Počas aprílových víkendov ponúkame návštevníkom prehliadku troch aktuálnych výstav. Do 7. apríla 2019 je tu výstava Vesmír očami detí, ktorú pripravila rimavskosobotská Hvezdáreň. Na výstave uvidíte viac ako dvesto výtvarných prác žiakov materských, základných a základných umeleckých škôl z okresu Rimavská Sobota.
Do 9. mája 2019 môžete navštíviť výstavu 30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine, ktorú pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Návštevníci prostredníctvom fotografií, textov, dermoplastických preparátov a interaktívnych hier bližšie spoznajú známe a menej známe organizmy a krajinu tohto regiónu Slovenska a zistia, ako prebieha ochrana tohto územia a aké činnosti sa vykonávali a prebiehajú pre to, aby sa príroda Cerovej vrchoviny zachovala aj pre budúce generácie. Počas trvania výstavy budú prebiehať komentované prehliadky výstavy pracovníkmi Správy CHKO Cerová vrchovina. 17. apríla 2019 o 16.00 hod. sa uskutoční komentovaná prehliadka pre verejnosť. V dňoch 4. apríla, 12. apríla, 17. apríla, 25. apríla a 2. mája 2019 o 9.00 a 10.00 hod. sa uskutočnia komentované prehliadky pre školy (je potrebné sa nahlásiť 047/5632741, ). Vstupné na komentované prehliadky je 1 €.
9. - 11. apríla 2019 sa bude v priestoroch múzea „oslavovať“ Veľká Noc. 9. apríla 2019 o 9.00, 10.30 a 12.30 hod. bude prebiehať interaktívna prednáška venovaná jarnému a veľkonočnému zvykosloviu. 10. a 11. apríla 2019 v rovnakom čase sa v rámci prednášky Veľkonočné vajíčka zoznámite s tradičnými technikami zdobenia vajíčok a zároveň uvidíte tradičný spôsob farbenia vajíčok. Návštevu je potrebné nahlásiť vopred (047/5632741 alebo ). Vstupné je 1 €.
Od 18. apríla 2019 bude v ponuke výstava Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí. Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Približuje tému z kultúrno-historického hľadiska, prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje (Hajnáčka, Hodejov, Leváre, Revúca, Rožňava, Jelšava a Dobšiná), ale takisto upriami pozornosť na jediný dodnes fungujúci liečebný komplex – kúpele Číž. Výstava vzniká v spolupráci s viacerými domácimi i zahraničnými inštitúciami, ako aj so súkromnými zberateľmi. Vernisáž výstavy sa uskutoční 17. apríla 2019 o 15.00 hod.
V priestoroch stálej vlastivednej expozície bude v apríli vystavená čerstvo zreštaurovaná listina podpísaná pätnástym generálnym predstaveným jezuitského rádu Franzom Retzom (1673 – 1750). Pergamenová listina má rozmer 520 mm x 700 mm a je napísaná barokovou antikvou a italikou, písmom 18. storočia. Text je písaný železodubienkovým atramentom. Listina sa do zbierok múzea dostala v počiatkoch jeho existencie, pravdepodobne v roku 1907. V roku 2018 ju zreštauroval Mgr. art. Štefan Kocka vďaka podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. Listina je prezentovaná verejnosti v zreštaurovanom stave prvýkrát na pôde múzea od jej nadobudnutia. V priestoroch stálej expozície venovanej protifašistickému odboju a Slovenskému národnému povstaniu v Gemeri-Malohonte nájdu návštevníci fotostenu, pri ktorej sa môžu odfotiť v rakúsko-uhorskej pechotnej uniforme I. svetovej vojny. V stálej vlastivednej expozícii sú pre detských návštevníkov pripravené hravé aktivity – dotykové panely a puzzle skladačky.
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku piateho najstaršieho múzea na Slovensku (1882). Ďalšie informácie o múzeu nájdete na www.gmmuzeum.sk.
Martina Oštrom Mareková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.