rekonštrukcie požiarnej zbrojnice v obci Rimavské Janovce. Trojica autorov – Alexander Botoš, Dušan Hutka a Tatiana Strelková, vo svojom príspevku prinášajú pohľad na históriu Meštianskeho domu na Námestí republiky v Jelšave, spolu s rozborom hnuteľných archeologických nálezov, získaných zberom počas prebiehajúcich rekonštrukčných prác. Zaujímavé poznatky prinášajú tiež príspevky archeológov z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Václav Furmánek sa v svojej štúdii venuje popri typológii bronzových záveskov bližšiemu popisu rohatého bronzového závesku typu Včelince. Spomienke na historika, publicistu, scenáristu a spisovateľa Pavla Dvořáka je venovaný príspevok Vladimíra Mitáša.
Najviac príspevkov zborníka je z odboru história. Marek Tobolka sa venuje rozboru zakladajúcej listiny Mariánskej kongregácie Preblahoslavenej Nanebovzatej Panny Márie na jezuitskom gymnáziu v dnešnom Liptovskom Mikuláši, ktorá je súčasťou zbierkového fondu GMM. Latinské nápisy na budovách v Rimavskej Sobote vo svojom príspevku priblížil vysokoškolský profesor a historik Leon Sokolovský. Riaditeľka múzea, Oľga Bodorová, sa zaoberá históriou kaštieľa v Ožďanoch spolu s nálezom hrobky barónov Luzénszkych. Téme baníctva sa venuje Arpád Lőrincz vo svojom príspevku pojednávajúcom o začiatkoch ťažby železných rúd v Licinciach. Históriu železiarne Hrlica i jej súčasný stav vo svojej štúdii približuje Peter Cengel. Martin Pliešovský popisuje výstavbu robotníckeho domu v Hnúšti, spojenú s pôsobením tamojšieho robotníckeho hnutia. Snahám o vytvorenie spoločného archívu a múzea v kaštieli Betliar v 40. a 50. rokoch 20. storočia, je venovaný príspevok vysokoškolského profesora Pavla Tišliara.
Niekoľko príspevkov v odbore história je venovaných osobnostiam spätým s regiónom Gemer - Malohont, prípadne s mestom Rimavská Sobota. Historička GMM Éva Kerényi sa zaoberá duchovnou pozostalosťou profesora Istvána Hatvaniho v múzejných zbierkach. O životných osudoch hudobného umelca Erika Konečného pojednáva štúdia Eleonóry Blaškovej. Tomáš Stern sa vo svojom príspevku venuje osobnosti Samuela Hazaia (Kohna), ktorý bol uhorským ministrom obrany a generálplukovníkom rakúsko-uhorskej armády. Prehľad osobností, majúcich podiel na vysokej úrovni lesného hospodárstva regiónu Gemer-Malohont, prináša príspevok Viliama Stockmanna. V odbore história je zaradený aj článok Jána Aláča o zberateľovi Jozefovi Fodorovi a jeho fotografiách Rimavskej Soboty z augusta 1968.
Etnológia je v zborníku zastúpená príspevkom riaditeľky múzea Oľgy Bodorovej, ktorá sa venuje životu a tvorbe hrnčiarskeho majstra Jána Kártika (1903 – 1980) z Držkoviec.
Všetky príspevky sú recenzované odborníkmi z jednotlivých vedných odborov. Zostavovateľkou a zodpovednou redaktorkou zborníka je riaditeľka GMM Oľga Bodorová. Publikácia je určená širokému okruhu záujemcov o prírodu, históriu, hmotnú a duchovnú kultúru regiónu Gemer-Malohont.
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Mgr. Ľudmila Pulišová
![]() |
![]() |
![]() |



































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa