a lýcea, ktorí obohacovali život mesta od roku 1814 až do roku 1952.
Rožňava patrila k významným strediskám vzdelanosti. „Atény na Slanej“ – ako sa Rožňave v minulosti hovorilo, vychovala na cirkevných a štátnych školách osobnosti, ktoré sa zapísali do dejín mesta, regiónu, alebo sa preslávili v celonárodnom obrodnom procese.
„Mnohí z nás sme do týchto škôl chodili, iní okolo nich možno denne prechádzame bez toho, aby sme si uvedomovali ich dôležitosť a nenahraditeľnosť v historickom vývoji mesta. K doposiaľ málo prebádaným patrí história Biskupského seminára v Rožňave, ktorý počas svojho 135 ročného trvania vychoval viac ako tisícku kňazov a absolventov Filozofického lýcea“, uviedla Silvia Lörinčíková z archívu rožňavského biskupstva, ktorá povedie prezentáciu.
Tešíme sa na vás!
R.Š.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa