpeľov a ich histórie bude prezentovať výstava „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“. Záujmu verejnosti sa bude určite tešiť aj výstava s názvom „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Hudobná skupina Maduar je na scéne už neuveriteľných 50 rokov. Jedna z pripravovaných výstav sa bude venovať aj tejto téme. Medzi výstavami sa opäť v tomto roku objaví aj detská kresba na tému rómskeho života „Romano dživipen. Rómsky život – XII. ročník“. Prostredníctvom výstavy „Miroslav Janšto. Príbeh reštaurovania“ nazrieme do zákulisia práce významného reštaurátora Miroslava Janšta.
Druhý polrok otvorí výstava s témou prírody pod názvom „Havrany a ich príbuzní (krkavcovité vtáky)“. Priblíži verejnosti tieto pozoruhodné vtáky, okolo ktorých sa postupom času vytvorili mnohé predsudky, a práve tie sa bude snažiť výstava vyvrátiť a nahliadnuť do ich života z iného uhla pohľadu. Ďalšou prezentovanou témou budú biblie a reformácia na rovnomennej výstave. V poradí desiata výstava predstaví verejnosti európsky známeho uhorského vedca 18. storočia Rimavskosoboťana Istvána Hatvaniho, ktorého osoba je žiaľ vo svojom rodisku menej známa. Výstava má názov „Polyhistor István Hatvani“. Významnému maliarovi, rodákovi z Rožňavy, sa bude venovať výstava „Kálmán Tichy (1888 – 1968)“. V roku 2019 uplynie 30 rokov od významných zmien v spoločnosti a život sa v mnohých oblastiach od základov zmenil. Skončilo sa obdobie socializmu. Tejto téme sa bude venovať výstava s názvom „Rimavská Sobota v socializme“.
Posledná výstava v roku 2019 bude prezentovať jedno z významných remesiel – kováčstvo. Verejnosti sa predstaví tradícia tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti prostredníctvom výstavy „Nieto majstra nad kováča... Vývoj kováčskeho remesla v Gemeri – Malohonte“.
 |
 |
 |
V rámci svojej činnosti múzeum realizuje aj rozmanité kultúrno-výchovné a kultúrno-spoločenské podujatia. V roku 2018 to bolo spolu 163 aktivít, s počtom účastníkov 4 700. Z toho 35 bolo kultúrno-spoločenských a 128 sa venovalo výchove a vzdelávaniu s cieľom doplniť regionálnu výchovu mladej generácie a zároveň spestriť návštevu múzea. Oproti roku 2017 (78 aktivít a 1 905 účastníkov) je to výrazné zvýšenie tak počtu aktivít, ako aj počtu účastníkov na nich. Prispel k tomu hlavne fakt, že bolo realizovaných viacero nových vyučovacích hodín, kvízov, animačných programov a iných zaujímavých podujatí, ktoré verejnosť viditeľne zaujali. Rovnako aj pedagógovia základných a stredných škôl privítali možnosť spestriť vyučovanie žiakov kreatívnou formou na aktuálne témy, v inom prostredí ako v škole.
Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov má najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. Ide o sobotný májový večer a časť nočných hodín, kedy je múzeum otvorené pre návštevníkov v netradičnom čase. Podujatie má už svojich stálych 
priaznivcov, ktorí takmer každoročne využívajú ponúkanú možnosť komentovaných prehliadok v priestoroch múzea. Okrem toho je pripravený aj bohatý a zaujímavý sprievodný program. Podujatie v roku 2018 navštívilo o poznanie menej návštevníkov (485), ako v roku 2017 (584).
V roku 2019 múzeum plánuje realizovať už XV. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne sprievodné podujatia a aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií, ako aj nových výstav.
Múzeum každoročne vydáva niekoľko publikácií. Medzi nimi už tradične nechýba zborník Gemersko-malohontského múzea „Gemer-Malohont“, v roku 2018 bol vydaný už 14. ročník. V nasledujúcom roku sa pripravuje ďalšie vydanie.
Gemersko-malohontské múzeum bude aj v roku 2019 otvorené od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00 hod. V čase letnej sezóny (apríl-september) aj počas víkendu od 9:00 do 17:00 hod.
PhDr. Elena Lindisová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).