rekonštrukcie požiarnej zbrojnice v obci Rimavské Janovce. Trojica autorov – Alexander Botoš, Dušan Hutka a Tatiana Strelková, vo svojom príspevku prinášajú pohľad na históriu Meštianskeho domu na Námestí republiky v Jelšave, spolu s rozborom hnuteľných archeologických nálezov, získaných zberom počas prebiehajúcich rekonštrukčných prác. Zaujímavé poznatky prinášajú tiež príspevky archeológov z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Václav Furmánek sa v svojej štúdii venuje popri typológii bronzových záveskov bližšiemu popisu rohatého bronzového závesku typu Včelince. Spomienke na historika, publicistu, scenáristu a spisovateľa Pavla Dvořáka je venovaný príspevok Vladimíra Mitáša.
Najviac príspevkov zborníka je z odboru história. Marek Tobolka sa venuje rozboru zakladajúcej listiny Mariánskej kongregácie Preblahoslavenej Nanebovzatej Panny Márie na jezuitskom gymnáziu v dnešnom Liptovskom Mikuláši, ktorá je súčasťou zbierkového fondu GMM. Latinské nápisy na budovách v Rimavskej Sobote vo svojom príspevku priblížil vysokoškolský profesor a historik Leon Sokolovský. Riaditeľka múzea, Oľga Bodorová, sa zaoberá históriou kaštieľa v Ožďanoch spolu s nálezom hrobky barónov Luzénszkych. Téme baníctva sa venuje Arpád Lőrincz vo svojom príspevku pojednávajúcom o začiatkoch ťažby železných rúd v Licinciach. Históriu železiarne Hrlica i jej súčasný stav vo svojej štúdii približuje Peter Cengel. Martin Pliešovský popisuje výstavbu robotníckeho domu v Hnúšti, spojenú s pôsobením tamojšieho robotníckeho hnutia. Snahám o vytvorenie spoločného archívu a múzea v kaštieli Betliar v 40. a 50. rokoch 20. storočia, je venovaný príspevok vysokoškolského profesora Pavla Tišliara.
Niekoľko príspevkov v odbore história je venovaných osobnostiam spätým s regiónom Gemer - Malohont, prípadne s mestom Rimavská Sobota. Historička GMM Éva Kerényi sa zaoberá duchovnou pozostalosťou profesora Istvána Hatvaniho v múzejných zbierkach. O životných osudoch hudobného umelca Erika Konečného pojednáva štúdia Eleonóry Blaškovej. Tomáš Stern sa vo svojom príspevku venuje osobnosti Samuela Hazaia (Kohna), ktorý bol uhorským ministrom obrany a generálplukovníkom rakúsko-uhorskej armády. Prehľad osobností, majúcich podiel na vysokej úrovni lesného hospodárstva regiónu Gemer-Malohont, prináša príspevok Viliama Stockmanna. V odbore história je zaradený aj článok Jána Aláča o zberateľovi Jozefovi Fodorovi a jeho fotografiách Rimavskej Soboty z augusta 1968.
Etnológia je v zborníku zastúpená príspevkom riaditeľky múzea Oľgy Bodorovej, ktorá sa venuje životu a tvorbe hrnčiarskeho majstra Jána Kártika (1903 – 1980) z Držkoviec.
Všetky príspevky sú recenzované odborníkmi z jednotlivých vedných odborov. Zostavovateľkou a zodpovednou redaktorkou zborníka je riaditeľka GMM Oľga Bodorová. Publikácia je určená širokému okruhu záujemcov o prírodu, históriu, hmotnú a duchovnú kultúru regiónu Gemer-Malohont.
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Mgr. Ľudmila Pulišová
 |
 |
 |
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.