ktorá rozospievala a rozhýbala viac ako tristočlenné publikum. Bratia Juraj a Ladislav Matyinkovci zároveň otvorili a predstavili výstavu s názvom 25 rokov Maduaru, ktorá bola pripravená pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstava, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkovcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod. Výstava potrvá do 15. septembra 2019.
Asi najnavštevovanejším priestorom večera bola výstava Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej, ktorá prezentuje jedinečné repliky šiat rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety (1837 – 1898), nazývanej Sisi. Vystavené modely pochádzajú z dielne profesionálnej krajčírky Móniky Czédly z Gödöllő. Vďaka svojej prirodzenej kráse a štíhlosti bola Sisi považovaná za najkrajšiu ženu svojej doby a zároveň bola aj módnou ikonou. Dbala na svoj výzor, najmä na vlasy, držala diéty a cvičila. Bola výbornou jazdkyňou a ovládala jedenásť jazykov. Na výstave môžu návštevníci vidieť jazdecké šaty cisárovnej, bálové šaty s niekoľko metrovou červenou vlečkou vyšívanou zlatými niťami alebo jej korunovačné šaty. Výstava potrvá do 16. júna 2019.
Počas Noci múzeí a galérií sme obyvateľom Rimavskej Soboty predstavili regionálny produkt Muránske buchty. Tie sa pečú v obci Muráň a obec je držiteľom ochrannej známky na tento produkt. Orechové, makové, tvarohové a lekvárove buchty sa vypredali v priebehu pol hodiny, čím sme muránskym buchtám vytvorili rekord v najrýchlejšom predaji.
V rámci výstavy Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí sa uskutočnila prednáška spojená s diskusiou. Témou prednášky bola návšteva cisárovnej Sisi v Bardejovských kúpeľoch, prednášala historička múzea Éva Kerényi, ktorá je zároveň autorkou výstavy. Keďže výstava sa venuje vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera od konca 18. storočia až do začiatku 20. storočia, návštevníci diskutovali o zaniknutých kúpeľoch v Levároch, Hodejove či Hajnáčke i dodnes existujúcich kúpeľoch v Číži. Prednáška a diskusia sa tešili veľkému záujmu. Návštevníci mali zároveň možnosť ochutnať minerálnu vodu z Číža, Tornale a Maštinca. Výstava potrvá do 30. septembra 2019.
Pre detských návštevníkov bol na nádvorí múzea pripravený gazdovský dvor s hospodárskymi zvieratami. Deti si z tohtoročnej Noci múzeí a galérií odnášali spomienky vo forme magnetiek, šperkov a drevených vyrezávaných obrázkov, ktoré si sami tvorili so zamestnancami múzea. Zároveň boli pre deti pripravené puzzle egyptskej múmie, nosorožca, mesta Rimavská Sobota i stredovekých hradov, potešil aj detský kútik s omaľovánkami a drevenými koníkmi.
Návštevníci múzea nevynechali ani prehliadku stálej vlastivednej expozície múzea s lektorským výkladom. Neobišli ani stálu expozíciu venovanú Slovenskému národnému povstavniu v regióne, v rámci ktorej sa mohli odfotiť v replike vojenskej uniformy z 1. svetovej vojny.
Návštevnosť 747 návštevníkov svedčí o vydarenom a úspešnom večeri, ktorý sa každoročne teší početnému záujmu verejnosti, či už sú to dospelí alebo deti. Niektorí Noc múzeí a galérií v Gemersko-malohontskom múzeu navštevujú pravidelne, iní boli u nás po prvýkrát a veríme, že budúci rok prídu opäť. Podujatie bolo pripravené vďaka finančnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja. Zároveň ďakujeme aj našim sponzorom – IK Catering, Firma GULIK Rimavská Sobota, Keľo a synovia, s. r. o. Poďakovanie patrí aj všetkým médiám za mediálnu podporu.
Nocou múzeí a galérií sa výstavná činnosť múzea nekončí. Už v utorok 28. mája 2019 o 13.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy Romano dživipen – Rómsky život, ktorá sa organizuje každoročne v rámci špecializácie múzea na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v Gemeri-Malohonte. Výstava predstaví výtvarné práce žiakov základných škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár.
Martina Oštrom Mareková

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-