Počas aprílových víkendov ponúkame návštevníkom prehliadku troch aktuálnych výstav. Do 7. apríla 2019 je tu výstava Vesmír očami detí, ktorú pripravila rimavskosobotská Hvezdáreň. Na výstave uvidíte viac ako dvesto výtvarných prác žiakov materských, základných a základných umeleckých škôl z okresu Rimavská Sobota.
Do 9. mája 2019 môžete navštíviť výstavu 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine, ktorú pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Návštevníci prostredníctvom fotografií, textov, dermoplastických preparátov a interaktívnych hier bližšie spoznajú známe a menej známe organizmy a krajinu tohto regiónu Slovenska a zistia, ako prebieha ochrana tohto územia a aké činnosti sa vykonávali a prebiehajú pre to, aby sa príroda Cerovej vrchoviny zachovala aj pre budúce generácie. Počas trvania výstavy budú prebiehať komentované prehliadky výstavy pracovníkmi Správy CHKO Cerová vrchovina. 17. apríla 2019 o 16.00 hod. sa uskutoční komentovaná prehliadka pre verejnosť. V dňoch 4. apríla, 12. apríla, 17. apríla, 25. apríla a 2. mája 2019 o 9.00 a 10.00 hod. sa uskutočnia komentované prehliadky pre školy (je potrebné sa nahlásiť 047/5632741, ). Vstupné na komentované prehliadky je 1 €.
9. - 11. apríla 2019 sa bude v priestoroch múzea „oslavovať“ Veľká Noc. 9. apríla 2019 o 9.00, 10.30 a 12.30 hod. bude prebiehať interaktívna prednáška venovaná jarnému a veľkonočnému zvykosloviu. 10. a 11. apríla 2019 v rovnakom čase sa v rámci prednášky Veľkonočné vajíčka zoznámite s tradičnými technikami zdobenia vajíčok a zároveň uvidíte tradičný spôsob farbenia vajíčok. Návštevu je potrebné nahlásiť vopred (047/5632741 alebo ). Vstupné je 1 €.
Od 18. apríla 2019 bude v ponuke výstava Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí. Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Približuje tému z kultúrno-historického hľadiska, prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje (Hajnáčka, Hodejov, Leváre, Revúca, Rožňava, Jelšava a Dobšiná), ale takisto upriami pozornosť na jediný dodnes fungujúci liečebný komplex – kúpele Číž. Výstava vzniká v spolupráci s viacerými domácimi i zahraničnými inštitúciami, ako aj so súkromnými zberateľmi. Vernisáž výstavy sa uskutoční 17. apríla 2019 o 15.00 hod.
V priestoroch stálej vlastivednej expozície bude v apríli vystavená čerstvo zreštaurovaná listina podpísaná pätnástym generálnym predstaveným jezuitského rádu Franzom Retzom (1673 – 1750). Pergamenová listina má rozmer 520 mm x 700 mm a je napísaná barokovou antikvou a italikou, písmom 18. storočia. Text je písaný železodubienkovým atramentom. Listina sa do zbierok múzea dostala v počiatkoch jeho existencie, pravdepodobne v roku 1907. V roku 2018 ju zreštauroval Mgr. art. Štefan Kocka vďaka podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. Listina je prezentovaná verejnosti v zreštaurovanom stave prvýkrát na pôde múzea od jej nadobudnutia. V priestoroch stálej expozície venovanej protifašistickému odboju a Slovenskému národnému povstaniu v Gemeri-Malohonte nájdu návštevníci fotostenu, pri ktorej sa môžu odfotiť v rakúsko-uhorskej pechotnej uniforme I. svetovej vojny. V stálej vlastivednej expozícii sú pre detských návštevníkov pripravené hravé aktivity – dotykové panely a puzzle skladačky.
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku piateho najstaršieho múzea na Slovensku (1882). Ďalšie informácie o múzeu nájdete na www.gmmuzeum.sk.
Martina Oštrom Mareková
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.